Vie byť na kolegov milá, ale zároveň poriadne tvrdá. Neváha, ak je to potrebné, zvýšiť hlas, aj preto si vyslúžila zopár prezývok. Ingrid Petrová je však v prevažne mužskom kolektívne rešpektovaná a muži v modrých uniformách ju vnímajú ako kolegyňu, ktorej sa môžu i zdôveriť.

K hasičom sa dostala v roku 2007, keď zareagovala na vyhlásené prijímacie konanie. Inzerát si prečítala v KORZÁR-i, dala si žiadosť a prešla celým výberovým konaním. Predtým pracovala na OR Policajného zboru Košice-okolie na odbore dopravy ako verejný zamestnanec, neskôr pôsobila ako bezpečnostný zamestnanec vnútorného odboru. "Došlo k reorganizačným zmenám. Chcela som si nájsť prácu ktorá by ma zaujímala a keď som zbadala túto ponuku, ani na sekundu som nezaváhala," vysvetľuje Inga dôvody, prečo si zvolila túto profesiu.

Na otázku či ju lákajú uniformy, keďže pracovala na polícii, kde sa s nimi stretávala a aj manžela má policajta, odvetila, že áno. "Ja som síce bola civilným zamestnancom vo verejnej správe, manžel tiež nenosí uniformu, ale stretávala som denne uniformovaných mužov i ženy. Uniformy sa mi páčili, podobne spôsob práce vyžadujúci určitý poriadok. Možno práve to zavážilo. Celkom som nevedela, do čoho idem, čo ma čaká, čo to všetko obnáša, ale môžem povedať, že som urobila dobrý krok a som spokojná."

Odborná inšpektorka operatívno-technického úseku OR HaZZ má na starosti hasičskú záchranú a povodňovú službu. Hasičská záchranná služba znamená, že dozerá na to, aby hasičská technika bola v poriadku, hoci sa vyslovene o automobily nestará. "Dôležité je však vybavenie, hasiace prístroje, zdravotníci musia mať sanitku v poriadku, dýchacie prístroje. Povodňová záchrana vyžaduje, aby chlapci mali všetky náležitosti potrebné k ich práci. Starám sa o to, aby hasiči mali všetko, čo potrebujú."

Jednou z hlavných činností I. Petrovej je postarať sa o výcvik hasičov. Ide o povodňové a taktické cvičenia. Precvičujú záchrany osôb na vode či na ľade. "Najlepšie je, keď sa ľad láme, aby to mali chlapci ťažké, aby si to mohli vyskúšať. Pri povodňovom cvičení vyberiem terén a ideme na to. Muži si musia vyskúšať všetko, aby ich pri skutočnom zásahu nič neprekvapilo. Pri taktickom cvičení zodpovedá za priebeh veliteľ družstva alebo zmeny, ja tam pôsobím ako rozhodkyňa. Kontrolujem, aby to, čo robia, robili správne. Samotný zásah je totiž vždy špecifický, každý je iný."

Pani Ingu sme sami neraz videli pri povodňovom výcviku. Už na prvý pohľad pôsobí ako rázna žena, chlapi pri nej stoja v "pozore". Zaujímalo nás, čím to je, či to má v povahe alebo sa to naučila pri práci, prípadne si to priam vyžadovala. "Samozrejme, už len to, že som žena a mám v danej chvíli na starosti vyše tridsať chlapov, nie je všedné. Začiatky neboli jednoduché, kým sme sa oťukali, zoznámili, chvíľu to trvalo. Vlastne už len tá myšlienka, že majú počúvať ženu je... Z pohľadu chlapa je to možno nie vždy pochopiteľné. Jednoducho, vyžadujem disciplínu. Viem aj posrandovať, aj zavtipkovať, no čo sa spraviť musí, to aj urobia. Inej pomoci niet." Inga dodáva, že chlapi by ju mali rešpektovať už len z toho dôvodu, že je žena.
"Každý správny chlap žene prejaví úctu. My sme jeden celok a jedno mužstvo, musíme držať spolu. Viem na chlapov aj nakričať. Veď tridsať chlapov, to je ako jedna škôlka. Občas je nevyhnutné zvýšiť hlas a dať najavo, že 'haloó, som tu, pozerám na vás a vy budete robiť to, čo od vás vyžadujem...' Je to v záujme všetkých, nielen mojom, keďže hasiči zachraňujú životy a majetky."

Ak je na cvičení, niektorí to možno berú ako zábavu, no Inga chce, aby sa pripravili dokonale. Nič neodpustí, no vie aj pochváliť. Ako hovorí, zväčša zvýši hlas na mladších kolegov, ktorí ešte dobre nevedia čo všetko táto práca obnáša. "Neboli pri toľkých zásahoch, starší sú samozrejme skúsenejší, vedia, že všetko čo robíme, je pre ich prospech."

A ako Ingu vnímajú hasiči? Nevšimla si nejaké ponosy? Ona vraví, že začiatky boli všelijaké, pozerali na ňu Na mala pocit, že si v mysli hovoria, to mi bude žena rozkazovať? Teraz je to vraj iné, už vedia, že sa môžu na ňu obrátiť s akoukoľvek prosbou. "Myslím, že ma berú ako kolegyňu. Dokonca mi vymysleli aj niekoľko prezývok. Počula som, že som 'žiletka' či 'sekera'. O ostatných prirovnaniach neviem, nevylučujem však, že sú. Ja som však ešte nikomu žiadnu prezývku nedala. Neraz si neviem spomenúť na meno kolegu, je tu veľmi veľa ľudí a aj nových, tak sa nejako vynájdem, sú to však kolegovia, ktorých si vážim."

Inga si rešpekt priam vyžaduje. Tým pádom, ak niečo povie trikrát a nedochádza k náprave, povie to znova, ale s patričným dôrazom. Možno je to tým, že má na starosti aj overovanie fyzickej zdatnosti jednotlivých hasičov. Vyžaduje a nepovolí. "Ak majú byť pripravení, musia ma rešpektovať. Nestáva sa však, aby som im prikazovala, že si musia viac zabehať, robiť zhyby, aby boli pripravení. Majú športovú prípravu každý deň, musia vedieť, ako sa majú pripraviť. Veľmi dobre sú oboznámení s tým, čo sa od nich bude vyžadovať. Pri samotnej previerke musia splniť limity, ak nie, majú smolu. Jednochucho idú na opravný termín. Nedostanú žiadne ústupky. Ak nevyhovejú pri previerke, nebudú vládať pri zásahu a tam by sa prípadná úľava odzrkadlila."

Pro "ostrom" zásahu by mohli ohroziť nielen svoj život, ale aj kolegov. Nehovoriac o tom, že musia zachraňovať životy ohrozených ľudí. "Potrebujem vo svojom okolí výkonných mužov," dôvodí Inga a dopĺňa, že hasičina je náročná. "Ja tých chlapov obdivujem. Nezáleží na tom či sneží, prší, je zima alebo neznesiteľná horúčava, musia svoju prácu urobiť tak, ako to najlepšie vedia. Musia byť pripravení vždy na všetko a možno práve to sa niekomu niekedy nepáči."

V Košiciach je veľa mladých hasičov, Inga vraví, že sú šikovní a pomaly si na ňu zvykajú. Občas vraj musí využiť ženský šarm a kvázi materský prístup. Ak sa niekto hlási, vie, že je to náročné povolanie a mal by byť fyzicky zdatný. Na prvý pohľad pri výberovom konaní nedokáže odhadnúť potenciál budúceho hasiča: "Nikto nevie s čím sa v tejto práci stretne. Je to zoskupenie duševných a fyzických vlastností. Môže to byť super športovec, ale pokiaľ nevyhovuje mentálne, tak z neho hasič nebude. Musí sa vedieť rozhodovať v priebehu sekundy."

Na zásahy Inga nechodí, terén ju však láka. Páčilo sa jej, keď nastúpila a absolvovala kurz požiarnej ochrany. V Žiline museli robiť všetko ako muži pri zásahu. "Najviac sa mi páčilo zlaňovanie, mám teraz na starosti aj lezcov. Láka ma to veľmi, na Slovensku ale ešte nemáme žiadnu zásahovú hasičku. Všetko by sa muselo prestavať, prerobiť, čo by stálo veľa peňazí. Pretože chlapi majú všetko spoločné, prezliekarne, šatne či sprchy. Neviem si predstaviť, ako by sa to zladilo. Na druhej strane, žena nemôže dvíhať takú záťaž ako chlap. Veľmi rada by som si ostrý zásah vyskúšala. Neviem síce, ako by som reagovala, pretože sa hovorí, že pes ktorý breše, nehryzie. Takú požiadavku som vedeniu nedávala a neviem, ako by reagovali. Prácu chlapov obdivujem, páči sa mi a preto ich kočírujem a myslím, že je to len pre ich dobro."

Ako sme spomínali, Inga je rázna žena, ktorá vie, čo chce a profesionalitu vyžaduje od všetkých navôkol. Je to podobné aj doma? Kto velí, manžel? "Sme zohratá dvojica, tak ako komanduje on mňa, tak ja jeho. Je major, ja nadporučík. Doma však vládne demokracia a na hodnostiach nezáleží. Zatiaľ je hlavou on a ja som tým krkom. Vzájomná tolerancia musí byť." Inga sa stará o dve deti Maťka a Kubka. Maťko sa občas smeje, že má doma policajta a hasičku, čo si už môže viac priať. Mená však dali deťom sťaby z rozprávky. "Sú na nás hrdí. Bola to náhoda. Prvý sa narodil Jakubko, ten druhý mal byť Barborka, to je jasné, ale nakoniec je z neho Maťko. My sme taká rozprávková rodina."

Inga si urobila kurz vodcu malého plavidla, keďže vedie protipovodňový výcvik, chcela vedieť o problematike čo najviac. Keď nastúpila do lode, viacerí pozerali, že žena bude, aj keď malé, predsa hasičské auto šoférovať. "Šoférujem roky, zatiaľ bez kolízie. Našťastie! Hoc viem, že keby sa náhodou stalo, že by som ja alebo mňa niekto ťukol, stala by som sa centrom posmeškov," vysvetľuje a na otázku, kam by to chcela v rámci hasičskej hierarchie posunúť, odpovedala opatrne. "Každý má nejaké sny či ciele. Možno aj snívam o nejakom postupe. Bolo by to síce pekné, ale chýbal by mi každodenný kontakt so zasahujúcimi hasičmi. Mne by nesedela úplne kancelárska práca. Potrebujem kontakt s ľuďmi a okolím."

Hovorí sa, že ženy si radi poklebetia a keď sa dajú dokopy, ťažko ich od vzájomnej komunikácie odtiahnuť. Ako je to s hasičmi? Inga ich pozná, môže hodnotiť: "Povedala by som, že chlapi viac klebetia, radi prikrášľujú, radi niečo pridajú. Kým sa to od jedného dostane k desiatemu, tak je z komára somár." Napriek tomu kolegovia na svoju kolegyňu nezabúdajú a neraz jej zalichotia. Stáva sa, že donesú i nejaký kvietok. "Pravdaže. Veď neznamená, že hasič v zásahovom obleku nemôže byť džentlmen. Práve naopak. Dôjdu aj s kvietkom, keď mám sviatok, prípadne je MDŽ. Mimo sviatkov sa to nedeje, ak by sa tak stalo, zrejme by to už bolo z nejakej inej príčiny..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári