Je zároveň bránou do týždňa, ktorý je pre kresťanov na celom svete najvýznamnejším v celom roku. Nazývajú ho Pašiovým, Tichým, Svätým - v ňom si veriaci počas Veľkého piatka pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote a prostredníctvom pobožností Bielej soboty a Veľkonočnej nedele i jeho Vzkriesenie.

Dnešná sobota, známa ako Lazárova - pripomína príbeh Ježišovho priateľa Lazára, ktorého vzkriesil Ježiš po prosbách Lazárových sestier z mŕtvych. Do katolíckych chrámov pôjdu veriaci počas Kvetnej nedele s kytičkami jarných kvetov - najčastejšie sú bahniatka - na východe známe ako bažičky. Aj takto nadväzujú na tradície už zo IV. storočia, keď kresťania chodili na Olivovú horu s olivovými a palmovými ratolesťami. Kňazi bahniatka posvätia a v domácnostiach sú potom po celý rok na čestných miestach pri krížoch a obrazoch svätých. Práve z týchto halúzok je po spálení popol, ktorý sa používa na Popolcovú stredu.

Naši predkovia prisudzovali bahniatkam z Kvetnej nedele magickú silu a mimoriadne účinky - koho zabolelo v hrdle, liečil si to prehltnutím púčika bahniatka, gazdovia vkladali halúzky do prvých jarných brázd a konáriky chránili príbytky i pred požiarmi či živelnými pohromami. Halúzky sú osvedčeným "láskomerom", čím sú dlhšie, tým je láska mladej dvojice väčšia. Sú aj symbolom nového leta. Dôležité bolo aj počasie - naši starkí dodnes hovoria: Aká Kvetná, taká Veľkonočná nedeľa. Ľudí viac tešilo slnečné počasie, lebo veštilo príjemnú jeseň.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári