Hoci vyhrali súťaž v debatovaní, doma ich argumenty neuspeli

Na základných a stredných školách existuje množstvo krúžkov. Študenti sa môžu učiť fotografovať, hrať tenis, vyrábať predmety z hliny a mnoho iného. Alebo sa môžu učiť debatovať, argumentovať a vidieť všetko z viacerých uhlov pohľadu.

Aj nato slúži Debatiáda - súťaž, v ktorej sa účastníci snažia presvedčiť "o svojej pravde". Tento mesiac sa na Jazykovej škole Užhorodská 8 v Košiciach konalo druhé kolo.

„Debatiáda funguje na princípe predmetových olympiád v debatovaní," hovorí Ľudmila Onoferová, organizátorka a učiteľka na Gymnáziu Alejová. „Žiaci pri nej debatujú vo dvojiciach na vopred pripravenú tézu. Jeden tím je súhlasný, druhý je nesúhlasný a každý obhajuje tú svoju pozíciu. V debatách sa stretávajú aj s tzv. krížovými výsluchmi. To znamená, že po reči súhlasného tímu nesúhlasný má možnosť pýtať sa, napádať argumenty súhlasného tímu. Potom súhlasný napáda argumenty nesúhlasného tímu. Posledné reči sú zhrňujúce. Tam zhrnú všetky argumenty a to, o čom sa najčastejšie bavili. Okrem toho uvedú, prečo by mali vyhrať. Debata má teda tri časti: predstavenie úvodných argumentov, potom krížový výsluch a zhrnutie."

Študenti na súťaži debatujú aj za súhlasnú, aj za nesúhlasnú pozíciu. Lebo cieľom debaty je práve ukázať to, že na každú stranu, názor, pohľad, vec sa dá pozrieť vždy z oboch strán. To sú teda dve debaty, ktoré absolvujú na súťaži. Majú ešte ďalšie dve, to sú improvizované debaty, kde sa dozvedia tézu a majú 15 minút na to, aby sa pripravili. Na jednu tézu sú v súhlasnom tíme, na druhú v nesúhlasnom. Tézy sa väčšinou týkajú ich školského života či prostredia krúžkov a rodiny. Nie nejaké politické či spoločenské. Je to na takej úrovni, ktorú zvládnu. V stredoškolskej debate, ktorá je na rôzne tézy, si študent musí tieto pred debatou naštudovať. Žiaci na osemročnom gymnáziu sa však trénujú vo vystupovaní, argumentácii, počúvaní toho druhého...

„Na prvej súťaži sme mali tézu: Výchovné predmety by nemali byť známkované," spomína Ľ. Onoferová. "Na tej druhej súťaži: Povinné čítanie by malo byť zrušené. Improvizované tézy boli: Školské uniformy a Domáce zviera je zlý darček pre dieťa." Študenti súťažia vo dvoch kategóriách. Od 6. po 9. ročník ZŠ, alebo od 1. po 4. ročník osemročných gymnázií. Ich debata trvá asi 11,5 minúty, u starších 15 minút.

Inšpirovali ich Česi

„Debatiáda je niekoľkoročnou tradíciou v Českej republike a my sme to prebrali od nich," pokračuje učiteľka. "Urobili sme si v tom len malé úpravy. Začali sme v septembri minulý rok, odkedy sme zrealizovali dve kolá. Model, ku ktorému sa chceme dopracovať, sú štyri kolá. S tým, že by to išlo klasicky ako idú olympiády - obvodné, okresné, krajské a celoslovenské kolo."

Ľ. Onoferová učí na osemročnom gymnáziu. „Raz som zorganizovala školskú súťaž v debatovaní a spýtala sa študentov, či nechcú chodiť na debatný krúžok a oni súhlasili. V októbri 2010 som začala robiť v tomto smere aj školenia pre učiteľov z iných miest. Zaujalo ich to a prišli. V novembri bola prvá súťaž. Medzi januárom až aprílom sa k nám pridali ďalšie košické a neskôr aj prešovské školy."

Zaujímalo nás, aký záujem mali o takýto krúžok študenti a samotní učitelia. „Každý deň chodí na školu obrovské množstvo ponúk na súťaže, často ich učitelia odmietajú. Nevedia, čo si vybrať. Ja som na začiatku nemala veľké oči. Momentálne máme 20 detí na krúžku, na začiatku ich bolo 12. Učitelia, ktorí sa do toho zapojili, už nemajú veľkú šancu vycúvať, lebo deťom sa to veľmi páči, sú z toho nadšené."

Študenti debatovanie zvládajú veľmi dobre a nechávajú si aj poradiť od rozhodcov na súťaži. Sú však aj iné prípady. „Občas sa stáva, že sa nám prihlásia na krúžok aj deti, ktoré si chcú zlepšiť komunikáciu, ktoré nie sú také zhovorčivé ako iné. Nikoho teda nepošleme preč, dávame priestor aj tým menej zhovorčivým. Všetko sa to deje hravou, zábavnou, súťažnou formou. Všetko čo sa naučia - argumentáciu, komunikáciu, schopnosť tímovo spolupracovať, vysvetľovanie, počúvať názor iného, vedieť sa na to pozrieť z oboch strán - sa im do života veľmi zíde."

Natíska sa otázka, keď tak oproti sebe sedia dva tímy, jeden je za a druhý proti, ako si udržia na uzde vášne. „Musia sa vedieť ovládať, lebo aj za to sú body. Oni to vedia. Nestalo sa nám zatiaľ, že by sa deti chceli za svoje stanovisko pobiť. Stane sa iba, že niektorí majú hlučnejšie vystupovanie. Ak je to však na hranici únosnosti, pre divákov je to skôr zábavné."

Do budúcnosti má Ľ. Onoferová veľké plány. „Podarilo sa nám získať kontakty na strednom i západnom Slovensku. Teraz chystáme školenie pre učiteľov v Banskej Bystrici. Našou víziou je aj to, aby sa popri súťažiach stretávali deti každý týždeň aj na debatnom krúžku. Plánujeme aj detský debatný tábor."

Aprílové školské kolo Debatiády sa konalo v jazykovej skole Užhorodská 8 v Košiciach. Zúčastnili sa jej študenti košických a prešovských škôl a zo škôl v okolí. Spolu ich bolo okolo 80. „Debatovalo sa v štyroch kolách," vraví Ľ. Onoferová. "Dvakrát pripravená téza - o povinnom čítaní a dvakrát nepripravená, na ktorú sa pripravili priamo na súťaži, čiže dohromady štyri debaty. Súčasťou súťaže bola aj exhibičná debata študentov stredoškolákov. Tí majú svoju vlastnú debatnú ligu a v rámci Debatiády fungujú ako rozhodcovia debát. Pre deti to bolo veľmi zábavné. Víťazmi sa stali študenti Gymnázia Alejová v Košiciach Adam Kollár a Jakub Chihada. Okrem diplomu si odniesli aj víťazný pohár."

Jakub chodí do 4.OA. „S debatami som začal tak, že v 2. triede som videl na nástenke krúžky a bol tam aj ten debatný. Bolo to však len pre tých starších, a to ma mrzelo. No potom našťastie prišla pani učiteľka na to, že sa urobí krúžok aj pre nás. Tam som sa dal dokopy s Adamom, lebo všetci sa museli dať do dvojíc." Jakuba to bavilo aj preto, že do krúžku mohol chodil s kamarátom. „Šlo nám to celkom slušne, akurát sme mali tú smolu, že sme stále skončili druhí. Dvakrát sme boli vo finále a dvakrát sme boli druhí."

Ako hovorí Ľ. Onoferová, žiaci sa v tíme musia najprv vykryštalizovať. „Adam je taký, že povie vždy všetko čo má a je pokojnejší," vysvetľuje učiteľka. "Jakub je zase taký, že má v hlave kopu myšlienok a nie vždy povie všetko čo má. Ale zase je údernejší. Obaja vždy debatovali tak, že Jakub bol prvý rečník a Adam druhý. Možno preto boli vždy druhí. Vymenila som ich a vyhrali."

Jakub si myslí, že dar reči je pri tejto záľube veľmi potrebný, ale nie každý ho má. „Nie je to všetko. Aj tí, čo nemajú extra veľký dar reči, môžu byť dobrí debatéri. Prvú debatu som bral veľmi vážne. S Adamom sme si hľadali informácie aj na internete. Neskôr som zistil, že to nie je také zložité. Odvtedy príprave venujeme asi desať minút. Treba si to premyslieť, my si o tom niečo povieme, napíšeme na papier. Snažíme sa vymyslieť si aj argumenty, aké by mala protistrana a premýšľame, čo by sme na nich povedali."

Zaujíma nás, keď už je Jakub taký dobrý v argumentoch, či to niekedy neskúša aj doma, keď sa mu napríklad nechce ísť vyniesť smetie. „Veľmi rád by som to robil, ale moja mamka žije v takých princípoch, že čo ona povie, to je pravda," vraví Jakub s úsmevom. "Často sú moje argumenty lepšie ako tie jej, ale aj tak nemám šancu. Ani v škole nemôžem odvrávať učiteľom, teda ani tu to nevyužijem. Keď som ešte nevedel argumentovať, tak som to skúšal. Ale odkedy viem argumentovať, nerobím to, lebo učitelia sú na podobnom princípe ako moja mamka," smeje sa.

Jakub sa pokúsil uplatniť svoje argumentačné schopnosti aj v Dopravnom podniku mesta Košice. Neúspešne. „Sú tam veľmi neoblomní ľudia. Stalo sa mi, že mi nenabili kartu, ktorú som si zaplatil. Bolo to veľmi nepríjemné. Snažil som sa im to vysvetľovať, ale nepočúvali ma..."

Aj Adam chodí do 4.OA a ako Jakub spomínal, začali chodiť do debatného krúžku spolu. "Začiatky bývajú ťažké a v tomto prípade aj boli. S odstupom čase si ale myslím, že som sa zlepšil. Trému hovoriť som ani nemal, skôr som sa bál, či to, čo chcem, poviem tak, ako som chcel a či poviem všetko." Adam vraj v minulom kole trému nemal a s Jakubom vyhrali iba dve zo štyroch téz. „Mrzelo ma to, a tak sme teraz viac zamakali. Priznám sa, aj mi zvieralo žalúdok a obával som sa o výsledok. V debatách je najdôležitejšie pozorne počúvať a zachovať si chladnú hlavu. Zamerať sa na debatu, na detaily a hlavne si všetko zapisovať, lebo dobrá myšlienka môže ujsť veľmi rýchlo."

Jakub priznal, že mamku o svojej pravde nepresvedčí, hoci má lepšie argumenty. Zaujímalo nás teda, či sa to darí Adamovi. „Občas doma nastane stret záujmov a hoci mám niekedy rozumnejšie argumenty, rodičia ma aj tak vždy donútia k tomu, aby som vykonal, čo požadujú oni. Ale aj snaha sa cení," smeje sa.

Do budúcnosti sa chcú obaja študenti zlepšovať. „Chcem byť dobrým debatérom. To sa človeku do života zíde. Otvára to dvere do iných oblastí," hovorí Jakub. Pripája sa aj Adam. „Rozhodne to pomáha kriticky a hlavne rýchlo a správne rozmýšľať. Pomáha to aj vo vyjadrovaní. Mne naprílad pri písaní príbehov a Jakubovi pri písaní esejí."

Obaja chlapci svoje vedomosti a skúsenosti z Debatiád využijú aj budúcnosti. „Jakub sa plánuje venovať spoločenským vedám, právu, prípadne politológii, keďže sa už teraz zaujíma o dianie v politike a pravidelne sleduje správy. Adam zas inklinuje k informatike. Každopádne tieto debatné skúsenosti plánuje využiť aj v škole a samozrejme v práci - aj keď bude pracovať s počítačom. Veď svoje nápady bude treba predať," dodáva Ľ. Onoferová.