nych kútoch sveta originálne. Nazrime do bližších i na tisíce míľ vzdialených krajín, aby sme sa dozvedeli, ako v nich vyzerajú oslavy Veľkej noci.

USA

V USA sú veľkonočné svátky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastňuje len veľkonočného veselia, zdobenia vajíčok v sobotu večer a ich hľadania v nedeľu ráno. Veľká noc je v USA svetským sviatkom, ktorý sprevádza predovšetkým nedeľné hľadanie maškŕt ukrytých vo farebných vajíčkach. Veriaci sa síce zúčastňujú na tradičných bohoslužbách, tie však zatieňuje komercia spojená s predajom veľkonočných sladkostí. Američania podľa Národnej asociácie maloobchodníkov minú obvykle na nákupy spojené s Veľkou nocou vyše 14 miliárd dolárov.

Typickým veľkonočným symbolom sú aj v Amerike vajíčka a veľkonočný zajac. Hlavným poslaním zajačika je víkendové ukrytie umelohmotných vajíčok naplnených drobnými hračkami a sladkosťami do záhrad a predzáhradiek amerických rodín. Rodiny oslavujú Veľkú noc spoločne v nedeľu, keď deti počas hľadania dobrôt často naháňa niekto z dospelých, prezlečený do kostýmu veľkonočného zajaca. Deti zbierajú vajíčka do typických veľkonočných košíčkov alebo do klobúčikov s kvetmi. Tradičnými pochúťkami Veľkej noci sú aj v USA šunka, zemiaky a zelenina. V tradičných domácnostiach gazdiné pripravujú aj špeciálne buchty s dekoráciou kríža. Pripravujú sa z cesta podobného chlebovému, ale zmiešaného s hrozienkami a orieškami. Veľkonočnú výnimočnosť dodáva týmto buchtám biely kríž z vaječného bielka.

V uliciach väčších miest sa v nedeľu konajú veľkonočné prehliadky. Ľudia sa na nich zúčastňujú vo veľkonočných kostýmoch alebo majú aspoň typické jarné klobúčiky zdobené kvetmi. Najviac ľudí sa už tradične zúčastňuje sprievodu v New Yorku. Okrem tradičných sprievodov sa konajú aj kuriózne prehliadky, spomedzi ktorých vyniká veľkonočný sprievod gayov v meste New Orleans, ktoré je známe aj najväčším fašiangovým karnevalom, nadväzujúcim na francúzsky zvyk oslavovať Mardi Gras deň pred Popolcovou stredou. Tradičné veľkonočné symboly importovali do USA osadníci z nemeckých území Európy, ktorí prišli na územie Pennsylvánie začiatkom 18. storočia. Ich zvyk zdobiť vajíčka a veľkonočné stromčeky si postupne osvojili aj osadníci z iných častí Európy.

Korene tradície hľadania vajíčok pochádzajú zo staronemeckého zvyku, keď deti nechávali na noc svoje klobúčiky v húštinách, aby si tam na druhý deň našli vajíčka od veľkonočného zajaca. Klobúčiky sa však rýchlo premenili na košíky a v 19. storočí vajíčka nahradila čokoláda.

Afrika

V afrických kresťanských komunitách je Veľká noc veľmi dôležitým sviatkom. Chrámami sa nesú kresťanské hymny sprevádzané hrou na bubnoch. Po omši Afričania vonku pred chrámom tradične tancujú. Veriaci sa potom vracajú do svojich domovov, aby pokračovali v oslave hodovaním. Veľká noc má v Afrike nielen duchovný, ale aj spoločenský charakter. Je to sviatok, počas ktorého sa stretávajú rodiny v hojnom počte.

Austrália

Austrália je multikulturálna krajina, takže sa Veľká noc na tomto kontinente oslavuje rôznymi spôsobmi. Pre väčšinu ľudí je hlavným sviatkom Veľkonočná nedeľa. Práve v tento deň sa veriaci zúčastňujú bohoslužieb. Na Veľkonočnú nedeľu sa konzumujú na raňajky tzv. "Hot cross buns". Sú to malé žemle so sušeným ovocím a s krížom navrchu. Deti si vymieňajú čokoládové vajíčka. V niektorých sa ukrýva malá hračka. Niektorí Austrálčania organizujú "poľovačku na veľkonočné vajíčka". Vtedy poschovávajú vo svojich domoch a záhradách vajíčka, ktoré ostatní hľadajú. Vyhráva ten, kto nájde najväčší počet vajíčok. Po "poľovačke" sa podáva obed, ktorý pozostáva z pečenej jahňaciny, hovädziny alebo kurčaťa podávaného s pečenou zeleninou, napr. zemiakmi, tekvicou či mrkvou.

Mimochodom, v Austrálii by ste so zajačikom, jedným z našich symbolov Veľkej noci, nepochodili. Austrálčania na tomto zvieratku už viac ako sto rokov nevidia nič roztomilé. Naopak, králiky sa tam silne premnožili, spôsobujú obrovské škody a dodnes sa nepodarilo nájsť spoľahlivý spôsob, ako králičiu populáciu znížiť. Pohľadnice so zajačikom preto do Austrálie rozhodne neposielajte, považovali by to za provokáciu.

Čína

Čína nie je kresťanská krajina. Ale, samozrejme, veriaci rešpektujú liturgiu - vo štvrtok sa zúčastňujú na svätej omši, v piatok na krížovej ceste a obradoch umučenia a v sobotu na vigílii. Nie je to však sviatok ako napríklad koniec roka, keď sa schádzajú celé rodiny. Veľká noc sa slávi skôr na báze viery, keď sa zjednocujú veriaci, aby spolu oslávili udalosti takého veľkého významu.

Haiti

Na Haiti, jednom z Karibských ostrovov Latinskej Ameriky, prežívajú veriaci veľkonočné sviatky podobne ako v Európe. Ich typické tance a spevy však dodávajú liturgii iný ráz ako u nás. Vo farnosti sú všetci veriaci rozdelení podľa stavu do skupín, ktoré majú svojho patróna. Každú nedeľu zodpovedá iná skupina za prípravu liturgie, výzdobu kostola a malé agapé po skončení svätej omše. Keďže mnohým trvá cesta tri až štyri hodiny, agapé je tiež dôležité. Stretávajú sa na ňom spoločne veriaci zo všetkých skupín a tým sa upevňujú ich vzájomné vzťahy. Obetný sprievod trvá na veľkonočnú vigíliu aj hodinu, pretože obetné dary prinášajú v rytme tradičnej hudby všetci - od najmladšieho člena vo farnosti, ktorý už vie chodiť, až po najstaršieho. Nechýbajú v ňom ani živé zvieratá ako kohút či koza. Na znak pokoja a bratskej lásky kňaz vychádza medzi veriacich, podáva ruku prvému na začiatku lavice, a tak prejde celým kostolom. Veriaci sa navzájom dotýkajú lícami na jednu a druhú stranu a nakoniec čelami. Tak si Ježišov odkaz podávajú jeden druhému.

Filipíny

Filipínski ctitelia sledujú závoj obrázku Panny Márie, ktorý je pozdvihnutý ako symbol konca smútku a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Udalosť je medzi miestnymi známa pod pojmom "Salubong" a zdôrazňuje prvé stretnutie Panny Márie so zmŕtvychvstalým Kristom v tomto prevažne rímskokatolíckom národe. Náboženský obrad sa koná pred kostolom v Manile. Filipínske rodiny sa počas osláv Veľkej noci ponárajú do znečistených vôd Manilského zálivu. Zbavia sa tak na jeden rok všetkých hriechov.

Táto krajina je však známa aj tým, že niekoľko Filipíncov sa ako každoročne na Veľký piatok nechá ukrižovať potom, ako ich ďalší bičujú až do krvi, aby si tak tradične pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista. Katolícka cirkev neschvaľuje tento každoročný rituál. Ako však uviedla, nedokáže zabrániť obyvateľom Filipín, najväčšej rímskokatolíckej krajiny v Ázii, aby sa nechali dobrovoľne ukrižovať alebo bičovať, môže ich len poučiť, že to nie je nevyhnutné.

Sviatok ukrižovania sa začína na Kvetnú nedeľu, keď veľkým sprievodom žehná kňaz palmovým listom na pamiatku triumfálneho vstupu Ježiša do Jeruzalema. Počas celého týždňa množstvo ľudí smeruje do mesta San Pedro Cutud, kde slávnosť vrcholí samotným ukrižovaním. Desiatky ľudí, ktorí majú prehodené cez hlavy čiernu kapucňu, smerujú k tomuto miestu a cestou sa sami bičujú. Ako posledný ide sprievod s prezlečenými rímskymi vojakmi na koňoch, muž nesúci kríž, ktorého vojaci postrkujú a bičujú, a keď dorazia na určené miesto, pred všetkými zástupmi a davmi ľudí ho nakoniec ukrižujú.

Počas lanského 55. ročníka tradičného festivalu ukrižovania hral úlohu Krista aj miestny obyvateľ Ruben Inaje, ktorý sa dal na kríž pribiť už po 24. raz. "Keď pribijú klinec do mojej dlane, je to veľmi bolestivé," povedal 49-ročný muž pred svojím ukrižovaním. Klincami pribili na kríž aj jeho chodidlá. Inaje v polovici 80. rokov prežil pád z 3. poschodia. Ako dodal, jeho rany po ukrižovaní sa úplne zahoja asi po piatich mesiacoch.

Japonsko

Japonsko prevzalo veľa západných sviatkov, ako napríklad Vianoce, Valentín či Halloween, ale Veľká noc je ešte v zabudnutí. Kedže je to kresťanský sviatok, a veľa Japoncov vyznáva inú vieru, tak o Veľkej noci toho veľa nevedia, dokonca väčšina ani nevie, že tento sviatok existuje. Avšak, veľkonočné vajíčka, a ich vyšibanie (pozn. aspoň na Slovensku) sa zdá byť veselou zábavou pre deti. Avšak narozdiel od západu sa japonským deťom tento "hon za čokoládou" nezdá byť až taký atraktívny.

Rusko

Veľká noc je po Vianociach pre pravoslávnych druhý najväčší sviatok. V Rusku je tradičným zvykom farbiť kraslice varením vo vode s cibuľovými šupkami. So zafarbenými a vychladnutými vajíčkami zvyknú Rusi hrať hru, pri ktorej sa snažia protivníkovi rozbiť vajíčko bez toho, aby zničili to svoje. Ten, kto vyhrá, si môže niečo želať. V Rusku sa počas sviatkov podávajú iba studené jedlá.

V Rusku sa oslavuje pravoslávna Veľká noc a hovorí sa jej Pascha. Rusi oslavujú Veľkú noc o týždeň neskôr ako my. Pascha završuje sedemdňový pôst, preto sa hlavne veľa a dobre hoduje. Veľkonočný obed je prepychová slávnosť, pri ktorej sa obvykle zíde celé príbuzenstvo. Podávajú sa však len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby sa nesmú. Na Veľkú noc sa ľudia o polnoci stretávajú v kostole a na pokyn popa opakovane zborovo volajú "Kristus vstal z mŕtvych!" Tieto radostné sviatky jari majú i tu viacero tradícií – tradičné je napr. farbenie a zdobenie vajíčok, ktoré si priatelia dávajú na dôkaz vzkriesenia a trikrát sa pobozkajú na tvár. Dominantnou farbou pri dekorovaní veľkonočných vajíčok je v Rusku červená ako symbol Kristovej krvi.

Belgicko

Veľkonočná tradícia v Belgicku káže, aby sa obyvatelia mesta Tournai na Veľkonočný pondelok vybrali pešo na horu Sait-Aubert. Na vrchol hory vedú tri trasy, 6, 12 a 20-kilometrová. Táto tradícia má korene v 14. storočí a nesie názov "Výstup o palici".

Dánsko

Dánsko je špecifické najmä zasielaním "prekáračkových lístočkov", ktoré si najmä deti posielajú už dva týždne pred Veľkou nocou. Tieto lístočky pisateľ nepodpíše svojím menom, ale iba bodkami, ktorých počet je však zhodný s počtom písmen v mene pisateľa. Do obálok sa spolu s lístočkom vkladajú snežienky, kvietky, ktoré sú akýmsi poslom jari.

Fínsko

Fínsko patrí medzi krajiny, ktoré Veľkou nocou oslavujú príchod jari. Tradičným jedlom je tu fínska misa mämmi. Je to ovsená kaša z vody a žitného sladu v súčasnosti servírovaná so sladkým krémom a cukrom. V minulosti to však bolo pôstne jedlo podávané studené s chlebom.
Súčasťou tradícií vo Fínsku sú príbehy o čarodejniciach, ktoré "lietajú" v škandinávskych krajinách medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou. V uliciach vo Fínsku môžete v tomto období stretnúť maškary so začiernenými tvárami a hlavami previazanými šálom alebo prezlečené za čarodejnice. Idú "žobrať" a so sebou nesú násady na metly, kanvice na kávu a mladé vŕbové výhonky. Za "koledovanie" si zvyčajne vyslúžia malú sladkú odmenu.

Španielsko

V Španielsku veľkonočné oslavy trvajú celý predveľkonočný týždeň, zvaný Semana Santa (Svätý týždeň). Začínajú sa na Kvetnú nedeľu a vrcholia na Veľkonočný pondelok. Vo všetkých väčších mestách sa v tomto týždni konajú procesie. Spievody ľudí v stredovekých sutanách putujú mestom a nesú bohato ozdobené nosidlá s Kristom či inými biblickými postavami v životnej veľkosti. Sprievody sledujú davy ľudí. Pre väčšinu z nich je to hlavne príležitosť stretnúť sa a porozprávať s príbuznými či priateľmi alebo jednoducho len byť medzi ľuďmi.

Portugalsko

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu jedia najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené, alebo bravčová šunka). V meste Braga si na Veľkú noc v priebehu Semana Santa - svätého týždňa môžete užiť slávnostnú atmosféru. Na Veľký piatok sa koná procesia Ecce Homo, na čele ktorej pochodujú „Farricocos", čo sú bosí muži v tunikách s kapucňou.

Švédsko

Švédi nazývajú Veľkú noc Paskdagen. V každej rodine sa pred Veľkou nocou usporadúvajú večierky, na ktorých sa maľujú kraslice. Obľúbenou aktivitou detí a mládeže je "gúľanie vajíčka". Večer si Švédi zakladajú vatry a púšťajú ohňostroj. Medzi neodmysliteľnú výzdobu tu patria brezové metly, ktoré majú konce vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Sú to vlastne rozpletené výhonky prútia, ktorými sa odpradávna Švédi šibali. Tradičnými jedlami na Veľkú noc vo Švédsku sú praženica, omeleta, losos, jahňacina a vaječný koňak.

Francúzsko

V celom Francúzsku od Veľkého piatka až do Veľkonočného pondelka nezvonia zvony na žiadnom chráme. Francúzi si tak pripomínajú umučenie a ukrižovanie Krista. Zvony sa opäť rozozvučia až v deň Kristovho vzkriesenia.
Veľká noc je v tejto krajine aj sviatkom čokolády, ktorá sa tu v tomto období konzumuje v akejkoľvek podobe - od vajíčok a zajačikov až po kuriatka a zvončeky. Jedna legenda hovorí, že zvony, ktoré sa na Veľkonočný pondelok "vracajú z Ríma", porozhadzujú po záhradách domov čokoládové vajíčka, ktoré deti s radosťou utekajú pozbierať.

Nórsko

V takom Nórsku sa Veľká noc oslavuje celkom inak - vraždami. Teda niežeby sa priamo páchali. Ony sa iba riešia. V televízii dávajú prakticky iba samé detektívky, noviny sa premenia na jednu veľkú čiernu kroniku a svojim čitateľom prinášajú krimipoviedky, komiksy a obľúbené súťaže, pri ktorých čitateľ musí odhaliť zločin z obrázku alebo uhádnuť vraha z nedokončenej poviedky. Bez poriadnej porcie drsných historiek z kriminálneho podsvetia si skrátka Nórovia nedokážu Veľkú noc predstaviť.

Írsko

V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb. Podáva sa tu pórová polievka a pečená jahňacina. Vajíčka, ktoré tu sliepky znesú, na Veľký piatok sa označia krížikom a každý Ír by na Veľkonočnú nedeľu mal zjesť aspoň jedno takto označené vajíčko. Práve Veľkonočná nedeľa je dňom, keď Íri vychádzajú do ulíc tancovať. Tancom súťažia o koláče. Rovnako ako vo Švédsku je tu populárne "gúľanie vajíčok". Každý súťažiaci dostane paličku alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčko k cieľovému bodu.

Taliansko

Taliani sviatok Veľkej noci nazývajú La Pasqua. Servíruje sa tu Angellino, čo je pečené jahniatko. Tento pokrm symbolizuje obetovanie Ježiša na kríži. Podávajú sa tiež vajíčka, ktoré si rozdávali medzi sebou už prví kresťania. Najmä deťom veľmi chutí špeciálny veľkonočný chlieb vytvarovaný do tvaru koruny a naplnený sladkosťami.

Počas veľkonočných sviatkov sa schádzajú pútnici z celého sveta, aby si spolu s pápežom pripomenuli umučenie a vzkriesenie Ježiša Krista, zúčastnili sa niektorej z pápežských bohoslužieb a hlavne pápežského požehnania Urbi et Orbi na námestí Svätého Petra vo Vatikáne. Veľkonočné tradície sa v Taliansku tiež veľmi viažu k jedlu. Za najobľúbenejšiu veľkonočnú špecialitu sa všeobecne považuje pečená jahňacina. Často sa pečú tiež praclíky. Ich skrútený tvar má predstavovať zloženie rúk pri modlitbách. Taliani vraj stáli i pri zrode čokoládových veľkonočných vajíčok.

Grécko

V Grécku si zasa vylievajú zlosť na Judášovi za to, že zradil Krista. Symbolické figuríny Judáša (niekedy ide iba o papierové vrecká) sa naplnia bonbónmi, priviažu na strom a potom udierajú palicou, kým sa neroztrhnú a sladkosti sa nevysypú von. Tomu sa hovorí, že z Judáša vymlátili tridsať strieborných, ktoré prijal za svoju zradnú činnosť. Vysypané sladkosti potom s nadšením zbierajú a konzumujú deti.
Ako vidieť, nápaditosť ľuďom v súvislosti s jarnými sviatkami naozaj nechýba.

Anglicko

Anglická Veľká noc sa páči najmä deťom a ženám. Veľkonočný zajačik tu totiž plní funkciu akéhosi druhého Ježiška a prináša deťom hŕbu sladkostí a hračiek. Deti majú veľkonočnú nádielku dokonca radšej než tú vianočnú, pretože na Veľkú noc sa nikdy nedávajú praktické darčeky. Žiadne ponožky ani vreckovky, iba kopa bonbónov, čokolády a hračiek. A čo je určené ženám? Sympatická tradícia, pri ktorej ženy priviažu svojich mužov k stoličke a nepustia ich, kým sa muž nevykúpi peniazmi alebo darčekom. Každý muž preto musí mať darček vopred pripravený a niekde ho schovať, aby mohol, až bude priviazaný, žene povedať, kde si má výkupné vyzdvihnúť.

Nemecko

V Nemecku sa Veľká noc začína bohoslužbou, ktorá sa koná v sobotu večer a pokračuje až do nedeľného rána. V niektorých mestách predovšetkým v Bavorsku môžu ľudia obdivovať veľkonočné fontány bohato nazdobené obrovským množstvom nafarbených a maľovaných kraslíc. Často sa tiež zapaľujú veľkonočné ohne, okolo ktorých sa ľudia schádzajú. Veľkej obľube sa tu teší veľkonočný zajačik, ktorý zanecháva v tráve schované čokoládové vajíčka a iné sladkosti. V niektorých častiach Nemecka zastupuje zajačika líška, kohút alebo bocian.

Cyprus

Cyperčania si pred Veľkou nocou kupujú nové oblečenie, najmä však obuv. Na Zelený štvrtok ženy pečú tzv. "laounes". Sú to koláče zo strúhaného syra, vajec a mätovej plnky a sú vytvarované do trojuholníka alebo štvoruholníka. Servírujú sa tu tiež "Koulouria", čo sú maslové koláčiky z mlieka, korenia a cukru a "Tyropittes" - bochníčky so syrom a sezamovými semiačkami. Tradičným jedlom je tu na Veľkonočný pondelok "Faki Xidati", kyslá šošovicová polievka s octom. Symbolizuje Ježiša, ktorý si na kríži vypýtal vodu, no podali mu špongiu namočenú v octe. Najdôležitejšie bohoslužby prebiehajú v sobotu o polnoci. Cyperčania si do kostola prinesú sviečku, a keď kňaz povie "Kristus vstal z mŕtvych", každý si prinesenú sviecu zapáli.

Autor: rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári