Naposledy bol spln Mesiaca 19. marca 2011 - dnešný úkaz na nočnej oblohe je preto najdôležitejším v celom roku, pretože práve od neho sa už tradične odvodzuje termín pohyblivých veľkonočných a svätodušných sviatkov (v tomto roku 12. 6.). Veľkonočnou je vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne Mesiaca - v tomto roku 24. apríla.
Jagavý kľúč do Svätého týždňa
Nestáva sa každý rok, aby spln nastal vzápätí po Kvetnej nedeli, ktorá už naplno otvorila dvere do týždňa, ktorý je pre kresťanov najvýznamnejší v celom roku a nazýva sa Svätý, Pašiový i Tichý. Každý zo siedmich dní má v ňom svoje pomenovanie.
Dnešok nazvali naši predkovia Modrým či Belasým - niektoré pramene uvádzajú, že z túžby po bezoblačnom jarnom nebe. Podľa iných: kedysi sa začínali v tento deň žiakom a študentom veľkonočné prázdniny a prinášali im voľné belasé dni. Utorok sa pýši hneď dvoma alternatívami - podľa jednej je Žltý - podľa žiadanej jarnej slnečnej farby. Iné meno má praktickejšiu náplň - volajú ho aj Šedý - podľa toho, že gazdinky finišovali s upratovaním a vymetali z domácností posledné mrzké sivé pavučiny.
Judášova Škaredá streda
Tretia v poradí dní je slávna Škaredá streda - podľa legiend, o neprívetivý názov sa pričinil Judáš Iškariotský, ktorý, pripravujúc hanebnú zradu, mrzko zazeral na Ježiša Krista. Zelený štvrtok otvára známe veľkonočné sviatočné trojdenie - Triduum, do ktorého patrí i Veľký piatok a Biela sobota. Štvrtok bol dňom poslednej večere Ježiša a dvanástich apoštolov - od tohto dňa až do Bielej soboty zmĺknu i na našich kostolných vežiach zvony, ktoré symbolicky odletia do Ríma. Veľký piatok je pre kresťanov mimoriadnym dňom, pre evanjelikov najväčším v celom roku. Je dňom spomienok na Spasiteľovo ukrižovanie na Golgote - v chrámoch sa čítajú a spievajú pašie, sú pašiové sprievody i procesie a pre mnohých veriacich je časom smútku, stíšenia i úplného pôstu. Biela sobota už prináša svetlo - v katolíckych kostoloch zažínajú podvečer tradičné sviece - paškály a veriaci sa stretávajú na nočných bohoslužbách - vigíliách. Napokon prichádza veľkonočná nedeľa a radostný sviatok Kristovho vzkriesenia.
Svoje pomenovanie má aj 2. veľkonočný sviatok - pondelok, nazývaný niekde Červený - podľa starých ľudí vďačí za tento názov kedysi najrozšírenejšej červenej farbe kraslíc. Tam, kde je rozšírené šibanie žien a dievčat korbáčmi, však tvrdia, že červené meno je odvodené od koloru vyšibaných dámskych zadočkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
