(Rastislavova, Tr. SNP a Šaca) no ani jedna tento spôsob pôrodu v ponuke nemá. Košičanka Andrea Levická, ktorá si po ťažkom klasickom pôrode syna Dominika povedala, že druhé dieťa privedie na svet inak, preto musela využiť služby trebišovskej nemocnice. Aby dala príklad aj iným ženám, rada si na pôrod dcéry Natálie Chiary zaspomínala.

Pani Andrea mala kvôli bolestiam pri pôrode syna Dominika pocit, že nič horšie ako priviesť dieťa na svet neexistuje. Keď ho po takmer 12 hodinách bolestí konečne privinula na hruť, zaprisahávala sa, že druhé dieťa nikdy mať nebude. Ako však Dominik rástol a domáhal sa súrodenca, na strach a stres jeho mama pomay zabúdala a po druhom dieťatku zatúžila aj ona. Keďže plánom na rozšírenie rodiny sa potešil a k ich naplneniu aktívne prispel aj manžel Rastislav, už o mesiac im babytest potvrdil, že budú štyria...

"Už počas tehotenstva som vedela, že nechcem rodiť v bežnej nemocnici a u doktorov, ktorí žene povedia, ako si ma ľahnúť, kedy tlačiť, kedy môže vstať a všetko naordinujú tak, ako to im vyhovuje," spomína Andrea na prelom rokov 2009 a 2010. "Chcela som si aspoň čiastočne pôrod riadiť ja s bábom. Keď som zvažovala aj pôrod do vody, jedna známa mi povedala, že vie o žene, ktorá tak rodila v Trebišove. V tom okamihu som vedela, že rodiť chcem práve tam. Tento spôsob ma zaujal hlavne preto, že je pre rodičku pohodlnejší, ako s vyloženými nohami 'na koze'. Okolie bolo z môjho rozhodnutia prekvapené. Niektoré kamarátky si robili srandu, že z malej bude moreplavec, ďalšie mali mali strach, či sa nemôže utopiť. Babka s dedkom zas boli vyplašení, ako to chceme stihnúť z Košíc do Trebišova. Ale keďže syna som prenášala a ani po konskej vyvolávačke, ako ju nazval doktor pri prvom pôrode, sa Dominikovi na svet nechcelo, cítila som, že sa nie je čoho obávať. Dokonca som sa smiala, že by som bola šťastná, keby sme to do Trebišova aj nestihli..."

Príprava na pôrod do vody nebola žiadna. Dva mesiace pred termínom Andrea zavolala do trebišovskej pôrodnice s tým, že by tam chcela rodiť do vody. Keď prišla s manželom na skusy, vrchná sestra ju previedla celou pôrodnicou aj novorodeneckým oddelením. Porozprávala o pôrodoch a dala niekoľko rád, ako a čo si počas nich zľahčiť. "Ukázala nám vaňu, ale predstavovala som si ju väčšiu," spomína pani Andrea. "No nevadilo mi to, už som bola rozhodnutá. Na prehliadky som potom chodila len do Trebišova a rovno k primárovi. Veď rodičku až z Košíc tam nemávajú každý deň... Čo ma však prekvapilo, že o tej vani v Trebišove takmer nikto nevie, a ani oni sami si nerobia reklamu, že tam majú takú ponuku. Možno aj preto tam za tri roky, čo ju majú, mali len asi štyri pôrody. Príjemným prekvapením však bolo, že tam mali k dispozícii aj pôrodnú stoličku a kreslo, na ktorom rodili. Fakt, pôrodnica bola dobre vybavená."

Keď nastal čas pôrodu a dieťa sa rozhodlo len jeden deň po predpokladanom termíne prísť náš svet, pani Andrea s manželom i sestrou Viktóriou šli do pôrodnice. Stalo sa tak po odtečení plodovej vody a začatí kontrakcií. Pri príjme na monitore však kontrakcie zoslabli, takže rodičke odporučili vyvolávačku. "Keďže som v pôrodnom pláne prosila iba o nevyhnutné zásahy, nesúhlasila som, čo personál rešpektoval. Ja, manžel a Viki sme sa presunuli do izby pre sestričky, kam si chodili oddýchnuť. Bola to útulná izba so sprchovacím kútom, kde som sa snažila sprchovať teplou vodou, ktorá trošku pomáhala. V tom čase sa menila zmena, na nočnú nastúpila moja vysnená sestrička. Ukážková, milučká, príjemná, ktorá sa nám snažila vychádzať v ústrety. Napríklad tým, že manželovi a sestre dovolila ostať pri mne až do konca. Doktor bol prekvapený, že nechcem vyvolávačku, preto mi načrtol dve alternatívy. Buď môžeme čakať aj celý deň, kým sa pôrod sám rozbehne, alebo mi dajú slabú vyvolávačku a všetko sa urýchli. Napriek tomu, že som ju pôvodne nechcela, súhlasila som. Prešli sme traja takú diaľku a byť zavretí celí deň sme nemali v pláne."

Po injekcii sa mali kontrakcie zosilňovať o cca 20 minút, no dostavili sa už do dvoch minút. Boli také bolestivé, až pani Andreu prekvapili. Keď bola otvorená na 4 cm, presunula sa do vane. Bola oválna, trochu širšia ako bežná vaňa v bytovkách. Mala nastaviteľné rúčky, za ktoré sa mohla rodička pri kontrakciách držať a dookola kovovú konštrukciu. Využíva sa na opretie hlavy, no hlavne v poslednej fáze pri tlačení na opretie nôh. "Vo vani nastala taká úľava, ako balzam na duši. Kontrakcie som už nemala tak často, boli príjemnejšie
a menej bolestivé. Možno hodinu-hodinu a pol ma nechali vo vani a doktorovi sa zdalo, že pôrod ustal, keďže som mala kontrakcie menej intenzívne. Niekedy sme sa viac smiali ako rodili, no keď ma doktor prezeral, skonštatoval, že pôrod pekne postupuje." Pani Andrea mala pri sebe sestru i manžela. Obaja jej veľmi pomáhali po psychickej stránke aj s masážami. Medzi kontrakciami sa stále rozprávali a dopúšťavali teplú vodu.

"Asi po dvoch hodinách intenzívnych bolestí ma doktor opäť prezrel a všetci sme si mysleli, že som otvorená aspoň na 8 cm. Nález sa však takmer nezmenil. Lekár ma teda začal prehovárať na pichnutie ešte nejakej injekcie. Po nej sa všetko rozbehlo tak rýchlo, že do polhodinky som rodila. Šlo to tak neuveriteľne rýchlo, že Natálka bola von asi za pol minúty. Zmenila aj pôvodný plán, že poslednú fázu pôrodu a tlačenie absolvujem na pôrodnom stole, aby sa nezaniesla nejaká infekcia. Natálka svoj príchod na svet tak urýchlila a doslova vplávala do bazéna." Čerstvý dvojnásobný otec potom zhodnotil, že to až také ťažké nebolo, že všetko očakával oveľa horšie. Dodal, že to bola akcia s množstvom srandy, keďže mali všetci stále veľmi dobrú náladu. "Dcérka zo mňa vyplávala nie holá, ale v tzv. plodovom vaku. Takto sa vraj deti rodia veľmi zriedka a vraví sa, že je to symbol šťastia. Navyše prišla na svet v nedeľu, čo vraj tiež prináša šťastie. Môžem to potvrdiť. Nám narodenie dcéry prinieslo do života naozaj len šťastie," tvrdí pani Andrea.

Prvé okamihy po pôrode boli pre mamičku neopísateľné. Bola šťastná a hrdá, že to ona i dcérka zvládli a že pôrod bol o polovicu kratší a ľahší ako u prvorodeného syna. "Nechcelo sa mi veriť, že sme už skončili. Bola som hrdá aj na seba, že som to zvládla bez epidurálky. Malú mi hneď priložili na brucho, a tak som si ju mohla mojkať ešte predtým, než ju išli odvážiť a odmerať. Podľa mňa je pôrod pre dieťa taký stresujúci stav, že nič nie je preň v tom okamihu po narodení dôležitejšie, ako nájsť pokoj v maminom náručí. V nemocniciach deti po narodení často ihneď berú a chcú odvážiť, odmerať i obliecť a až potom dať do rúk mame. Podľa mňa treba viac prihliadať na potreby dieťaťa. Aj laktácia sa potom spúšťa oveľa skôr a je bezproblémová, ak je dieťa ponechané hodnú chvíľu, ak nie už stále, pri mame."

Aj s odstupom času je pani Andrea hrdá, že sa jej dcérka narodila do vody. Natálka mala veľmi pekný vstup do života a jej mama krásny zážitok zo zrodu života. Za to, že patrí k neopísateľne krásnym, patrí jej vďaka aj manželovi a sestre, ktorí ju počas tehotenstva a pri pôrode stále podporovali. Vedeli, do čoho ide a čo chce, teda pôrod bez stresu, bez zbytočnej chémie a čo najviac prirodzene. "Síce to nešlo na sto percent podľa môjho plánu, veď injekcie som napokon dostala, ale aj tak by som nemenila. Moja vďaka patrí aj sestričke a pánovi doktorovi Gemerimu za ich ústretovosť, a za to, že si stále vypočuli aj náš názor."

Samozrejme, o zážitku pani Andrey sa časom dozvedeli viacerí jej známi. Reakcie boli rôzne, našli sa aj skutočné "perličky". Padli napríklad otázky, ako sa spolu s ňou zmestil do vane aj doktor a čo mal oblečené... "Ženám, ktoré chcú vyskúšať alternatívne spôsoby pôrodu, by som chcela čosi odkázať," dodala na záver A. Levická. "Nech sa neboja a stoja si za svojím. Každá má nárok na krásny a nezabudnuteľný zážitok bez stresov. Len si musíte stáť za svojím a ukázať, akú máte predstavu. Rodíte totiž vy, nie personál. Verím tomu, že vstup na svet ovplyvní dieťa na cely život. Preto sa nesmieme báť zabojovať za dieťa, aby to šlo aj podľa predstáv nás, mamičiek..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári