Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Vláda uvažuje o povinnom vzdelaní starostov

Negramotní starostovia rozbúrili hladinu verejnej mienky na Slovensku. Ľudia nielen v dotknutých obciach v reakcii žiadali, aby negramotní občania nemohli kandidovať na funkciu starostu.

Starosta. Ivan Mižigár (vpravo) pred obecným úradom.Starosta. Ivan Mižigár (vpravo) pred obecným úradom. (Zdroj: šim)

Je to však možné? Väčšina právnikov hovorí, že nie. Došlo by tým k porušeniu ľudských práv. Vláda chystá komunálnu reformu a nevylučuje zavedenie vzdelanostnej podmienky pre všetkých starostov. Ľudia v obciach, kde vládnu nevzdelaní starostovia, sa názorovo delia tiež - jedni sú pobúrení a hovoria o úpadku, druhí si svoju voľbu, naopak, pochvaľujú.

KOŠICE/RICHNAVA. Starosta obce Richnava, Róm Vladimír Pokuta, nevedel prečítať svoj starostovský sľub. Video z ustanovujúceho zastupiteľstva obletelo prostredníctvom webu zrejme celé Slovensko.

Najmä vďaka nemu sa tak objavila otázka gramotnosti niektorých starostov, teda, či vedia písať a čítať. Nevzdelanosť považuje za problém učiteľ ústavného práva na košickej Právnickej fakulty Štefan Kseňák.

"Spôsobilosť riadiť a spravovať verejné záležitosti nemôže mať osoba, ktorá je analfabetom," skonštatoval.

Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Miroslav Pollák oponuje: "Pokiaľ bude dobrý človek a vie si vybrať spolupracovníkov, bude lepší ako starosta, ktorý je super gramotný, ale pritom bude mať okolo seba zbojníkov a bude pumpovať obec jedna radosť." Podľa Polláka nie sú hrozbou negramotní starostovia, ale nemorálni.

Nevylučujú zmeny

Aktuálne sa podľa zákona starostom obce môže stať človek bez akéhokoľvek vzdelania. Nemusí teda vedieť ani písať, ani čítať.

Musí mať akurát viac ako 25 rokov, trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje a v čase podania svojej kandidátky nesmie byť vo väzení alebo súd ho nesmel zbaviť spôsobilosti na právne úkony, teda vie rozhodovať sám za seba.

Ministerstvo vnútra, ktoré každé voľby zabezpečuje, tak tvrdí, že voľba je na občanoch a teda oni majú zvažovať, koho do starostovskej stoličky posadia a koho, naopak, nie.

"Starostu obce si volia obyvatelia obce ako kandidáta z vlastných radov, je teda na zvážení voličov, komu vložia do rúk dôveru a či im neprekáža napríklad nedostatočné vzdelanie na post starostu, resp. trestná minulosť kandidáta," uviedla Alena Koišová z komunikačného odboru rezortu vnútra.

Rómovia sa tešia

V Richnave žije majoritná skupina Rómov, a tak nečudo, že starostom sa stal ich zástupca. Marek Horváth žije v osade osem rokov. Starosta, ktorý mal problémy prečítať sľub, mu nevadí.

"Škola nie je to najhlavnejšie, ale ochota rozprávať sa s ľuďmi, chcieť im pomôcť a vedieť sa dohodnúť so všetkými, či ide o Rómov, alebo nerómov," hovorí.

Stanislav Macko tiež nedá na svojho žehrianskeho starostu Ivana Mižigára dopustiť. "Dal nám robotu, vie, čo Rómovia potrebujú," zdôraznil.

Minorita je pobúrená

Naopak, "biela" minorita v oboch obciach je pobúrená. "Myslím si, že nás nečaká žiadny rozvoj, len stagnácia, ak nie ešte horšie," povedala svoj názor 36-ročná podnikateľka z Richnavy Silvia Filová.

Predseda Občianskeho združenia (OZ) Nová Žehra Miloš Pacovský si myslí, že "negramotný starosta je nastrčený biely kôň určitej skupiny ľudí, ktorá si počas volebného obdobia finančne príde na svoje, a to pod rúškom najdemokratickejších ideí."

Na konkrétny príklad šafárenia v jeho obci upozornil minister vnútra Daniel Lipšic. Vyjadril podozrenie, že úradovaním v Žehre prišiel štát o 200-tisíc eur vyplatených na fiktívnych aktivačných pracovníkov. K trestnému stíhaniu však zatiaľ nedošlo.

Komunálna reforma

Vláda v súčasnosti pripravuje komunálnu reformu. Jej obsahom majú byť aj nové volebné zákony. Šéfka kabinetu Radičová v tejto veci nevylučuje ani zavedenie vzdelanostnej podmienky.

"Pre výkon verejnej služby je poznanie právnych základov úplne nevyhnutné a ja si myslím, že starostovia to veľmi rýchlo pochopia. Podmieňovať volebné právo problémom je, podmieňovať výkon vo verejnej službe problémom nie je," uviedla premiérka ešte v januári.

Rôzne právne názory

Dnes majú právni experti posúdiť, či zavedenie vzdelanostných kritérií bude alebo nebude v súlade s Ústavou SR. Korzárom oslovení ústavní právnici majú na celú vec rôzne názory.

Bývalý sudca Ústavného súdu, dnes advokát Eduard Bárány tvrdí, že problém nízkeho vzdelania starostov nie je riešiteľný právne, ale len politicky. "Politické strany by nemali navrhovať a občania voliť osoby bez primeraného vzdelania. Ústava pravdepodobne neumožňuje stanovenie vzdelanostného kritéria pre zastávanie týchto verejných funkcií," uviedol.

Podobný názor zastáva aj ďalší bývalý sudca Ústavného súdu, dnes advokát, Ján Drgonec. "Prax ticho kalkuluje so zdravým rozumom voličov, u ktorých sa predpokladá, že si nezvolia analfabeta s primeranou spôsobilosťou myslieť. Obmedzenie, o ktorom uvažujete, by riešilo slovenskú realitu, ale v rozpore s Ústavou SR aj v rozpore so všetkými medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná."

Kseňák: Negramotná osoba nemá byť starostom!

Iný názor na celú vec má ústavný právnik Štefan Kseňák. "Pokiaľ by šlo skutočne o negramotnosť, môj názor je ten, že osoba, ktorá nevie čítať a písať, nemá vykonávať funkciu starostu. Obyvatelia majú totiž právo na riadny výkon samosprávy a osoba, ktorá nie je gramotná, nie je dostatočnou garanciou pre plnenie úloh samosprávy," konštatuje právnik, podľa ktorého starosta má postavenie orgánu obce priamo z ústavy. "Starosta obce predsa vykonáva v mene obce aj právne úkony, a to aj tie, kde zákon vyžaduje písomnú formu. Ako sa oboznámi negramotná osoba napríklad so zmluvou?" pýta sa.

"Problém priniesol život"

Šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora pri negramotnosti starostov hovorí o probléme, ktorý priniesol sám život. ZMOS však reálne riešenie tejto otázky nemá.

"Je to otázka štátu, my nemáme legislatívnu iniciatívu. Samospráva môže akurát akceptovať súčasný stav," skonštatoval Sýkora.

Osadník z Richnavy: Dôležité je, že nám pomôže

Richnava v okrese Gelnica je dedinou navlas rovnakou ako stovky iných obcí na východe Slovenska. Ľudia pracujú v okolitých fabrikách alebo odchádzajú za prácou do cudziny či vzdialenejších miest. Demografická krivka síce klesá, ale len u majoritnej časti obce. Naopak, v rómskej osade, ktorá je bokom od dediny, pôrodnosť prekvitá. V Richnave žije do 2 500 ľudí, z toho 1 500 býva práve v rómskej osade.

Ani richnavská osada podobne ako samotná dedina sa nevymyká z normálu. Tiež ako v stovkách takýchto osád tam vládne takmer stopercentná nezamestnanosť, nevzdelanosť, chudoba a hlad. Vo svete chatrčí majú obyvatelia k dispozícii len jednu studňu s vodou, na každom kroku vidieť polonahé dieťa či vychudnutého psa.

Keďže voličov z roka na rok v osade pribúda, prvýkrát v histórii boj o stoličku starostu vyhral práve osadník. Pri skladaní sľubu vyšlo najavo, že starosta má problém s čítaním. Pri našej prvej návšteve však čerstvý starosta tvrdil, že sa všetko naučí. Aj to, čo sú podielové dane či všeobecne záväzné nariadenie. "Veď aj v parlamente máme politikov, čo vedia lepšie maďarsky ako slovensky," obhajoval sa Vladimír Pokuta (RIS).

Nálady v Richnave sú veľmi pesimistické, ľudia ťažko znášajú, že obec bude viesť pologramotný človek. Ako paródia znie preto informácia, že všetci zamestnanci obecného úradu majú vysokoškolské vzdelanie. Túto podmienku presadila bývalá starostka a obecné zastupiteľstvo to aj schválilo.

"Mám obavy, že v obci zlyhajú také základné služby, ako napríklad odvoz odpadu. Ako môže človek, ktorý má problém s čítaním, viesť obec? Myslím si, že nás nečaká žiadny rozvoj, len stagnácia, ak nie ešte horšie. Ako výsmech znie informácia, že ich budú učiť. Mám známu, ktorá diaľkovo navštevuje maturitné štúdium. Potrvá jej to tri roky, do školy chodí trikrát do týždňa. A oni chcú za 60 hodín naučiť starostovať ľudí, čo nevedia poriadne čítať? Dôvodí sa ľudskými právami. Lenže baviť sa na túto tému je širokospektrálne. Tiež môžem tvrdiť, že porušujú moje ľudské práva," povedala svoj názor 36-ročná podnikateľka Silvia Filová.

Iný názor má Marek Horváth, ktorý žije v osade osem rokov. "Pri čítaní sľubu mal iste len trému, preto mu to nešlo. U bývalej starostky sme sa museli objednávať a čakať tri dni, kým nás prijme. Dokonca si dala aj na úrad namontovať mreže. Teraz je to inak, na obecný úrad môžeme prísť kedykoľvek. Starosta si vždy na nás nájde čas," hovorí o svojich doterajších skúsenostiach. Od starostu očakáva hlavne to, že zariadi, aby si nezamestnaní osadníci mohli privyrobiť vďaka aktivačným prácam. "Aby sme mohli, napríklad, poupratovať si okolo svojich domov," dodal. Podobne ako v iných obciach by podľa neho mali pre osadníkov postaviť nájomné byty. "Moji rodičia žijú v Rudňanoch. Tamojší starosta zariadil, aby im tam postavili byty. Žijú teraz ako ľudia, majú kúpeľne, vážia si to. Aj my by sme takto chceli žiť, nie v chatrčiach," povedal nám M. Horváth.

Podľa neho práve starosta z ich komunity všetky tieto problémy pozná a urobí určite všetko pre to, aby im pomohol.

kar
V Žehre kontroluje starostu občianske združenie

Svojvôľa. Asi tak sa dá charakterizovať starostovanie Ivana Mižigára zo Žehry. Spolu s poslancami odpustili dlh na nájomnom v obecných bytoch na sídlisku Dreveník v celkovej výške 133 261 eur. Generálny pardon navrhla pätica poslancov s "požehnaním" I. Mižigára. Tá istá skupina poslancov, ktorá spolu so starostom v tom čase dlhovala na nájomnom takmer 8 800 eur.

Obyvatelia obce prišli o ďalších 40-tisíc eur na zníženom poplatku za vodu v nájomných bytoch. Panovanie M. Mižigára si vyžiadalo aj približne 150-tisíc eur, ktoré si vyplatili volení funkcionári obce a zamestnanci úradu. Obec prišla aj o "pár" hektárov pozemkov, predaných bez verejnej súťaže či dražbou.

"Úradovaním" v Žehre prišiel skrátka aj štát. Minister Lipšic vyjadril podozrenie, že 200-tisíc eur vyplatili na fiktívnych aktivačných pracovníkov, zamestnaných na malých obecných službách.

"Tie peniaze teraz chýbajú," zamyslel sa Miloš Pacovský, predseda OZ Nová Žehra. Vzniklo pred viac ako rokom, ako protipól šafárenia a porušovania zákonov, ku ktorým v Žehre pravidelne dochádza. Mižigár vychodil štyri triedy základnej školy. Sám tvrdí, že čítať a písať vie. "Nevieme to posúdiť, keďže všetky zasadnutia obecného zastupiteľstva vedie kontrolór obce. Starosta sa všemožne snaží vyhnúť akýmkoľvek príležitostiam niečo prečítať. To nás oprávňuje domnievať sa, že aj keď absolvoval niekoľko ročníkov základnej školy, čítať a písať nevie na takej úrovni, akú by si funkcia starostu vyžadovala," uviedol M. Pacovský.

Kompetencie starostov sú také široké, že stačí jeden nesprávny podpis štatutára obce a nesprávne rozhodnutie môže negatívne ovplyvniť život v obci. "Podstata problému je v tom, že ak nepochopí, o čo v danom dokumente ide, musí sa spoľahnúť na vysvetlenie zamestnancov OcÚ, ktorí v našom prípade nie sú občanmi obce, a tak je im úplne ľahostajné, ako daný dokument ovplyvní život v obci. Domnievam sa, že v tomto prípade sa nedá hovoriť o efektívnej samospráve. Sú tu síce občania na zabezpečenie kontroly, no starosta by musel rešpektovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, s čím sme mali doposiaľ najväčší problém," doplnil predseda OZ.

Kým iné obce podľa Pacovského využili štyri roky na svoj rozvoj a zveľaďovanie majetku, oni museli založiť OZ, ktoré v rámci svojich možností háji záujmy menšiny v obci, kontroluje hospodárenie obce, dodržiavanie zákonov a supluje tým štátne orgány a kontrolóra obce, ktorí za svoju nečinnosť majú kráľovsky zaplatené.

"Je potrebné pripraviť nové zákony, ktoré by zohľadňovali výšku platov v nadväznosti na vzdelanie. Zárobok starostu so základným vzdelaním by mal byť oveľa nižší ako starostu s vysokoškolským titulom. Tým sa zabezpečí aj záujem týchto ľudí vzdelávať sa, čoho dôsledkom bude kvalitnejšie vykonávanie funkcie," dodal M. Pacovský.

Stanislav Macko z Dreveníka (Žehra) nedá na súčasného starostu Ivana Mižigára dopustiť. "Starosta ma zamestnal na 6 mesiacov. Môžem si zarobiť nejaké peniaze, keďže som nezamestnaný. Som rád, lebo my robiť chceme," zdôraznil S. Macko. Na otázku, či mu neprekáža fakt, že starosta nemá ukončené ani základné vzdelanie, jednoznačne odpovedal. "Školy mať nemusí, len keď ľuďom pomôže."

Rozpočet v Žehre pre tento rok je vo výške 417 633 eur, čo je približne na rovnakej úrovni ako vlaňajší. V obci žije 1 850 obyvateľov, z toho 1 550 je Rómov.

šim

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 598
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 725
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 517
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 757
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 947
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 654
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 966
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 508
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 194
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie pracovníkov kultúry a médií v budove RTVS.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop