Informovala o možnostiach ukrajinsko-slovenskej spolupráce, spomenula i 25. výročie černobyľskej tragédie. Jej slová pozorne počúvali aj manželia Rezničenkovci, ktorí trpia následkami havárie dodnes.
KOŠICE. Sergej Rezničenko mal 26 rokov keď ho poslali do oblasti atómovej elektrárne v Černobyli na Ukrajine. Bolo to krátko po tom, ako tam v noci z 25. na 26. apríla 1986 vybuchol štvrtý blok reaktora.
Z Ukrajiny do Sečoviec
Sergej patril k 600-tisíc vojakom a dobrovoľníkom-likvidátorom, ktorí eliminovali škody po havárii. Rádioaktívne žiarenie sa trvalo podpísalo nielen na jeho zdraví, ale aj manželky Zlatice či synov Stanislava a Erika. V Košiciach včera spomínali na hrôzy spred štvrťstoročia.
"Keď sa to stalo, bývali sme na Ukrajine v meste Charkov," povedala nám pani Zlatica, ktorá sa tak isto ako Sergej, pohybuje len s pomocou francúzskych palíc. "Manžel pochádza z Ukrajiny, ja mám slovenské korene. Po černobyľskej havárii nás presťahovali na Slovensko, 18 rokov už žijeme v Sečovciach. Manžela, ako vojaka v zálohe, povolali vtedy na likvidáciu následkov havárie. V tej nebezpečnej zóne bol dva a pol mesiaca."
Postihla milióny ľudí
Katastrofa v Černobyli sa prejavila 600-krát silnejšie ako atómová bomba v japonskej Hirošime, v konečnom dôsledku postihla okolo 7 miliónov ľudí na území Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Podľa Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny, do roku 1994 zomrelo na následky pôsobenia radiácie 124-tisíc osôb, spoločný dokument ukrajinských, ruských a bieloruských vedcov hovorí až o 200-tisíc obetiach.
"V ten deň, 26. apríla, bola sobota, o tom čo sa stalo nás informovali v akadémii," uviedla O. Benč. "Na Slovensko bolo z postihnutej oblasti vysídlených 1 200 ľudí. Teraz sme videli na Japonsku, ako treba dbať na bezpečnosť pri všetkom, čo vymyslel človek."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
