Verejne o sebe prehlasuje, že je feministkou, napriek tomu, že sa stretáva s negatívnymi ohlasmi. Zdôrazňuje však, že zostáva "normálnou" ženou s fungujúcim vzťahom a rodinným životom.

Natália sa k tejto v našich končinách často zaznávanej oblasti sa dostala počas štúdia psychológie na Prešovskej univerzite. „K feminizmu ma priviedla moja učiteľka, neskôr školiteľka," spomína. "Táto téma ma veľmi oslovila, vnímam ju ako dôležitú. Vedie k tomu, aby bola dosiahnutá spravodlivosť v spoločnosti, ktorá by mala byť tolerantná k rôznym prejavom, záujmom a životným cestám žien a mužov. Chcem, aby sa každá z nás mohla slobodne rozhodovať a realizovať v živote, aby ženy netrpeli násilím, diskrimináciou či neslobodou."

V v súčasnosti pôsobia rôzne feministické hnutia a smery s rozmanitými aktivitami i myšlienkami. Feminizmus sa prejavuje tiež ako politické hnutie, ktorého podstatou je obhajoba práv žien a presadzovanie rodovej rovnosti. „Sme za to, aby sa niektoré veci nazývali pravými menami a nezahmlievali sa. Otvorene by sa malo začať hovoriť aj o predtým tabuizovaných témach, napríklad domácom násilí. To je dôsledkom patriarchálneho usporiadania spoločnosti. Skrýva sa za tým tradičné presvedčenie, že žena je vlastníctvom muža, má ho poslúchať a plniť jeho príkazy. Málo sa hovorí i o ďalších problémoch žien," pokračuje Natália.

Rodová segregácia

Inštitút rodovej rovnosti, kde je Natália odbornou konzultantkou, si za hlavný cieľ stanovil šírenie informácií, poradenstvo a osvetu. „Vznikol ako projekt Centra vzdelávania a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Trvá od roku 2009 do 2012. Krajské kontaktné miesta boli založené len minulý rok. Snažíme sa iniciovať vzdelávacie aktivity, zlepšiť informovanosť a zosieťovať organizácie."

Členky inštitútu oslovujú verejné i súkromné subjekty, hlavne školy, ich zriaďovateľov, kultúrne inštitúcie, úrady práce, Sociálnu poisťovňu aj súkromné firmy. „Ponúkame im vzdelávanie, ktoré by vysvetlilo problematiku rodovej rovnosti zamestnávateľom a zamestnancom pracujúcim so skupinami žien. Chceme im pomáhať viac porozumieť rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami tak, aby ju dokázali adekvátne využiť," vysvetľuje Natália. Podľa nej treba rodovú segregáciu riešiť už v škole, kým rozdiely medzi dievčatami a chlapcami nie sú úplne vyhrotené. „Zaužívané je napríklad zdôrazňovanie slušnosti a starostlivosti pri výchove dievčat a podpora agresivity, presadzovania sa a nezávislosti u chlapcov. Rodovo stereotypná výchova vedie k tomu, že deti sa približujú k typickému obrazu. Môže ich to obmedzovať, keď majú iné potreby, no prispôsobujú sa silnému tlaku konformity. Ďalším dôsledkom je, že pri vyššom vzdelávaní sa ukazujú rozdiely v úspešnosti dievčat a chlapcov v určitých odboroch a aj v záujme o ne."

Natália upozorňuje, že tak dochádza k rodovej segregácii. Školy sa rozdeľujú na typicky dievčenské ako zdravotné alebo obchodné akadémie a typicky chlapčenské, ktorými sú spravidla elektrotechnické či strojárske školy. Takto delené odbory sa preklápajú i na pracovný trh, keďže väčšina žiakov sa zamestná vo vyštudovanej oblasti.

Neviditeľný sklenený strop

Na pracovnom trhu sa objavuje rodová segregácia v celých odvetviach, čo má inštitút podložené štatistikami. Napríklad v stavebníctve predstavuje zastúpenie mužov až 84 percent, v priemysle asi 66 percent. Výrazne prevažujú tiež v doprave, obchode či nehnuteľnostiach. Na druhej strane, školstvo je silne feminizované,
pôsobí v ňom až 78 percent žien. Viac sú ženy zastúpené i v službách, zdravotníctve alebo kultúrnych aktivitách.
„Tie sú finančne poddimenzované, ako keby ich dôležitosť bola nižšia. Nie sú adekvátne ohodnotené, aj keď
vyžadujú vysokú kvalifikáciu," konštatuje Natália. Zároveň podľa nej paradoxne platí, že v silne feminizovaných odboroch obsadzujú vedúce funkcie väčšinou muži. Uvádza jeden príklad za všetky - na stredných školách v Košickom kraji pracuje 55 riaditeľov a iba 27 riaditeliek.

„Obraz muža ako prirodzenej autority je stereotyp. Muži sú uprednostňovaní len preto, že sú mužmi. Často sa to deje napriek tomu, že ženy sa tiež hlásia na tieto pozície a sú kvalifikovanejšie," tvrdí Natália. „Prejavuje sa tu fenomén neviditeľného skleneného stropu, ktorý bráni ženám posunúť sa vyššie. Čím vyššie sú pozície, tým sú zastúpené menej. Vidieť to v politike. V rámci Košického kraja pôsobí v 440 obciach až 355 starostov, nie je to vyrovnané. Aj v zastupiteľstvách dominujú muži."

Natália poukazuje i na akútnu platovú diskrimináciu. „V Košickom kraji činí rozdiel v priemernej mesačnej hrubej mzde až 230 eur v prospech mužov, čo vychádza na 26 percent. Je to nad slovenským priemerom," informuje. „Nie je to smutné len preto, že ženy nedostávajú rovnakú odmenu za rovnakú prácu a námahu. Ale aj preto, že často majú vyššie vzdelanie a majú rovnakú alebo nižšiu mzdu. Platí, že na to, aby mali rovnaký plat, musia mať o stupeň vyššie vzdelanie ako muži."

Ďalej Natália vysvetľuje, ako v dôsledku nižšieho zárobku platia ženy nižšie odvody. Neskôr teda dostávajú i nižšie dôchodky. Slovenky ostávajú častejšie nezamestnané a viac sa starajú o deti, čo navzájom súvisí. „Nazýva sa to feminizáciou chudoby. Niektoré hovoria, že manžel zarába a nemusia pracovať. No tým sa stávajú od neho závislé aj v dôchodkovom veku. Nemôžu od neho odísť, aj keď vzťah nefunguje."

Trojnásobné zaťaženie

Situáciu žien východniarok obzvlášť komplikuje tradičné vnímanie ich postavenia. „Tradície sú silnejšie, čím sme východnejšie. Nerovné postavenie sa prejavuje i v súkromnej oblasti. Ženy primárne zodpovedajú za starostlivosť o deti, rodinu aj domácnosť. Sú v takmer úplnej väčšine zastúpené na rodičovskej dovolenke. Ženy tak vypadávajú z pracovného procesu častejšie, čo má mzdové a kariérne dôsledky, často aj strácajú prácu. Zamestnávatelia im nepodržia miesto alebo ich neprijímajú, neponúkajú rôzne úväzky prijateľné pre rodiny s deťmi, aby sa aj otcovia mohli striedať pri starostlivosti," vraví Natália. Ženy podľa nej nespravodlivo podliehajú dvoj- až trojnásobnému zaťaženiu, no samotná starostlivosť o domácnosť a deti nie je rodovo podmienená. Len mnohí muži sa často tvária, akoby sa ich netýkala.

Ženám v zamestnaní nepomáha ani nedostatok škôlok, materských centier či opatrovateľských služieb, ktoré bývajú pre bežnú rodinu finančne príliš náročné. „Okrem toho, ženy na materskej sú izolované a osamotené. Finančný príspevok na rodičovskú dovolenku ich a rodinu veľmi degraduje. Je skôr symbolický. Ukazuje na neúctu k výchove detí a k jej prínosu pre spoločnosť. Žena ale preto musí obetovať časť svojho života a práce." Vo východoslovenskom regióne rodiny často zápasia s nedostatkom peňazí. Niektoré to riešia tak, že spravidla muž odchádza dlhodobo robiť do zahraničia. V domácom prostredí absentuje jeho prítomnosť a narúšajú sa rodinné väzby.

Aké sú však možné riešenia tejto neutešenej situácie? „Presadzujeme politiku rodovej rovnosti, stále zostáva veľmi veľa aktivít a zmien v spoločnosti, ktoré by bolo potrebné reálne urobiť. Napríklad násilie na ženách je viac formálnou agendou štátu. Týrané ženy často nemajú možnosť osamostatniť sa a odísť z kruhu násilia. Tieto témy sú väčšinou bagatelizované a odsúvané," odpovedá Natália. „Viac sa hovorí o mužských aspektoch, no nevyzdvihujú sa úspechy, prínosy a záujmy žien. Vo všetkých politikách by sa mal brať ohľad na to, aké majú rozhodnutia dosah na mužov a ženy a či z toho majú rovnaký osoh."

Muž na rodičovskej dovolenke

Natália hlása feministické myšlienky nielen prostredníctvom inštitútu. Snaží sa v súlade s nimi správať i v súkromí. Sama sa hrdo a verejne hlási k označeniu feministka, napriek tomu, že vyvoláva kontroverzné reakcie. Nielen východniari ho často chápu dokonca s hanlivým podtónom. „Som feministka a stotožňujem sa s tým. Určite by sa to nemalo vnímať ako niečo dehonestujúce, práve ten negatívny podtón chcem odstrániť," prehlasuje Natália. „Neprekvapuje ma, že to tak vnímajú muži. Viac ma trápi, že sa tomu bránia ženy. Pritom často sú práve tie ženy svojou úrovňou kritiky vlastne prirodzenými feministkami, ale popierajú to."

Obraz feministiek v spoločnosti chce Natália vylepšiť osobným príkladom. Zdôrazňuje, že je „normálna" žena s fungujúcim vzťahom a čo nevidieť s troma deťmi. No pritom za najdôležitejšie považuje, aby bol vzťah medzi mužom a ženou rovný. Do roly pomyselnej hlavy rodiny by sa podľa nej nemal automaticky pasovať muž. Často ju zastávajú ženy, no bývajú dehonestujúco označované za krk hýbajúci hlavou. „Dominancia je veľmi relatívna, každý má svoju oblasť, v ktorej je lepší a chce, aby bolo podľa neho. Je to skôr o vzájomnom načúvaní a rešpektovaní sa, rodová rovnosť by mala byť aj vo vzťahu," uvažuje Natália. „To, že som sa našla v téme feminizmu, neznamená, že nebudem na rodičovskej dovolenke alebo nebudem doma utierať prach. Môj muž je natoľko uvedomelý a ústretový, že je tomu prístupný. Sme rovní partneri a dopĺňame sa. Raz jeden ustúpi, inokedy druhý."

Natália tvrdí, že na rovnosť nezabúda ani pri bežnom chode domácnosti. Zodpovednosť za domáce práce či starostlivosť o deti si preto delia rovnomerne alebo sú vecou dohody. „Minulý rok sme napríklad dospeli k tomu, že môj muž bol trištvrte roka na rodičovskej dovolenke. Ja som mala neodkladné pracovné povinnosti, viac som aj zarábala a on bol v zamestnaní zastupiteľný. Ale legislatívna situácia sa teraz zmenila tak, že už budeme môcť pracovať obidvaja a neprídeme o rodičovský príspevok," prezradila Natália na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári