Pri príležitosti "Dňa vtákov" sme sa preto porozprávali s jedným z najlepších slovenských autorov kresleného humoru, Košičanom Ladislavom Tverďákom. Sám sa považuje za pekného "vtáčika", takže bola naša debata o súčasnom čiernom i pestrofarebnom humore, o inšpiráciách a dôvodoch na výbuchy smiechu, celkom namieste.

Humor sprevádza L. Tverďáka po celý život. "Myslím si, že humor vždy bol, je a bude. Bez ohľadu na to, či človek je, alebo nie je namosúrený, alebo len práve nemá náladu. Ja som sa k nemu dostal úplnou náhodou asi v dvadsiatke a dodnes sa ma drží," začína svoje rozprávanie humorista, ktorý počas vyše 40-ročnej tvorivej činnosti vytvoril vyše 5-tisíc vtipov.

Všetko začalo počas vysokoškolských štúdií architektúry, keď si kúpil knižku s názvom Od Cezanna po Picassa. "Otvoril som, zalistoval, zatvoril a povedal si, že končím s maľovaním aj kreslením, lebo všetko už bolo tisíckrát dokonalo zvečnené. Moje zmýšľanie zmenil až spolužiak a vynikajúci karikaturista Miťo Breza. On ma inšpiroval, začal som kresliť a vymýšľať vtipy. Dovtedy som si myslel, že vznikajú samy od seba." Úplne prvý kreslený vtip vyšiel L. Tverďákovi v roku 1966 v motoristickom časopise Stop. "Uverejnili mi vtipy, veľké asi ako poštová známka. Ja som bol však strašne hrdý, išiel som po ulici a myslel som si, že každý vie, že mi práve vyšiel vtip. Je to pocit, ktorý ťažko opísať, hlavne vôbec nemá logiku. Bol som asi poriadne zadubený."

Niet kde publikovať

Časopis Roháč jeho práce tri roky odmietal, no od roku 1969 patril k jeho pravidelným prispievateľom.
Kreslené vtipy mu roky vychádzali aj v periodikách Košický Večer, Dikobraz, Stop, Pravda na víkend či Sme na nedeľu. Pred časom nám spomenul, že mu ktosi posiela vtipy zhora, aby bol náš život veselší. Že ich niekto v nebi vymyslí a pošle mu ich do hlavy ako esemesku. Dnes je menej poetický, no v princípe tvrdí to isté. "Naozaj nikdy netuším, kedy mi niečo napadne. Je to akési vnuknutie. Dostanem to do hlavy už hotové, vo finálnej podobe. Len si to musím okamžite zaznačiť, lebo o päť sekúnd všetko zabudnem."

Aby mu to zbytočne nevyfučalo z hlavy, neustále pri sebe nosí množstvo rozličných papierikov a ceruziek. Len raz totiž urobil chybičku a dodnes to ľutuje. "Cestoval som do Bratislavy a napadol mi vynikajúci vtip. Lenže som stál na chodbičke a fajčil - vtedy sa ešte dalo - a zrazu išiel okolo sprievodca a vyrušil ma. Okamžite som vtip zabudol a teraz vždy, keď idem do Bratislavy alebo späť, tak sa v tých miestach dívam z okna a túžobne očakávam, že si znova spomeniem. Viem totiž, že to bol určite najlepší vtip v mojom živote."

Celkovo však obľúbené "kúsky" vo svojej "zbierke" nemá. "Niektoré sa mi celkom pozdávajú, ale o obľúbených naozaj nemôžem hovoriť. Niekto povedal, že rozosmiať druhého je pomerne ťažké, ale rozosmiať ho tak, aby súčasne dostal aj záchvat plaču, je oveľa ťažšie. Takže keď sa mi podarí takýto vtip, čo je málokedy, som naozaj veľmi rád," vysvetľuje autor kresleného humoru, ktorý žije od svojich štyroch rokov v Košiciach, no za Košičana sa nepovažuje. "Som z Veľkej Idy a najlepšie som sa cítil práve tam. Žili sme na samote, okolo boli potôčiky, lúky... Odvtedy si ťažko zvykám na paneláky a asfaltky."

Dnešná doba podľa L. Tverďáka nielenže nie je priaznivo naklonená humoru, ale práve naopak. Dôvodov na bezstarostný smiech je podľa neho čoraz menej. "Myslím si, že dnes už totálne každého prešiel humor. Na Slovensku vymizol bez akejkoľvek stopy. Možno o dvadsať - tridsať rokov, keď ľudia budú mať na rožky, si naň spomenú. Toho času je však nepotrebný a predstavuje asi to najposlednejšie, čo tu existuje." Ak chce človek jeho profesie prispievať do nejakého humoristického časopisu, je to viac ako komplikované. "Roháč zanikol asi pred 22 rokmi a je to teda bledé. Môj známy Fedor Vico sa pokúšal opakovane rozbehnúť časopis Bumerang, no vždy po pár mesiacoch skrachoval. Ponúkal čitateľom vtipy, pri ktorých bolo potrebné trošku, nie nejako mimoriadne veľa, premýšľať. Ale boli to vtipy, nie hulvátstva. Nie nasilu sprostá myšlienka pod úroveň. Nevyšlo to a žiadny časopis typu Roháča dnes neexistuje."

Vtip prekresľuje aj 150-krát

Tie časopisy, ktoré sa na trhu udržali, sú podľa jeho slov koncentrovanou vulgaritou. "Použil by som výrok brata Fedora Vica Mira, ktorý po otvorení jedného z nich povedal: ´Akoby na mňa dýchla krypta.´ Ja to zase vidím tak, že keď som ako decko chodil na jediný polozbúraný záchod v centre mesta, študoval som na ňom podobné patričné kresby a texty, ako čítam dnes v týchto časopisoch. Je to absolútna vulgarita bez štipky a akéhokoľvek náznaku myšlienky. Skrátka hulvátska prvoplánovosť."

Hoci teda súčasná doba nie je jeho práci priaznivo naklonená, ani humorista nemá problém zasmiať sa od srdca na kvalitnom humore. Najbližší mu je ten z klasickej literatúry, ako napríklad Traja muži v člne či Tom Sawyer a Huckleberry Finn. "Nemyslím si celkovo, že som depresívny typ. Len konštatujem daný stav. Hovorí sa, že sa svet točí stále dookola. Keď sme teda teraz dole, zákonite pôjdeme hore. Počul som na to aj celkom milý vtip. Vraj bude o rok koniec sveta, ale Slovákom ešte nič nehrozí, lebo sú tridsať rokov pozadu," poznamenáva s úsmevom L. Tverďák, ktorý tvorí vtipy najradšej na tému medziľudských vzťahov. "Je to nekonečná téma. Najbližšie mi je všetko ľudské, to sa dá donekonečna spracovávať. Rád však robím aj vtipy o psoch, mačkách, vtákoch. Minule som napríklad riešil, čo si asi myslí stolička, keď si na ňu sadne Sophia Loren. Podľa mňa musí byť uveličená."

Podobne ako mnohí iní kreatívni ľudia, aj on tvorí najlepšie veci pod tlakom. "Nemám to rád, ale vždy sa do danej problematiky na základe termínu takzvane našrubujem a už to ide. Inak to totiž neustále odkladám, myslím si, že to, čo zatiaľ mám, je strašne slabé a že to musím prepracovať. Až zrazu zistím, že už nie je čas na vymýšľanie. A vtedy začnem naozaj robiť. (Úsmev.) Dá sa to charakterizovať ako stres a šok dokopy, no odrazu mi napadnú naozaj dobré veci. Inak robím v strese veľmi nerád, ale dá sa povedať, že bez termínov by som neurobil nikdy nič." Ako vraví, keď je to nutné, prekreslí jeden návrh vtipu aj 150-krát. Večne je totiž nespokojný. "Myslel som si, že je to nejaká 'závada', ale potom som zistil, že človek, ktorý tvorí a je so sebou spokojný, vlastne od tej chvíle končí. Ja ešte končiť nechcem, takže som nespokojný. Aj keď už mám veci vytlačené, vravím si, pre Boha živého, prečo som tam dal takú zlú čiaru alebo bodku. Uvedomujem si, že to vidím len ja, ale aj tak ma to priam neuveriteľne trápi."

Ani čierny humor nesmie byť drastický

Okrem kresleného humoru sa v ostatnom období venuje i maľbe. "Ešte stále však tvrdím, že sa len učím maľovať. Bude to trvať donekonečna. A aj tak zomriem nenaučený a sprostý," smeje sa človek, ktorý priznáva, že má neustálu potrebu učiť sa. "Je to totiž dané tým, že viem, že nič neviem. Nemyslím si vôbec, že som umelec. Len žiť je totiž umenie," tvrdí človek, ktorý patrí medzi najlepších autorov kresleného humoru na Slovensku. Hrdý však vraj na seba nie je. "Som všetko možné, len nie hrdý. Totižto tým, že sa zaoberám humorom, mám aj prehľad, čo sa urobilo a konštatujem, že taký ´mini pidi´ medzi talentovanými autormi som už možno aj ja. To je však tak všetko. Myslím si, že dokonalosť nie je. V ľudskom živote ju ťažko dosiahnuť."

Celkovo sa dá povedať, že inklinuje prevažne k čiernemu humoru. "Lebo celý život je presne o tom. Mám rád čierny humor, avšak nie drastický. Nerobil by som si nikdy žarty na tému ubližovania človeku, ktorý už je nejako postihnutý. Buď chorý, alebo niekoho stratil... Toto už nie. Nechcem konkurovať bulváru," konštatuje L. Tverďák, ktorý 1. apríl nemá nejako extra špeciálne v láske. "Intenzívnejšie ho vnímam asi tak od roku 2000, keď ma vyzvali, aby som urobil výstavu o vtákoch. Aj ja som vraj pekný vtáčik. Čiastočne je to preto aj môj deň a celkom sa mi pozdáva. Rád sa zúčastňujem každého žartu. Huncútstva som stváral odmalička, avšak nie programovo v tento deň. Príde mi to celé banálne, natierať napríklad na školskom výlete pastou kľučky. To som nikdy nerobil. A keďže mi lepšie vtipy nenapadali, tak som radšej nestváral nič podobné."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári