Faktom však je, že mnohí ju vyhľadávajú. O tom, čo vlastne hypnóza je a čo sa ňou dá riešiť, sme sa porozprávali s poradkyňou pre osobný rozvoj Magdalénou Smrekovou.

M. Smreková, ktorá hypnoterapiu v Košiciach vykonáva, vlastní certifikát prestížneho medzinárodného londýnskeho inštitútu NGH, ktorého je aj členkou. Riadi sa etickým kódexom inštitútu. Pracuje s Ericksonovskou hypnózou, ktorá je pomenovaná podľa medzinárodne najuznávanejšieho amerického psychiatra a hypnotizéra Miltona H. Ericksona.

"Hypnóza je zmenený stav vedomia, keď je telo uvoľnené a myseľ je aktívna a dá sa s ňou pracovať," vysvetľuje M. Smreková. "Vtedy sa uvoľnia z podvedomia skryté rezervy a vhodnými sugesciami sa dajú odstrániť - preprogramovať škodlivé, traumatizujúce stavy človeka. Človeka v hypnóze vediem prostredníctvom sugescií k pozitívnym zmenám v jeho živote. Je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ako urobiť trvalé pozitívne zmeny v živote. Staré, nežiaduce návyky správania, ako je obhrýzanie nechtov, strach a tréma a ďalšie fóbie môžu byť odstránené a nahradené novým správaním v relatívne krátkom čase. Terapia je zameraná na odstránenie negatívnych faktorov. Zmena je trvalá a klient získa silu správne sa rozhodovať. Výrazne mu to skvalitní život."

Na riešenie problému nestačí jedno sedenie, potrebných je viac. "Ak sa podarí odstrániť problém po troch sedeniach, je to fajn. Počet sa odvíja v závislosti od problému. Sú však aj takí jedinci, ktorí sa do hypnózy nedostanú. Je ich málo, ale sú. Ide napríklad o osoby mentálne retardované, schizofrenikov a osoby s mániodepresívnou poruchou." Pri hypnoterapii sa môže stať, že pri riešení problému sa klient posunie až do regresnej terapie, teda otvorí okno do minulého života. Závisí to od toho, kde je príčina problému. Hypnoterapiou je možné zbaviť sa depresie, strachu, úzkosti, stresu, nespavosti, strachu z telefonovania, šoférovania, strachu z vody, z injekcie, odstraňuje sa žiarlivosť, agresivita, tréma, menejcennosť, pomočovanie a mnohé iné ťažkosti.

Problémy klientov rieši M. Smreková na emocionálnej úrovni. Ako sa však na tejto úrovni rieši napríklad obhrýzanie nechtov? "Mala som klientku, bola to zrelá 27-ročná žena, ktorá si obhrýzala nechty. Pracovala s ľuďmi a nechty mala ako záhradník. Na sedení sa nám otvoril obraz, keď táto žena mala tri roky. Počula, ako sa rodičia hádajú a videla, ako si to malé dievčatko od strachu strčilo pršteky do úst. To bola tá negatívna sugescia, ktorá sa ukotvila v hlave a podľa ktorej začala fungovať. Vždy, keď počula hádku, to je jedno kde - na ulici, v kine, v práci, vždy to vyvolalo obavu, strach a ona si podvedome strkala prsty do úst. Tá chvíľka stačila na to, aby si obhrýzla nechty. Tento úkon uvoľnil napätie strachu a ona sa dostala do pohody, do normálu. Disociovali sme tento traumatizujúci zážitok a dnes sa pýši krásnymi dlhými nechtami. Táto terapeutická chvíľka mala za následok ďalšie skvalitnenie života, pretože automaticky, ako vedľajší produkt, sa jej zvýšilo sebavedomie."

Medzi ľuďmi prevláda mýtus o strachu z hypnózy. Strach môže byť veľkou prekážkou úspechu celej terapie. Ak ju však robí vyškolený, certifikovaný profesionál, niet sa čoho báť. Určite si treba dávať pozor na samozvaných hypnoterapeutov a laikov. Ak absolvuje terapiu u laika, ktorý nemá odborné vedomosti z tejto oblasti, môže si veľmi ublížiť. Treba si vyberať terapeuta, ktorý je certifikovaný a ktorý má pozitívne referencie. Tam má záruku, že jeho problém bude odborne spracovaný.

Mnohí sa vplyvom médií boja, že sa dostanú do područia hypnotizéra, že stratia slobodu, pretože hypnóza sa prezentuje ako niečo magické, tajomné. No pravda je úplne inde. Človek v hypnóze všetko vníma, na všetko reaguje tak, ako by reagoval bežne v živote. Čo by neurobil pri plnom vedomí, neurobí ani v hypnóze. "Nemôžem niekomu dať v hypnotickom stave pokyn, aby mi povedal číslo svojho účtu. Nemôžem človeka donútiť, aby povedal alebo urobil niečo, s čím eticky nesúhlasí. Svoje prejavy a správanie má vždy pod kontrolou. Niektorí ľudia majú pocit, že ani nie sú v hypnóze. 'Vravi: Veď som ani nespal, všetko som počul.' Keďže hypnóza nie je spánok, niet sa z čoho zobudiť," tvrdí M. Smreková.

Videl sa ako pilot lietadla, s ktorým havaroval a zhorel

Markus má 41 rokov a k M. Smrekovej ho priviedli zdravotné ťažkosti. "Mal som problém s nadmerným potením," vysvetľuje. "Strašne som sa potil už pri najmenšej aktivite. Predtým som sa to pokúšal riešiť medicínou. Bolo mi vysvetlené, že dôvodom je vysoký tlak a stres. Boli mi naordinované lieky na zníženie tlaku. Môj stav sa však vôbec nezlepšoval, pociťoval som len návyk na lieky. Rozhodol som sa, že už nebudem hľadať odborníka v klasickej medicíne. Nakontaktoval som sa na pani Smrekovú a skúsil som hypnózu."

Na začiatku musel Markus čo najkonkrétnejšie sformulovať problém. "Počas hypnózy najskôr prebiehala úvodná časť, kde som relaxoval. Sedel som v kresle, pohodlne opretý o operadlo. Mal som zatvorené oči. Pani Smreková mi dávala určité otázky a ja som sa dostával hlbšie a hlbšie k príčine problému. V celej hypnóze som zaznamenal niekoľko farebných obrazov. Dostal som sa do jedného z minulých životov. Videl som sám seba ako letca asi na konci 19. storočia. Bola to doba prvých lietadiel. Videl som krajinu, ponad ktorú som letel. Podstata bola tá, že som havaroval. Po dopade na zem nastal výbuch a požiar, pri ktorom som zhorel. To bola príčina môjho potenia. Telo akoby dostalo impulz, že pri nejakej námahe produkuje viac tepla."

Markus si to znova musel prežiť, aby sa toho zbavil. "Nebolo to nepríjemné. Mal som, naopak, zvláštny pocit. Bol som ako divák, pozeral som sa na seba, ale prežil som všetky pocity. Bolo to celé ako krátky príbeh. Nebol to len let, predtým bol som v spoločnosti ľudí, ktorí sa so mnou lúčili, mávali mi. Mal som odletieť na dlhšiu cestu, ktorá sa však skončila zle."

Z tohto života si pamätá aj zaujímavosti. "Mal som čierne fúzy a na sebe som mal také letecké oblečenie. Na hlave som mal hnedú čiapku s čiernym šiltom a s okuliarmi, okrem toho aj hnedú koženú bundu. Lietadlo malo takú žltooranžovú farbu, na krídle zase znak z kruhov. Modrý, biely a v strede červená bodka."

Po prežití tohto minulého života začal Markus už v nasledujúcich dňoch pozorovať, že sa niečo deje. "Nastal proces zmeny, ktorý trvá až dodnes. Je to výrazná zmena. Robím oveľa väčšie aktivity, viac sa namáham a potenie je v norme."

V inom probléme riešil aj vzťah k ženám a tu sa znova dostal do jedného zo svojich minulých životov. "Bolo to veľmi živé, akoby som sledoval historický film. Jazdil som na koni spolu s ďalšími mužmi. Išli sme napadnúť nejakú osadu. Bolo to obdobie plienenia asi 16., 17. storočie. Mali sme na sebe brnenia a na koňoch sme zaútočili na osadu. Robili sme zlé veci. Rabovali sme, vypaľovali domy a znásilňovali ženy. Pamätám si tvár ženy, ktorej som ublížil. Seba som videl iba zvonku, ale videl som len oči, keďže som mal brnenie. Neviem teda popísať, ako som vyzeral."

Markus tvrdí, že cíti, že aj riešenie tohto problému sa dalo do pohybu, ale tento proces bude potrebovať ešte čas. "Ja som bol jeden z tých, ktorý hypnóze veril. Určite mi to veľmi pomohlo."

Za pokusmi o samovraždu našiel minulý život, kde ho prinútili skočiť z útesu

Zbavil sa nutkania na samovraždu

Peter (28) mal k hypnóze ešte vážnejší dôvod ako Markus. Od detstva trpel samovražednými sklonmi. "Prvýkrát sa to objavilo, keď som bol šiestak na základnej škole. Začal som mať také myšlienky, že tu už nechcem byť. Nikomu som o tom nehovoril, vedel som, že to nie je zvlášť populárna téma. Navyše som nevedel, prečo tu nechcem byť. Iba som cítil neidentifikovateľný tlak. Neriešil som to teda s nikým, nikto o tom nevedel a tak sa to som mnou ťahalo celý život. Vracalo sa to v rôznych obdobiach života a mal som z toho ťažké depresie."

M. Smrekovú už nejaký čas poznal a povedal si, že jej môže veriť. "Netajím sa tým, že som v rámci modernej medicíny skeptik. Na hypnózu som nemal žiadny názor, ale vedel som, že určite nechcem skončiť na liekoch, čo by bolo, keby som šiel za odborníkom. Tak som tú hypnózu skúsil." Dostal sa do minulého života a videl sa na útese, oblečený iba v nejakých látkach. Bol pripravený skočiť. "Za mnou vzadu bol človek. Nič nehovoril, iba stál, ale ja som vedel, že on je ten, čo ma núti urobiť to. Zároveň som vedel, že skočím. Tak som skočil. Počas toho, ako som padal, mal som rôzne pocity. Keď som videl telo na zemi, vytvárali sa vo mne rôzne emócie. Akoby som si niečo uvedomil. Ťažko sa mi to slovami popisuje..."

V druhej časti musel Peter doriešiť človeka, ktorý ho prinútil skočiť. "Tam boli počas hypnózy rôzne emočné prejavy. Až agresívne. Nejako som sa s tým potreboval vyrovnať. Bolo to miestami až surové a vulgárne. Výsledok bol, že hypnózou sa to skončilo a ja som viac nemal depresie samovražedného charakteru. Je to zaujímavé. Celý život som tým trpel a nevedel som nič spraviť. Stačilo jedno sedenie a teraz je to preč. Sedenie bolo veľmi náročné a bol som po ňom veľmi unavený. Určite mi to teda pomohlo."

Peter mal aj iné problémy, ktoré sa po tejto skúsenosti rozhodol riešiť. "Ďalší problém sa so mnou ťahá tiež dlho. Vždy, keď som si našiel partnerku, mala sklony byť dominantnou a akosi chcela mi riadiť život, čas a všetko okolo. Aby toho nebolo málo, aj šéfa som si vždy takého našiel. Obe tieto oblasti boli teda hrozné. Tak som si povedal, že toho mám dosť a šiel som na hypnózu. Našli sme príčinu. Pramenila od môjho otca. Spracovali sme to a našli príčinu aj toho, prečo to mal on. On to zdedil od svojej prababky. Bola tyranský, riadiaci typ a on to prevzal na seba. Svojím spôsobom výchovy mi to odovzdal."

Peter si uvedomil, že akoby svojím odchodom z domu niečo "stratil". To niečo si potom sám "hľadal" v podobe tyranského šéfa a dominantnej priateľky. "Akoby som mal nutkanie stále si nahrádzať otcovo správanie. Takže príčinu sme odstránili na báze pocitov. Prácu som nechal. Kamaráti mi vyhadzovali na oči, či som sa zbláznil v tejto dobe. Tiež som nechal priateľku a teraz som šťastnejší. Všetko som vyriešil asi počas týždňa. Ja som teda veľmi spokojný, že som skúsil hypnózu. Keby som neabsolvoval už tú prvú, určite by sme sa tu teraz už spolu nebavili..." dodáva na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári