V Košiciach sme ich mali iba dve. Dóm sv. Alžbety, Urbanova veža a kaplnka sv. Michala (spolu ako komplex) a Župný dom (dom KVP). Ostatné sa museli uspokojiť s prívlastkom kultúrne. (Podľa najnovšieho zákona sú už všetky pamiatky konečne zrovnoprávnené svojím označením - národná kultúrna pamiatka.) Dnes si všeličo zaujímavé povieme o kaplnke sv. Michala.
Kaplnka sv. Michala hoci je omnoho menšia než dóm, vyzerá dokonalejšie. Je jednotného gotického štýlu, zatiaľ čo v Dóme nájdeme z každého rožku trošku. Má dokonca aj také gotické prvky, ktoré dómu chýbajú. Napr. kruhové okno - rozeta (ružica), neodmysliteľná na katedrále v Remeši alebo Chráme Matky Božej v Paríži či sv. Víta v Prahe. Ešteže máme kaplnku, lebo na jej fasáde je jedna rozeta a z boku je ešte aj druhá. Kruhové okno symbolizovalo nekonečno a večno, vlastnosti vlastné Bohu. Silné piliere po bokoch kaplnky ukazujú, že v gotike sa po prvýkrát ťarcha klenby rozložila na nich, a preto mohli vzniknúť veľké okná bez narušenia statiky. V neskoršej gotike, na Dóme, sú tieto piliere už zamaskovanejšie.
Aj z toho vyplýva, že kaplnka vznikla ešte pred kostolom sv. Alžbety (dómom ho môžeme nazývať až od roku 1804, keď tu vzniklo biskupstvo) a je druhou najstaršou zachovanou stavbou v Košiciach po dominikánskom kostole. Podľa nudnejšej z teórií kaplnku postavili v druhej polovici 14. stor. ako cintorínsku, lebo stredoveký cintorín sa rozprestieral svojou jednou tretinou severne od terajšieho dómu a dvoma tretinami na juh od dómu. Preto kaplnka obsahovala v podzemí kostnicu. Tam kosti práchniveli, a tak zaberali stále menší priestor. Kaplnka mohla, rovnako ako iné kostoly, slúžiť aj na zádušné omše.
Druhá teória o postavení je málo pravdepodobná, ale počúva sa lepšie. Vraj keď prišli do Košíc nemeckí kolonisti, chceli si postaviť nový, veľký a na vtedy moderný gotický kostol, lebo Kostol sv. Alžbety bol už malý a ešte románsky. Začali svätyňou, ktorou je vlastne celá terajšia kaplnka. Tú mal oddeľovať od najväčšej časti kostola - chrámovej lode veľký víťazný oblúk, ktorý sa na fasáde kaplnky vyníma doteraz. Medzitým sa však dohodli s Košičanmi, že radšej spolu postavia nový kostol, a preto stavbu hneď ukončili tak, ako bola. Historik Ondrej Halaga, autor teórie, zachádza ešte ďalej a tvrdí, že staviteľ si neodpustil predsa len ukázať ako mal celý jeho kostol vyzerať, a tak ústredná vežička kaplnky vyzerá ako maketa kostola. Je netypická už svojou obdĺžnikovou podstavou, i keď sme zvyknutí, že slušné gotické veže bývajú štíhle, vysoké a zdobené.
Kaplnka sa nám páči aj preto, že je goticky štíhla a ladná, no mala obdobie, keď bola obézna. Začiatkom 16. stor. bohatý Juraj Szatmáry, košický rodák a poradca kráľa i jágerský biskup dal peniaze na jej prístavbu, a tak sa jej plocha zdvojnásobila smerom k terajšiemu dómu. Zároveň postavili na opačnej strane kaplnky, napravo od vchodu aj malú sakristiu. (Tieto už neexistujúce múry predsa len vidno. Ich pôdorys je naznačený nepravidelným dláždením.) Prístavba nebola až taká pekná ako to, čo už stálo predtým. Kaplnka zostala tučná len asi 400 rokov, potom ju rekonštruoval purista menom Otto Sztehló. Tento rodák z Dobšinej sa na nás pozerá z južného štítu dómu ako posledná napravo z piatich tvárí, ktoré sú hore v jednej línii. Kedy sa rekonštrukcia pod jeho vedením skončila, nemusíme vedieť spamäti, je o tom nápis na už spomínanej vežičke pri pohľade na ňu zľava (1904) a nad tým je ešte aj rok tej predošlej (1821). Rok 1904 si zapamätáte aj preto, že košické biskupstvo vtedy slávilo storočnicu.
To je len malá časť z oficiálnej i neoficiálnej (legendovej) histórie najkrajšej gotickej pamiatky v Košiciach, ktorá sa zaskvela po 10 rokoch rekonštrukcie za 48 miliónov korún v plnej svojej kráse. Až 600 rokov staré maľby, kamenné pastofórium i nádherné vitráže, náhrobné kamene vsadené do múrov i dierky v múroch, ktoré vraj spravili bosorky, vám na mieste ukážu sprievodcovia potuliek mestom Košice iba tento víkend. Kaplnka je síce malá, no každý detail tu má svoj príbeh... Vstúpte i na jej chór či do podzemia i na miesta, kde odpočívajú naši prapraprapra... prapredkovia.
Túto sobotu sa potulky s Milanom Kolcunom začínajú o 10.00, 10.30, 12.00, 14.00, 15.00, 15.30, 16.30, 17.00 (17.00 hod. slovensko-anglicky). So Zoltánom Balassom o 14.30 po slovensky a o 16.00 hod. po maďarsky. V nedeľu sú potulky s M. Kolcunom 13.30, 14.00, 15.00, 15.30, 16.30, 17.00 hod. S Alžbetou Czimovou 14.30 po slovensky a o 16.00 hod. po maďarsky. Začiatok je zakaždým pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná 10, Košice).
Viac informácií je na www.potulka.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
