zbierka. Okrem toho, že skladá, aj organizuje výstavy, kde sa stretnú ďalší vyznávači tohto koníčka. A čo na túto záľubu hovoria jeho traja synovia a manželka Mária? Tí skladajú lego tiež.

„Keď som bol dieťaťom, nemal som veľmi možnosť hrať sa s legom," spomína M. Nemčík. „Táto stavebnica bola pre finančne náročná. Videl som to však u bratranca a vedel som, že tie kocky sa mi veľmi páčia. Ja som mal vtedy rád železničné modely. Vláčik, domčeky, výhybky... Rodičia postavili dom, a tam som mal možnosti a priestory, kde si to skladať. Mohol som si postaviť celé koľajisko aj s mestom a stanicou. To však malo jednu nevýhodu. Keď sa niečo vytvorí, nemôže sa to už meniť a malé deti sa s tým nemôžu hrať. Vďaka tejto záľube som sa teda omnoho neskôr dostal k legu. Hľadal som niečo, čomu by sa mohli venovať aj moje deti. Lego sa totiž skladá, sú tam vláčiky, autá, všeličo a ja sa nemusím báť, že to poškodia. Aj keď im výtvor spadne, môžu ho znova postaviť."

K legu sa teda M. Nemčík dostal vďaka deťom, časom však zistil, že tie kocky priťahujú aj jeho. „Začal som najskôr zbierať vláčiky z lega a zaregistroval som sa na fóre Kostky.org, ktoré združuje Čechov a Slovákov s touto záľubou. Tam som spoznal ďalších ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú. Ja som štyridsiatnik a našiel som tam veľa priateľov rôzneho veku, napríklad aj 70-ročného. Kvôli deťom som začal skúšať aj iné témy, okrem železničných. Viac ma však bavilo stavať tie vláčiky a potom aj mesto okolo toho, keďže to patrí k železničnej trati a vláčikom."

Otec troch synov hovorí, že postaviť celé mesto si vyžaduje čas, ale nie je to zložité. „Stredný syn Lukáš (16 rokov) študuje počítačovú grafiku a spolupracuje so mnou pri rôznych stavbách. Pomáha pri príprave výstav tým, že niektoré stavby sám navrhne a zrealizuje - napr. policajnú stanicu či nejakú továreň. Sám nedávno postavil kostolík, ktorý má množstvo krásnych detailov. Minule postavil hrad podľa svojej vlastnej fantázie."

Keď M. Nemčík niečo skladá, dopredu si rozvrhne plán. Ako bude vyzerať trať, kde čo bude položené... Plán potrebuje hlavne vtedy, ak sa s dielkom plánuje zúčastniť nejakej výstavy. „Keď sa to postupne pripravuje, práca sa rozloží do približne dvoch mesiacov. Viem na tom priebežne robiť a nie je to taká záťaž, ako keby som mal začať posledný týždeň pred výstavou. V rámci lega existuje mnoho počítačových programov, ktoré umožňujú plánovať napr. vlakové trate. Plán vytváram spolu s priateľom z Tatranskej Lomnice Jaroslavom Ambrózom, u ktorého tiež stavia celá rodina, teda manželka a dve deti. Samotnej stavbe sa venujeme spolu. Dohodneme sa, kto čo urobí. Na niektorých výstavách sa do takéhoto procesu zapája aj 20 ľudí a príprava trvá aj rok. Jaroslav konkrétne robil na jednu výstavu desaťmetrovú železnicu, kde bolo všetko vrátane terénu s kopcami. Ja som sa postaral o časť mesta, domov, autíčok, vláčikov... Do tejto spolupráce sa takto zapája aj moja manželka a syn, keď aj oni niečo postavia a my to doložíme do celkovej stavby. Napokon sa do spomínaného diela zaviedla elektrina, aby mohli vláčiky sami jazdiť."

Okrem synov teda lego chytilo aj manželku Máriu. „Veľmi ju to zaujalo a sama postavila zopár stavieb. Ona rada skladá podľa návodu. Poskladala pirátsku plachetnicu či iné dielka s pirátskou tematikou, ostrov, kde žijú piráti a okrem toho aj model Towerbridge." Pirátska loď, ktorá zdobí poličku v pracovni M. Nemčíkovej, má všetko, čo má správna loď hrdlorezov mať. Dokonca aj unesenú princeznú v prednej časti lode. „Ja zvyknem stavať po večeroch pred telkou," hovorí M. Nemčíková. „Most mi trvalo postaviť asi týždeň. Tieto stavby ma fascinujú a je úžasné, keď človek na konci vidí celý výtvor. Často som skladala aj do jednej ráno, lebo som sa od toho nevedela odtrhnúť. Takže celá rodina sme do toho zapojení, keď sa chystá výstava a spoločne pridávame svoje stavby do veľkého diela. Okrem tej lode a mosta som postavila aj nejaké ďalšie pirátske výtvory. Mňa bavia tie konkrétne stavby, sety. Manžel mi vždy nejaký daruje, lebo vie, že ma to baví."

Podľa M. Nemčíka veľa ľudí takto stavia, že si vyberá konkrétne stavby podľa návodu. Ďalší sú takí, že zbierajú a skladajú stavby podľa jednej témy alebo sú ľudia, ktorí tvoria vlastné stavby, keďže ich nebaví skladať len to, čo lego prinesie. Stavať lego pre nich teda neznamená ísť do obchodu a kúpiť si kompletnú stavbu, ktorú stačí postaviť. Internetové obchody z Nemecka, Anglicka či Ameriky ponúkajú široký sortiment rôznych dielikov v rôznych farbách. Každý má svoje presné číslo. Stačí zapojiť fantáziu, rozhodnúť sa, čo sa bude stavať, urobiť si plán a nakupovať. „Stavajú muži i ženy a témy sú rôzne. Viem, že sa ľudia venujú vesmíru či iným témam typu Atlantída alebo rôznym technickým strojom. Stavajú výtvory, ktoré si sami vymyslia alebo sa inšpirujú reálnymi vecami."

Pri pohľade na dielka, ktoré M. Nemčík postavil, je každému jasné, že človek potrebuje veľa fantázie a trpezlivosti. Domček, ktorý má vystavený v kancelárii, je plný najrôznejších detailov. Na rohu budovy je kaviarnička, kde návštevníci sedia pod slnečníkmi a so šálkami v rukách. Za oknami vidieť nábytok či ďalších ľudí. V jednej časti je hotel s veľkým nápisom, v inej požiarna zbrojnica s požiarnikmi a hasičským autom. Cyklista, policajt či iní bežní ľudia sú tam tiež. Na streche sa dokonca natáča reportáž s požiarnikom. Nechýba redaktor s mikrofónom a kameraman s kamerou na pleci. Skrátka, keď sa človek zapozerá, hodnú chvíľu potrvá, kým si všimne všetky zaujímavosti a detaily.

V inej polici je koľajisko s vlakmi, ktoré vďaka motorčeku samy jazdia po trati. „Niektoré rušne sú z jednej stavebnice lego, iné som si sám vymyslel a poskladal. Podobne, ako keď staviam domy do mesta." Nad domom z lega visí slovenský štátny znak a človek si už na prvý pohľad všimne, že je tiež celý z kociek. M. Nemčík vysvetľuje, že aj to sa dá rozplánovať v špeciálnom programe. „Na výstavách sa bežne robia znaky či erby. V Čechách na výstave istý človek urobil erb Brna. Ja by som teraz veľmi rád poskladal erb Košíc, ktorý je pre všetky svoje detaily určite veľkou výzvou. Bude veľký asi 2 x 2 metre, aby tam všetko vyniklo."

M. Nemčík spomínal výstavy, ktorých sa zúčastňuje s priateľom Jaroslavom, synmi a manželkou. „Boli sme na výstavách vo Svitavách, v Brne i v Prahe a časom som sa aj ja sám pustil do organizácie. Pred dvoma rokmi naše fórum oslovilo Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, či by sme nezorganizovali Lego výstavu na Starom zámku. Spojil som sa teda s priateľom Jaroslavom a zorganizovali sme veľkú trojmesačnú výstavu. Tam sme si obaja vyskúšali organizačnú stránku. Na výstave sa podieľali viacerí členovia fóra Kostky.org z Čiech, Moravy a Slovenska. Náš priateľ z Hradca Králové doniesol veľký model parníka Marka Twaina, ktorý mal dĺžku asi dva metre. Mal ho rozložený asi v ôsmich škatuliach. Postupne to skladal na mieste výstavy. V inej vitríne sme mali Bojnický zámok, kozmický prístav či stredoveký model zachytávajúci každodenný život ľudí, od krčmovej bitky po návštevu kostola. Ďalšie vitríny ukazovali rôzne výjavy z Hviezdnych vojen. Okrem toho sme napríklad mali aj modely Zeme a mesiaca. Zem bola v jednej vitríne a na opačnom konci v poslednej bol mesiac. Malo to evokovať tú vzdialenosť medzi nimi."

V poslednom čase sa M. Nemčík venuje viac organizácii výstav ako stavaniu. Vraj hlavne z časových a pracovných dôvodov. Dokonca uvažoval, že s tým skončí. „Neholdujem alkoholu ani cigaretám a celú energiu venujem radšej záľubám. Nielen kvôli mne, ale preto, aby mali aj iní z toho radosť. Pre mňa je obrovským zadosťučinením, keď vidím na výstave deti a ich rodičov, akú radosť z toho majú. Priznám sa, že som už aj uvažoval, že to celé predám, lebo je to časovo náročné. Ale keď som si zvážil inú hodnotu, čo mi to prináša, tak som sa rozhodol, že kým budem mať na to aspoň trošku času a priestoru, budem sa o to deliť aj s ostatnými."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári