Sucho v hrdle, pot na čele, červeň v lícach. Keby sa dalo, šla by som sa dobrovoľne udať!
Veľmi dobre však viem, že svet je plný podvodníkov, ktorí čakajú na okamih, ako niekoho „odrbať", no akosi v podvedomí som si naivne myslela, že sa to stáva iným. Výdavok a bloček v obchode som si nekontrolovala dovtedy, kým mi pani za pokladňou k nákupu neprirátala asi aj dátum a už to fakt bilo do očí. Ktovie, koľkokrát ma dovtedy obtiahla, len v menšom.
A dostala som ďalšiu lekciu. Dala som si opraviť mobil v záruke. O tri týždne mi ho vrátili. Neopravený. Od usmievavej zamestnankyne mobilného operátora som si telefón vzala, strčila do kabelky, podpísala papiere a fujazdila domov. Mobil som aj so všetkým príslušenstvom zbalila a vzala ho tentoraz do väčšej pobočky, aby mi ho vymenili za nový. Pri kontrole zrazu pani za priehradkou zistila, že mi chýba pamäťová karta. Ja som ju však nevybrala. No aj tak som vyzerala ako podvodníčka, čo si chce nechať 5-eurovú kartu a oklamať „poctivého" mobilného operátora. Horela som od hanby i rozhorčenia. Papiere z reklamácie však hovoria v môj prospech – na jednom je uvedené, že som im odovzdala aj pamäťovku. Na druhom však čierne na bielom, aj keď tým najmenším písmom, stojí, že mi vrátili telefón bez nej. A tak sa začal môj boj s kolosom. Viem, že bude dlhý a únavný, ale nepoddám sa.
Už som múdrejšia. Už viem, že vždy a za každých okolností mám na dokumentoch prečítať aj tie miniatúrne písmenká, nenechať sa opiť milým úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
