prave na svetový šampionát. Z tímu vypadol pred necelým týždňom, po príchode posíl z NHL sa útočník Tomáš Marcinko musel zbaliť. Majstrovstvá sveta tak sleduje len ako divák.

Pred piatimi rokmi bol najvyššie draftovaným Slovákom v NHL. Vo Vancouveri si útočníka narodeného 11. apríla 1988 si vybral vo štvrtom kole z celkového 115. miesta klub New York Islanders. S týmto klubom neskôr podpísal aj trojročný nováčikovský kontrakt. Pred necelým mesiacom dostal pozvánku do prípravy na svetový šampionát. Reprezentačnú premiéru v A-tíme Slovenska si odkrútil na domácej pôde v prípravnom stretnutí v košickej Steel Aréne so Švédskom. Tréner Glen Hanlon mu dal šancu aj preto, že vysoký hráč je typickým centrom. A kvalitných stredných útočníkov je málo. "Mal som vlastne šťastie, že som stredný útočník. Vďaka tomu som sa dostal do prípravy na majstrovstvá sveta," pousmial sa Tomáš Marcinko. "Stále, odmalička som hrával na poste centra. Len pár zápasov som odohral na krídle. Ráta sa mi byť v strede útoku."

Verí, že v budúcnosti si na MS zahrá

Doslova šokujúce chvíle prežil pred troma týždňami. "Mal som po klubovej sezóne len dva dni. Premýšľal som nad tým, že pomaličky pôjdem domov a odrazu telefonát Petra Bondru. Pán Bondra mi zavolal v pondelok, že kedy viem byť na Slovensku. Bol to asi najšokujúcejší hokejový telefonát v mojej kariére. Musel som to predýchať, veď sa mi splnil sen, dostať sa do seniorskej reprezentácie," priznal útočník, ktorý farmárčnil v AHL v tíme Bridgeport Sound Tigers.

Sklamanie, že si nakoniec atmosféru MS neužíva ako hráč, už prešlo. Pozerá sa skôr na to, čo by raz mohlo prísť. "V budúcnosti verím, že sa štartu na svetovom šampionáte dočkám. Je to môj sen. Chcem hrávať v slovenskej reprezentácii. Urobím všetko pre to, aby som sa do nej v budúcnosti dostal. Nech pôjde o akýkoľvek turnaj, na pozvánku budem čakať. Teraz bol v národnom tíme vyslovene pretlak. Zišli sa v ňom skúsení hráči, dlhoročné reprezentačné stálice. Keďže sa turnaj koná na Slovensku, chceli byť pri tom stoj čo stoj všetci špičkoví hokejisti spod Tatier. No po očakávanej generačnej výmene sa vytvorí viac priestoru pre nastupujúcu generáciu. Po týchto majstrovstvách sveta zrejme dôjde k dosť veľkej obmene. Najstarší hráči sa možno s reprezentáciu rozlúčia a príde tak šanca pre mladších."

Podľa čísel posledná klubová sezóna nebola u Tomáša najvydarenejšou. Získal len jedenásť kanadských bodov, keď dal v drese Bridgeport Sound Tigers štyri góly a na sedem prihral, a to všetko v 66 vystúpeniach. Na útočníka teda dosiahol skromné čísla. No on situáciu trochu rozanalyzoval. "Jasné, že tých bodov som chcel mať viac. Ale pri úlohách, ktoré som dostal v tíme, sa dalo bodovať len veľmi ťažko. Nechodil som na presilovky. Tie sa ma netýkali tri roky. Nastupoval som na oslabenia. Ono je to tak, v tíme sú roly podelené. Tréner si vybral hráčov a mne sa ušla pozícia brániaceho útočníka, ktorý bol vyťažovaný v oslabeniach. Zmieril som sa s tým. Robil to, čo mi povedali. A dával do toho všetko. Je to ťažké, nechodiť na presilovky. V AHL som ich vlastne nezažil. Predtým v juniorke hrával aj v početnej výhode, no posledné tri roky ma netýkali."

Prehodnotil postoj k farme

Pred poslednou sezónou sa dušoval, že už vo farme hrávať nebude. Vlani v lete nám tvrdil že: "V New Yorku ešte bude kemp. Chcem to tam skúsiť. Podľa toho, ako to tam bude vyzerať, sa rozhodnem. Vtedy by sa dali odhadnúť moje šance," povedal Tomáš, ktorý veril, že v NHL si zahrá. "Keď idete za oceán a ste draftovaný, veríte, že tá možnosť príde. Urobil som, čo sa dalo a ešte to chcem skúsiť, ak nie, pôjdem inou cestou. Ak by som mal ísť opäť na farmu, tak by som volil zmenu. Po prvej sezóne prišla na farme druhá a tá bola ešte horšia. Už by som nemal nervy aj na tretiu v takom vydaní." Nakoniec sa rozhodol ďalej farmárčiť. "Prehodnotil som to. Aj preto, že postoj ku mne bol iný. Rok aj dva predtým som odohral jeden zápas a v ďalšom či dvoch sedel na tribúne. To by nebavilo nikoho. A pritom nešlo o moje výkony. Teraz som hrával stabilne. Vtedy až taký dôvod na zmenu nemáte."

V NHL v tíme Islanders zažil len prípravu v kempe. Ale prvý štart stále nezaknihoval. Na "povolávací rozkaz" na farme Ostrovanov čakal márne. "Ak ste boli draftovaný a podpísali kontrakt, tá šanca je tam stále. Neviem, či uvažovali v nejakom momente, že by mi dali možnosť," krčí ramenami hokejista, ktorý s New Yorkom podpísal zmluvu na tri roky, tá sa však skončila. A tak je namieste otázka, čo ďalej. Sníva Marcinko ďalej o uplatnení sa v zámorskej profilige? "Na tom sne sa nič nemení. Uvidíme, aká bude realita. Či vôbec ostanem v Amerike. Sezóna sa pre mňa prakticky skončila len teraz, doposiaľ som teda budúcnosť neriešil. Je tu však istý postup. Najskôr na mňa majú právo Islanders, až potom iné kluby v NHL. Nechcel by som stráviť kariéru len na farme v Amerike. Ak by som mal podpisovať zmluvu, tak naozaj s vyhliadkou štartu v NHL."

Nevylučuje návrat do Košíc

O jeho návrate do Košíc, teda do materského klubu, sa hovorí už pár rokov. Tomáš však zakaždým dal zelenú pôsobeniu za oceánom. "Košice sú v hre stále. Ani teraz nevylučujem, že tu ostanem pôsobiť. Je to jedna z alternatív. No v prvom rade musím hovoriť s agentom," vraví útočník, ktorý si veľmi dobre spomína na svoju extraligovú premiéru. Mal vtedy len šestnásť rokov. "Bolo to v sezóne 2004/2005 v zápase vo Zvolene. Bol som mladé ucho. Mužstvo viedol tréner Dušan Gregor, vytiahol ma z juniorky. Môj otec bol vtedy jeho asistentom," zalovil v pamäti. Rozhodol sa však vydať sa zámorskou cestou, dva roky strávil v juniorskej súťaži v tíme Barrie Colts. Stal sa tam dokonca kapitánom tímu hrajúcom v juniorskej OHL. "Neviem, ako by vyzerala moja kariéra, keby som nešiel ako junior do zámoria. Možno by to bolo lepšie, možno horšie. Ale neľutujem. Juniorka mi dala veľa. Po každej stránke. Po hokejovej aj po ľudskej. Pre mladého hráča je dobré zvyknúť si na iný život. V Kanade som bol sám, musel som sa stať rýchlo samostatnou jednotkou. Starať sa sám o seba, to je bonus aj do života. Naučíte sa skôr jazyk. A juniorská liga v Kanade je isto lepšou voľbou ako juniorka u nás. Iné je, ak ste v tíme dvadsiatky a hrávate extraligu," hovorí účastník svetového šampionátu do 18 rokov a útočník, ktorý štartoval na dvoch majstrovstvách sveta do 20 rokov. "Tieto vrcholové turnaje sú veľmi sledované. Mladý hráč má šancu ukázať sa tam. Je to dôležité aj kvôli draftu. Šampionáty mládežníkov sledujú zámorskí skauti z NHL. Hráč si môže veľmi polepšiť."

Otec v obrane, on v útoku

Košický odchovanec sa síce narodil v Poprade, ale celý čas vyrastal v Košiciach. Hrdo sa k tomu hlási. Hoci v posledných piatich rokoch trávi doma len leto, inak je väčšinu roka za morom. "Zvykol som si na tamojší život. Možno aj preto, že som tam prišiel v čase, keď som nebol ani plnoletý. Bol som hodený do neznámych vôd a musel som plávať. Myslím, že samostatnosti som sa naučil rýchlejšie, ako keby som bol doma. Stále som si musel pomôcť sám. V cudzom svete, bez Slovákov. Ale adaptoval som sa, bola to veľmi dobrá škola do života."

Tomáš hráva v útoku. Jeho otec, dlhoročná opora Košíc so skúsenosťami z reprezentácie pritom hrával v obrane. No potomka to viac ťahalo k súperovej bránke. "Otec ma nikdy, čo sa týka hokeja, k ničomu nenútil. Bola to moja voľba. Aj čo sa týka postu. Začal som v útoku a tam ostal," uviedol Tomáš, ktorého otec je síce trénerom, no čo sa týka radenia, veľmi s ním počas roka rátať nemôže. "Ťažko by mi poradil, keď ma nemá možnosť vidieť. Ak sledoval nejaký môj zápas, tak mi povedal svoje. Ale to nebolo často. Ak ma sledoval, tak na internete. Ale viem isto, že mi chce len to najlepšie," pousmial urastený mladík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári