dila, čo pre ňu znamená jar, veľkonočné sviatky, ale i to, či chystajú s Markom svadbu a aké meno sa snažia vybrať pre synčeka.

Jarné dni dokážu A. Pariškovú vždy príjemne nabudiť. „Jar znamená nový začiatok. Aj ja ju tak vnímam. I keď to prebúdzanie mi po zime trochu trvá. Momentálne sa teda snažím jesť čo najviac ovocia a zeleniny, aby som nepodľahla jarnej únave," prezradila. „Teplejšie počasie a dlhé prechádzky mi dokážu zdvihnúť náladu. A pozorovanie prírody. Pred dvoma týždňami sme sa z dvojizbového panelákového bytu presťahovali do domu. Tak teraz s Dankom v záhrade pozorujeme stromy, kvietky, ako spievajú vtáčiky, a podobne."

Už onedlho bude Danielko oslavovať 3. narodeniny. „Čas letí veľmi rýchlo. A Danuško je už taký veľký, že sa po prvýkrát na oslavu svojich narodenín pripravuje a hovorí mi, čo všetko a koho každého by na nej chcel mať." Nad tým, čo po kom podedil, sa zatiaľ nezamýšľa. „Veľmi sa však teším, že má láskavé srdiečko. Je to taký ´mierotvorca´. Keď cíti akékoľvek napätie v rodine, tak to rieši. Pýta sa, prečo sa niekto hnevá a potom požiada o vzájomné uzmierenie s pusinkou. Robí mi radosť už len tým, že je. Neviem si predstaviť, že by som ho nemala. Rád sa mojká, rozpráva mi, aká som mäkučká, pekná princezná, ako veľmi ma ľúbi... Občas ma samozrejme nazlostí, ale to naozaj len občas."

Rozosmiať ju dokáže tým, keď sa tvári ako dospelý a dospelácky mudruje. „Napríklad minule si s vážnou tváričkou pozeral ultrazvukové snímky svojho bračeka, kým ja som mu rozprávala o tom, čo ho čaká, ako pekne sa s bábätkom budú hrať a podobne. Potom sa na mňa pozrel a vážne zahlásil: Mamka, ale toto je nejaké strašidlo. Už vie, že mám veľké bruško, lebo tam spinká bábätko. Aj mi povedal, že sa s ním bude hrať, nech ho vyberiem z bruška. Len ho teda trápi, že bábo vyzerá ako strašidlo," podotkla so smiechom.

S bračekom sa Danielko bude môcť hrať už o pár mesiacov, bábätko by sa malo narodiť v auguste. „Cítim sa veľmi dobre. Musím poklopkať. Moje prvé tehotenstvo bolo úplne bezproblémové, až na zlomenú ruku v sadre. Začiatok druhého tehotenstva bol ťažký. Počas kritických prvých troch mesiacov som dvakrát ochorela a musela som brať antibiotiká. Teraz som už našťastie v poriadku a podľa lekárov je v poriadku aj bábätko. Tak sa modlím, aby to tak naozaj aj bolo. Na Danielka som sa nesmierne tešila. Moje prvé tehotenstvo som považovala za veľký zázrak. Samozrejme, veľmi sa teším aj na druhé bábätko. Som veľmi rada, že sa tentoraz môžem o radosť deliť s otcom bábätka, ktorý sa teší spolu so mnou. Pri Danielkovi to tak, bohužiaľ, nebolo."

Aj tentoraz to bude chlapček. Vzhľadom na to, že Mark je Kanaďan, je tu predpoklad, že synček bude tráviť čas aj v zahraničí. „Snažíme sa teda nájsť medzinárodné meno, ktoré znie rovnako všade na svete a zároveň sa nám obom páči. Zisťujem, že to vôbec nie je ľahké. Týmto kritériám zodpovedá Daniel a aj pre druhé dieťa chceme pekné, medzinárodné meno. Už sú nejaké v hre. Ale ešte nie sme rozhodnutí." Zatiaľ však všetci ostávajú žiť na Slovensku, presťahovali sa však z bytu do domu.

Na bulvár sa nesťažuje

Keď sa prvýkrát A. Parišková objavila s Markom na verejnosti, bulvár ich nenechal dlho užívať si svoj vzťah bez toho, aby sa o ňom dočítal každý... Spoznali sa v zahraničí, kde si mohli vychutnať anonymitu, na Slovensku to však bolo iné. „Mark si už na to zvykol, ale nie je mu to príjemné. Som rada, že som ho zaujala ako žena, bez toho, aby o mne čokoľvek vedel." V istom momente mu však musela vysvetliť, že na Slovensku nie je neznámou osobou, aby vedel, s čím musí rátať. „Ani neviem, ako sme sa vlastne k tejto téme dostali, ale zobral to normálne - práca ako práca. Až keď prišiel na Slovensko, tak mu došlo, čo to v praxi znamená. Bolo by však odo mňa pokrytecké a asi aj dosť hlúpe sťažovať sa na bulvár. Oni si robia svoju prácu a ja si robím svoju prácu, ktorej súčasťou je bulvár. Samozrejme, keď to preháňajú alebo sa o sebe dočítam úplné klamstvá, tak sa poriadne nahnevám."

A. Parišková má za sebou manželstvo, ktoré sa jednoducho nevydarilo a preto bola - čo sa mužov týka - opatrná. No keď zaúraduje láska, treba si to vážiť... „Áno, dostala som od života poriadnu facku, po ktorej sa len ťažko dôveruje mužom. Zamerala som sa len na Danielka. A predsa prišlo to, čo zrejme malo prísť. Mark bol ku mne veľmi milý a pozorný a vyžarovala z neho ´človečina´. Na mužovi je pre mňa najdôležitejšie, aby sa správal ako chlap! To znamená, aby si stál za slovom, aby sa staral o svoju rodinu a bol pevnou oporou pre svoju ženu a deti. Človek sa stále vyvíja a prekážky a problémy, ktorými prechádza, ho všeličomu naučia. Ani ja v tomto nie som výnimkou. I keď naivná viera v lásku mi zostáva, lebo láska vo všetkých jej podobách je základom mojej životnej filozofie."

Momentálne je pre ňu najdôležitejšie porodiť zdravé dieťa a usporiadať si život. „Vždy som chcela mať vlastnú rodinu. Dúfam, že s Markom sa mi to už konečne podarí. O svadbe uvažujeme. Ale momentálne je nereálna, keďže ešte stále nie som rozvedená. A o rozvode nechcem hovoriť v médiách. Je to nepríjemná a komplikovaná záležitosť."

Radosť jej robí aj fakt, že Mark si výborne rozumie i s Danielkom. „Hrajú sa na ninja korytnačky, zápasia ako tigre alebo dinosaury, ale aj spolu cvičia. Pravidelné chodenie do posilňovne a squash sú súčasťou Markovho životného štýlu. A Danko ho s radosťou napodobňuje. Takže bežne vidím, ako spolu robia kľuky, brušáky či strečing. A už teraz Danko tvrdí, že raz bude hrať squash ako Mark."

V ich spoločnej domácnosti sa tak momentálne mieša angličtina so slovenčinou. „Samozrejme, Mark sa už nejaké naše slovíčka naučil, ale s Dankom komunikuje po anglicky. Danko tiež veľa naberie, keď nás počúva. S Markom hovorím len po anglicky, ale, samozrejme, občas mu niečo poviem aj po slovensky. Angličtinu som síce vyštudovala, ale až teraz som si uvedomila, že angličtina je v porovnaní so slovenčinou vlastne málo emotívny jazyk. My máme pestrú paletu zdrobnením ako srdiečko, slniečko, zlatko, zlatíčko, Danko, Danuško, Danulík, Danieliček a podobne. V angličtine mi to chýba."

Od mamičky chutí najlepšie

Či bude tráviť veľkonočné sviatky v rodných Košiciach, sa ešte Aneta nerozhodla. „Bola by som rada, keby som ich strávila so širokou rodinou. Dom určite vyzdobím, ale či budem chystať aj typické veľkonočné jedlá, to závisí od toho, či budeme s našimi, alebo nie. Veď viete, ako to je, od mamičky chutí najlepšie," prezradila s úsmevom.

Veľkú noc považuje predovšetkým za najväčší kresťanský sviatok, oslavu základnej myšlienky kresťanstva. „To, že sú veľkonočné sviatky spojené s oslavou príchodu jari a oblievačkou, je fajn, ale základná myšlienka je inde." Niektoré tradície rada má, iné zas nie. „Ak sa deje všetko s mierou, tak sa mi páči všetko. Ale ak niektorý muž využíva tradície, aby si pri oblievačke a šibačke ventiloval svoje sadistické sklony, prípadne sa opil do nemoty, to sa mi, samozrejme, nepáči. Väčšinou to berieme rodinne. Oblievajú ma muži v našej rodine, takže ma obleje aj Danielko, ktorý sa na to teší."

Z detstva si pamätá, že počas sviatkov bola zvedavá, či ju príde obliať niektorý zo spolužiakov alebo kamarátov. „Pamätám sa, že som bola vždy po veľkonočnej oblievačke taká prechladnutá, že som sa celý nasledujúci týždeň liečila. Považovala som za nespravodlivosť, že chlapci nosia na veľkonočný pondelok domov čokoládové sladkosti a aj peniaze. Ale ja som vždy chcela byť radšej chlapec ako dievča..." V detstve sa občas aj pustila do výroby kraslíc. „Ako dieťa som kraslice vyrábala, ale teraz už uprednostňujem hotové umelecké výtvory. Najviac sa mi páčia klasické, vymaľované peknými ornamentmi. Také mám aj doma," dodala na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári