Vo Východoslovenskej galérii vystavujú svoje fotografické práce manželia Ľubo a Monika Stacho

Vo Východoslovenskej galérii na Hlavnej 27 je inštalovaná výstava, ktorá mapuje tvorbu manželskej dvojice. Pod názvom Moja krajina sa skrýva fotografická výstava dvoch cyklov. Prvým je Ľubo Stacho: SLOVENSKO, TAJOMNÁ A SPIRITUÁLNA KRAJINA a druhým Ľubo a

Monika Stacho: DVA DOMY JEDNÉHO PÁNA. Ich tvorbu môžete obdivovať do 17. apríla.

Ľ. Stacho (*1953) sa dlhodobo venuje práci v diptychoch, kde spojením dvoch dokumentárnych fotozáberov na základe istej príbuznosti vzniká nová metafora, nové posolstvo. Jeho rozsiahly cyklus diptychov s námetom Slovenska (2000 - 20010) ukazuje krajinu čarovnú, podivnú a tajomnú, ktorá je zároveň krajinou na hranici východnej (byzantskej) a západnej židovsko-kresťanskej Európy. Práve na tomto území dochádza k prerastaniu západného pragmatizmu s východnou spiritualitou a mystikou.

"Pomocou mechaniky aparátu prináša autor hlbší, senzitívnejší a neidealizovaný pohľad na súčasné podoby krajiny pod Tatrami," tvrdí o Ľ. Stachovi kurátor výstavy Vladimír Beskid. "Vytvára tak silný dokumentárny a imaginatívny album súčasnosti. Ide o svet tradičných kresťanských hodnôt a silnejúcej komercie - McDonaldizácie či svet chudoby a zbohatlíctva. Symbolizuje stretnutie odlišných symbolov, kultov a ideológií, spolunažívanie väčšinovej komunity a menšinových kultúr, predovšetkým rómskej a židovskej. Na fotografiách Ľ. Stacha tak vidíme napríklad dražovský kostolík spolu s bilbordom na americkú poisťovňu; vlkolínsky ľudový dom a trup mamutieho lietadla či plné supermarkety i jarmočné stánky a ich odpadky." Podobne tak husto „popísanú" stenu kresťanskými výjavmi v Žehre a tupo zívajúcu prázdnu reklamnú plochu pri Nitre či utešený rodinný dom s bazénom, ktorý strieda rozpadajúca sa maringotka...

V aktuálnom cykle Dva domy jedného pána (2009 - 2010) prezentujú Ľubo a Monika Stacho (*1977) dvojice kresťanských a židovských sakrálnych objektov z jedného mesta. Toto priblíženie dvoch svetov vyznieva nelichotivo predovšetkým pre bývalé synagógy, ktoré sa používajú ako obchody (Trstená), sklady (Huncovce, Prešov), bary (Tvrdošín) či telocvične a posilňovne (Moldava n. Bodvou, Komárno), alebo zostávajú v zúboženom stave úplne bez využitia (Lučenec, Michalovce, Šaštín). "Dva domy tak metaforicky odkazujú jednak na naše spoločné židovsko-kresťanské tradície a jednak na našu dvojtvárnosť pri likvidácii jednej kultúry v našej nedávnej minulosti. Dokumentárny cyklus symbolicky vyznieva ako trauma, nezodpovedaná zodpovednosť aj morálna výzva," dodal V. Beskid.