Po predstavení, v ktorom si užil adrenalín záskoku na poslednú chvíľu, si našiel čas na krátky rozhovor.

„Do Košíc chodím veľmi rád. Mám rád východniarov, ktorí sú veľmi dynamickí a hneď berú všetko do svojich rúk," prezradil. Neprekážalo mu ani to, že o tom, že treba prísť zaskočiť do Košíc v postave Escamilla, sa dozvedel ráno deň pred predstavením. Večer ešte odohral iné predstavenie v Bratislave, do Košíc prišiel na druhý deň popoludní a večer vyšiel na javisko. „No, bol to z časového hľadiska doslova vražedný záskok. V Košiciach som si v skratke prešiel réžiu, škrty v librete, mnohých kolegov som po prvýkrát videl až na javisku. Vtedy sa občas stane, že sa otočíte na niekoho na javisku, o kom si myslíte, že je predstaviteľom nejakej postavy, spievate smerom na neho a zrazu sa ozve niekto úplne iný a z iného rohu javiska..."

Také situácie sú dosť adrenalínové, človek sa musí veľmi sústrediť. "Občas mám takéto situácie rád, no nesmie to byť veľmi často, predsa len je to stres. Pravda je však taká, že hudba nás všetkých spája, je to medzinárodný jazyk, a teda aj keď prídete do divadla, kde je úplne iná réžia, dokážete postavu odspievať. V inej profesii si neviem predstaviť, že by to takto dokázalo fungovať. Práve pred odchodom z Bratislavy sa ma dcéra pýtala, či som niekedy Escamilla predtým v Košiciach spieval. Keď som jej povedal, že absolútne nepoznám réžiu predstavenia v Štátnom divadle, tak len na mňa nechápavo pozerala, že mám odvahu ísť na takýto záskok," prezradil s úsmevom.

Dcéra Kristína, ktorú má M. Malachovský s manželkou - moderátorkou Ivetou, je stredoškoláčka a momentálne študuje v zahraničí. „Je žiačkou strednej školy v Anglicku, prišla domov na veľkonočné prázdniny, ešte tam pobudne do konca školského roku, ktorý je v Anglicku o čosi skôr. Bude doma už v polovičke júna, spraví nejaké rozdielové skúšky na gymnáziu a od septembra nás čaká maturitný ročník."

S manželkou a dcérou sú zohratá partia a sú na seba silno naviazaní, preto pre nich nebolo jednoduché poslať ju študovať do zahraničia. „Bolo to príšerné. Na začiatku sme to veľmi zle prežívali a aj Kika, hoci sa jej darilo, si ťažko zvykala. Strašne nám chýbala, no dnes som rád, že sme to nevzdali. Minule som ju počul komunikovať v angličtine a bol som nadšený, ako prirodzene a výborne jej to šlo! Osamostatnila sa, je viac sebavedomá a odporúčam všetkým rodičom, aby aspoň na chvíľu poslali svoje deti do zahraničia. Tam si uvedomia veľa vecí, zistia, čo je u nás dobré, čo zlé, čo je dobré a zlé tam... Je to skúsenosť na nezaplatenie."

Keďže dcéru mali od jesene preč, s manželkou zrazu mali viac času jeden na druhého. „Vraveli sme si so smiechom, že máme generálku pred penziou a zistíme, či budeme spolu vedieť vydržať," smeje sa M. Malachovský. "Chodievali sme do divadla, do kina, k priateľom, za ktorými sme nechodili tak často, lebo sme chceli tráviť čas radšej s dcérou. Myslím, že sme si ten spoločný čas užili, dopriali sme si bezstarostné druhé medové týždne," smeje sa. "Asi najviac dobre nám padlo, že môžeme ráno leňošiť. Inak sme totiž obaja vstávali skoro ráno, vychystali dcéru do školy, ja som ju často viezol autom... Teraz nemáme dôvod vstávať skoro, tak si radi pospíme dlhšie."

O to, ako sa dcére bude dariť v zahraničí, si robiť starosti nemuseli, lebo schopnosť byť samostatná mohla podediť po oboch rodičoch. „Ja o Ivete rád tvrdím, že ak by bolo treba, ona dokáže prežiť aj s holým zadkom na ľadovej kryhe. Aj ja som sa naučil sám sa zariadiť, môj život je sčasti kočovný. Umelci a športovci majú v tomto mnoho spoločného, často ich pracovná príležitosť zaveje mimo domova. A často je to tak, že si to ani nedokážeme užiť. Oni vidia len hotel a štadión, my hotel a divadlo. Ja osobne sa však snažím vždy o to, keď spievam v zahraničí, urobiť si aspoň trochu času na to, aby som si obzrel mesto a nasal jeho atmosféru," dodal na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári