Hymnu spieval do tretice nielen na majstrovských oslavách, ale už tretiu sezónu po sebe začínali takmer všetky košické hokejové zápasy v Steel Aréne počas play-off jeho spevom.
Počas sezóny pred štyrmi rokmi sa Košice dostali do finále, zdolal ich však vtedy bratislavský Slovan. A práve počas finálových zápasov v hlavnom meste spieval hymnu na začiatku hry Miroslav Dvorský. „Zrejme práve to, že v Bratislave spievalo hymnu moje dvojča, bolo inšpiráciou pre manažéra HC Košice Juraja Bakoša, aby oslovil do ďalšej sezóny mňa na spievanie hymny počas play-off, ak sa bude hrať v Košiciach. Rád som to prijal, a vtedy som zo žartu povedal, že istotne získame titul," prezradil s úsmevom. „Keď sa ma potom po roku pýtali, či budeme spolupracovať ďalej, tak som sa so smiechom pýtal, či chcú ďalšie zlato. No a o rok na to, keď sme sa znovu dohodli, že budem počas play-off otvárať v Steel Aréne zápasy hymnou, sme už ani nepochybovali, že to bude zlato do tretice," smeje sa.
Dá sa povedať, že pre košický tím sa stal akýmsi štvorlístkom pre šťastie. Aj mnohí umelci sú poverčiví a veria v rituály, ktoré musia byť pred predstavením dodržané. Rovnako i športovci. „Sám som sa preto pred posledným finálovým zápasom vypýtal z nemocnice. Podstúpil som totiž operáciu nohy, chodil som o barlách, no a v ten deň, keď sa hral zápas, po ktorom sme získali titul, som bol ráno ešte v nemocnici."
Večer však so sebazaprením vyšiel na ľad. „Chodil som totiž za pomoci barlí, tie som však nechal na lavičke a posledných pár krokov som urobil bez nich. Nádejam sa, že som košickým hokejistom priniesol aspoň trochu šťastia. Keď som si s nimi neskôr podával ruky, niektorí mi povedali, že sú radi, že som prišiel. Smial som sa z toho, no dobre mi padlo, že ma považujú za toho, kto im nosí šťastie. Považujem za veľkú česť, že som mohol byť súčasťou tohto zlatého hetriku."
V Košiciach žije už sedem rokov a HC Košice úprimne fandí od začiatku. „V podstate sa dá povedať, že na prvý poriadny ligový zápas som sa dostal až v Košiciach. Zažil som aj zápas v NHL v Kanade, no nemá to pre mňa tú energiu, ako keď hrajú naši. Lebo košický hokejový klub už považujem za svoj, rovnako ako Košice už považujem za domov. Mrzí ma, ak ma po tých rokoch niekto považuje ešte stále za prišelca. Tu som totiž doma."
Zápasy v Steel Aréne si dokáže aj náležite vychutnať. „Ak som po odspievaní hymny nemusel utekať do divadla, tak som vždy rád ostal. Lenže ja som ten typ fanúšika, ktorý sa teší hlasným krikom a kričí, aj keď sa mu niečo, čo sa deje na ľade, nepáči. Raz sa mi stalo, že som sa počas zápasu poriadne rozohnil, kričal som viac, než bolo zdravé, a na druhý deň som počas skúšky v divadle mal čo robiť, aby som ustál niektoré party. Vypomstilo sa mi to, že som sa na štadióne nechal strhnúť emóciami. Tak som si povedal, že nabudúce sa musím krotiť," dodal so smiechom.
Autor: kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
