Odborníčka MUDr. Milana Kovaničová z I. psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice LP v Košiciach však vie, ako s príznakmi jarnej únavy bojovať.
S príchodom dlho očakávaného oteplenia v našich zemepisných šírkach, keď sa príroda prebúdza zo zimného spánku, sa aj my snažíme prebrať z pasivity. Avšak tento proces nie je vždy bezproblémový. Práve v apríli sa totiž najviac prejavuje fenomém zvaný jarná únava. Galibu spôsobuje pomerne veľkej časti populácie, dostupné údaje hovoria až o desiatich percentách. Medzi najviac ohrozené skupiny patria pochopiteľne deti a starší ľudia, ekonomicky aktívna zložka obyvateľstva má k dispozícii zrejme viac príležitostí, ako sa s jarnou únavou vysporiadať. Niektorí jej prejavy jednoducho ignorujú a počkajú, kým sama akosi prejde. Iným však prežívanie a bežné fungovanie značne naruší.
Výrazne o sebe dáva znať pri veľkých teplotných výkyvoch, keď rovno z hrubých kožuchov preskakujeme do ľahkých kabátikov. K jarnej pohode neprispieva ani zmena zimného času na letný. Zvýšené množstvo prijímaného svetla síce na psychiku vplýva spravidla pozitívne, jeho vplyvom sa vyplavujú hormóny. Hodinový posun však môže senzitívnejším jedincom narušiť zaužívaný biorytmus, čo má svoje dôsledky na telo aj dušu, môže sa prejavovať v podobe zvýšenej únavy. „Ľudia popisujú jarnú únavu ako pocity vyčerpania, skleslosti alebo zníženia energie. Dostaví sa akási apatia či spomalenosť. Môže sa pridružiť nespavosť a iritabilita, teda zvýšená podráždenosť v reagovaní," hovorí MUDr. Kovaničová. „Únavu pozorujeme aj na telesnej báze ako zvýšené bolesti hlavy, závraty, svalové napätie alebo naopak svalová ochabnutosť."
Spomínané prejavy však nepovažuje za chorobné, pretože väčšinou sú dôsledkom vyčerpania zvýšenou aktivitou po dlhom období "zimnej hibernácie". „Pokiaľ nie sme aktívni športovci, prežívame zimu trošku pasívnejšie. Ide zväčša o príjemné pohodlné obdobie, ktoré vedie k zleniveniu. Potom príde jar a aj človek sa prebúdza, cíti túžbu niečo tvoriť a začne byť aktívny. Aktivita však kontrastuje s tým, na čo je telo v tej chvíli disponované. Jarnú únavu preto chápem ako normálny prejav spôsobený zvýšenou námahou," myslí si psychologička.
K náhlej činorodosti teraz skutočne nabáda sama ožívajúca príroda, stromy a kvetiny pučia, vtáčiky veselo štebotajú. Počasie priam láka na výlety, šport, chudnutie, veľké upratovanie i práce v záhradke či na chalupe. Zrazu chceme stíhať oveľa viac vecí. No pritom aj organizmus sa, rovnako ako príroda, potrebuje zobúdzať po zimnom spánku postupne. „Ani každé ráno človek nevstáva z postele okamžite, ale mu trochu trvá, kým sa zobudí. Najprv sa ponaťahuje a pozvoľna prichystá na deň. Pri jarnej únave ide v podstate o to isté. Je prirodzené, že náhle rozhýbanie sa stáva bolestivým po tom dlhom zimnom čase, čo sme všetci pasívnejší a obalení tukmi. Nejde o nič patologické, netreba sa báť. Únava človeka je znakom štartovania organizmu, teda paradoxne príznak toho, že sa začína budiť," zhodnotila MUDr. Kovaničová.
Fenomén modernej spoločnosti
Naši predkovia zrejme v minulosti na sebe jarnú únavu pozorovali oveľa menej. Prispel k tomu diametrálne odlišný životný štýl. V jarných mesiacoch sa dedinčania začínali prirodzene rozhýbavať poľnohospodárskymi prácami na poli či v záhradách, viac starostlivosti vyžadovalo i hospodárstvo. Stravovanie si tiež upravovali kvôli tradičnému predveľkonočnému pôstu, keď z jedálnička zmizli ťažké mäsité jedlá, alkohol a pokrmy konzumovali striedmejšie. Zvykli jesť viac jarnej zeleniny, ale aj cesnaku medvedieho, žihľavy či mladej púpavy. Osvedčeným nápojom im bola napríklad brezová šťava.
Súčasnosť však vyžaduje celkom odlišný spôsob života, počas všetkých ročných období pracujeme zväčša rovnakým tempom. Jarná únava sa i preto vyskytuje častejšie. Odborníčka tvrdí, že prebúdzanie zo zimného spánku si môžeme pomerne jednoducho spríjemniť. Predovšetkým aktivitu by sme mali zvyšovať postupne, nie nárazovo. „Vstup do prudkej jari by sme si mohli uľahčiť. Pomáha osvedčená trojkombinácia životosprávy, pohybu a oddychu. Mali by sme teda upraviť stravovanie, zvýšiť pohybovú aktivitu a naučiť sa odpočívať," radí MUDr. Kovaničová. „Strava by mala byť ľahšia a zdravšia s väčším obsahom zeleniny a ovocia. Dôležitý je i pitný režim, odporúča sa piť tri litre denne, vhodné sú najmä čaje. Pomôžu i rôzne biologické či detoxikačné programy. Organizmus sa tak vplyvom zdravšieho jedla aj cvičenia aktivizuje a zbavuje toxínov. Tie sa podľa fyziológov viažu do tukov, ktoré sa na nás cez celú zimu nalepili. Majú ďalekosiahly negatívny vplyv na organizmus, uvoľňovať a odbúravať sa začnú i zvýšenou telesnou aktivitou. Aj samotná myseľ je potom aktívnejšia."
Ako sa však správne naučiť odpočívať? Psychologička hovorí, že najvhodnejší spôsob oddychu po záťaži je výsostne individuálny. Pre niekoho to môže byť meditácia, relaxačné cvičenia, počúvanie hudby, pre iného zase obyčajné klebetenie s priateľmi. Niektorí vedia oddychovať i aktívne pomocou športu, čo jarnému zobúdzaniu napomáha dvojnásobne. Podľa MUDr. Kovaničovej sa dá odpočinúť i pri sledovaní televíznych programov, ale len pokiaľ nevedú k negatívnym emóciám. Nikto si totiž neoddýchne, keď ho rozčuľujú politici alebo rozrušujú násilné scény. „Variantov odpočinku je veľa. Každý by mal hlavne hľadať relax a čas len pre seba, nie ostatných. To isté platí pri pohybe. Nejdem sa lyžovať len preto, že manžel to má rád. Ale nájdem si niečo, čo baví mňa. Ak človek nemá nejaký šport, ktorý vykonáva ako hobby, môže aspoň zrýchliť chôdzu alebo vymeniť výťah za schody. Aj obyčajné upratovanie sa dá zmeniť na cvičenie, keď každý pohyb preženiete."
Nepodceňte vyčerpanie
Nadmerná jarná aktivita či presiľovanie nad hranicu svojich možností môže viesť k vyčerpaniu nielen fyzickému, ale aj psychickému. „Keď ideme na druhý dych, to už je chorobný stav. Jarná únava môže byť jedným z faktorov, ktoré vyčerpaniu napomáhajú. Súvisí to aj s povahovou nekritickosťou človeka. Môže sa stať, že keď chce niekto naraz príliš veľa stihnúť a má na seba vysoké nároky, prerastie mu to cez hlavu a zamotá sa do toho," konštatuje MUDr. Kovaničová.
Varovným signálom nadmernej patologickej únavy je to, keď sa postihnutý ani po oddychu necíti odpočinutý. „Kritický moment nastáva vtedy, keď ani odpočinok neprinesie úľavu. Vtedy treba odpočinku oveľa viac alebo hľadať oddych iného druhu. V takom prípade sa treba i zamyslieť nad dovolenkou. O horšom štádiu vyčerpanosti hovoríme vtedy, keď je človek taký unavený, že už ani nedokáže odpočívať. Napríklad je zničený, ale nevie vôbec zaspať. To už je extrémne preťaženie," vysvetľuje odborníčka.
Podobné príznaky ako jarná únava majú tiež viaceré psychické ochorenia. Pozor preto, aby sme vážnejšie problémy neskrývali pod rúškom obyčajnej únavy. Veľmi podobne totiž o sebe dáva znať napríklad depresia, niektoré symptómy sa prekrývajú. Psychologička vysvetľuje, že poznačený depresiou tiež cíti únavu, nič sa mu nechce, nereaguje na podnety a máločo ho dokáže rozptýliť. Činnosti, ktoré predtým nemal problém robiť, nezvláda a nevie sa s nimi vysporiadať. Horšie spí, cíti napätie alebo je ochabnutý. Ako však odlíšiť depresiu od jarného splínu? „Rozdiel je hlavne v zmene nálad. Pri depresii je oveľa smutnejší. Človeka nebaví to, čo zvyčajne, z ničoho sa neteší, je odmeraný k blízkym a skleslý. Kým pri jarnej únave ide skôr o fyzickú stránku, depresia je psychická záležitosť. Keď sa zlá nálada bez dôvodu nemení asi dva týždne a pridruží sa k tomu nechuť na čokoľvek, treba konzultovať stav s lekárom. Inak sa to môže vypomstiť."
MUDr. Kovaničová podotýka, že jar je prelomovým obdobím, keď sa mnohé psychické poruchy zvyknú objavovať častejšie. „Ak sa už niekedy predtým choroba objavila alebo je predisponovaná, dá sa predpokladať, že práve na jar sa môže zhoršiť alebo znovu objaviť. Na jar je vždy potrebných viac terapií. Spôsobuje to zrejme tiež vyčerpanie, ale aj prelom súvisiaci so zmenou svetelného prísunu. Preto je ďalším kritickým prelomom, hlavne pre depresívne stavy, takisto jeseň."
Momentálne ročné obdobie tiež zvykne negatívne vplývať i na psychosomatické ochorenia. Pri postihnutí niektorého orgánu, ako je srdcový systém, vredové ochorenia či zvýšený krvný tlak, sa totiž k slovu dostáva psychologická zložka. Jarné podráždenie alebo únava spôsobuje zhoršenie stavu. V tomto období by sme preto všetci mali zbystriť pozornosť. No odborníčka varuje, že ani prehnané sledovanie samého seba nebýva vhodné.
„Prílišné pozorovanie tiež nie je dobré. Netreba realitu vnímať ako hrozbu ochorenia alebo zhoršenia stavu. Môže viesť k stiesneným reakciám a osobnostnému pocitu úzkosti. Každý by mal nájsť tú zdravú strednú cestu. Keď máme nejaký prechodný príznak, netreba sa hneď báť. Zvážiť návštevu lekára by sme mali až vtedy, keď je subjektívna miera nepohody na hranici našej tolerancie. Vždy je lepšie nehanbiť sa prísť poradiť, kým nebude neskoro," odporúča na záver MUDr. Kovaničová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
