é na zvone Urban), ktoré lákali námorníkov spevom do svojich osídel. Dnes v rozprávaní o antickom svete a jeho odraze v Košiciach pokračujeme.
Sirénam dokázali odolať iba dve lode. Na jednej Odyseus prikázal námorníkom zaliať uši voskom, aby úchvatný spev na nich neúčinkoval, pričom jeho samotného priviazali o sťažeň. Dal im inštrukciu, aby ho za žiadnych okolností neodviazali. No hneď ako začul nádherný spev Sirén, zmenil názor a prosil námorníkov, aby ho pustili. Tí ho však nepočúvli, veď vlastne nepočuli nič kvôli vosku v ušiach. Tak sa Odyseus stal jediným, kto si vypočul hudobný recitál Sirén bez toho, aby na svoju zvedavosť doplatil. Ale aj Orfeus, ktorý sa plavil na lodi Argonautov, bol šikovný. Začal hrať na lýre, aby prehlušil ich spev. Takže loď prešla, i keď so stratou jedného námorníka. Ten chudák bol zamilovaný, preto počul aj to, čo iní nie. Ináč, keď Sirény videli, že Odyseus okolo nich preplával akoby nič, ich kúzlo zaniklo a ony poskákali do mora. Podľa mňa to nasvedčuje tomu, že aj ženy sú samoľúbe.
Toto píšem ako muž, ale faktom je, že Sirény sa nezmestili do kože. Veď vyzvali na súboj aj múzy. To nemali robiť. Múzy v pohode vyhrali a ošklbali Sirény (o perie). Ako Múzy mohli vyzerať, to v Košiciach názorne vidno na priečelí ich príbytku - Dome umenia (v podaní košického žijúceho sochára Jána Mathého).
V podobe sôch mali Múzy šantiť aj medzi Štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety, lebo ďalší košický sochár, Arpád Račko, s takýmto súsoším vyhral súťaž, no napokon z toho nebolo nič. Ostal iba model v polovičnej mierke v Račkovom ateliéri.
Päť múz vidno na Hlavnej ulici 46, kde antiku pripomenie aj zlaté rúno, vzácna koža z barana prehodená na najvyššom štíte fasády tohto domu zľava i sprava. Kompletných deväť Múz však nájdete na bývalej opone divadla vyhotovenej v rokoch 1964-1968 akademickým maliarom Ernestom Zmetákom, ktorý sa nezabudol podpísať vľavo hore. Kvôli tomu však treba skočiť na kávu do kaviarne Kavearia Theatru s tradíciou na Hlavnej ulici 76, lebo v nej tá opona visí. V strede sú tri hlavné: Terpsichore – Múza tanca, Thália – Múza divadla a napravo Múza hudby, ktorá hrá na hudobnom nástroji syrinx.
Iná Múza, ktorá podľa mytológie oficiálne zrejme ani neexistovala, ale niekto s bujnou fantáziou si ju vymyslel, je aj na balustráde radnice na Hlavnej ulici. Vraj je to Múza architektúry, možno preto, že má v ruke uhlomer. Napravo od nej je rímsky vojak, ale podľa niektorých boh vojny Mars. Každopádne ani on nie je stvárnený tak, ako rímski vojaci vyzerali, ale skôr tak, ako si jeho autor, sochársky majster Ján Anton Krausz predstavoval. (Jeho sochy možno vidieť napríklad v kláštornom kostole v Jasove.) Veď napríklad štít rímskeho vojaka by mal byť hranatý a rovný. Ako ďalšia mytologická postava vykukuje spoza trojuholníkového tympanónu polosediaca Niké s rohom hojnosti. Roh, ktorý má v ruke, je z kozy, ktorá dojčila boha Dia. Je symbolom hojnosti, preto má chrániť mesto pred nedostatkom.
Napravo zasa vidno fasces - symbol moci rímskych úradníkov. Ide o zväzok prútov, aké nosili liktori, ktorí sprevádzali rímskych úradníkov. Tí mali právo trestať, čoho symbolom boli prúty. Ak spomedzi prútov trčala aj sekera, mohli niekedy a niekde aj nechať popraviť. Postava s fascesom dávala najavo, že mesto malo aj svoju súdnu moc, ktorú mohol vykonávať aj richtár, veď slovo pochádza už z nemeckého slova richter (sudca). (Mimochodom, zo slova fasces vzniklo slovo fašizmus.) Na súdnu moc mesta upozorňuje aj Justícia (Spravodlivosť), ktorá má previazané oči, aby bola nestranná, a váhy, na ktorých váži dobro a zlo. V pravej ruke má meč na vykonanie rozsudku. Rad sôch dopĺňa nejaký neantický (asi uhorský) kráľ, zrejme Ľudovít Veľký.
Vnútri radnice, v pracovni primátora, vidno na strope Apoteózu vlády Márie Terézie a v rámci nej ešte jeden roh hojnosti. Na štíte pruského vojaka je pripevnená hlava Medúzy. Medúza bola jednou zo sestier Gorgon, a to taká škaredá, že keby ste niekomu poslali jej fotku, antivírusový program by ju zachytil. Keď sa však na ňu pozrel človek, od škaredosti zmeravel až skamenel. Perseus sa našťastie dozvedel trik. Na Medúzu sa dá pozerať sprostredkovane, preto ju sledoval len v odraze svojho štítu, a tak ju porazil sťatím hlavy. Socha s hlavou Medúzy v ruke je aj na pravej strane Východoslovenského múzea, takže to by mohlo byť jeho ďalšie stvárnenie v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári