Prezidenta strážila v Jakabovom paláci čestná stráž v anglických prilbách

Keď sa ma niekto opýta, prečo Košice nie sú hlavným mestom, odpovedám - lebo múdrejší ustúpi. Ale to sa len tak snažím byť vtipný. V skutočnosti sa Košice o takýto post vôbec nepokúšali, napríklad ani v roku 1919, keď sa rozhodovalo o tom, či Slovensko (v

rámci Československa) bude mať za hlavné mesto Žilinu, Bratislavu, Turčiansky sv. Martin, Zvolen, Nitru alebo Banskú Bystricu. Ako keby tušili, že jedného dňa sa aj tak stanú hlavným mestom celého Československa.

Síce nie de iure, no de facto určite, sa to udialo v roku 1945, keď do Košíc prišli ministri československej vlády i sám prezident Československej republiky Edvard Beneš a zdržali sa v ňom viac než mesiac (3. apríl - 6. máj). Po tom, čo prečkali vojnu mimo vojny politizujúc o nej v Londýne a v Moskve, 31. marca 1945 nasadli v sovietskom hlavnom meste do vlaku. Vozili sa štyri dni, až kým 3. apríla nevystúpili v Humennom. Tam na nich vyčkávala kolóna 20 áut, ktoré sa tam vzali z Košíc. Postaral sa o to svedomitý košický organizačný výbor. Takisto aj o 40 bytov v meste opatrených vysokým štandardom, čo vtedy znamenalo hlavne rádio. Zaplnili sa aj najlepšie hotely: Schalkház (neskôr hotel Slovan, teraz na jeho mieste stojí DoubleTree by Hilton) a Palace (na rohu Mlynskej a Štefánikovej), v ktorom ešte ani nie pred troma mesiacmi vymenili bielizeň po Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi, čo sem prišiel s armádou oslobodzujúcou mesto. Vlastne preto, že Košice boli slobodné už takmer štvrť roka (od 19. januára) a Bratislava ešte stále nie (až 4. apríla), hodili sa najviac za dočasné sídlo vlády a prezidenta.

Organizačný výbor okrem dopravy a ubytovania zabezpečil ešte aj bezpečnosť, a to aj tak, že sa mal tváriť, že kolóna vozidiel do Košíc príde určite odinakade, než si každý myslí. Túto svoju úlohu dohral v utorok 3. apríla okolo 17. hodiny, keď v centre zazneli prezidentské fanfáry, ozajstný prezident vystúpil pred divadlom (z auta), na čo sa ľud roztlieskal. Kapely Červenej armády a Československej armády si naschvál vymenili hymny tak, aby každá zahrala tú, ktorú pozná menej. V tomto geste i v dvoch veľkých portrétoch Stalina a Beneša visiacich na priečelí divadla, bola vďaka za oslobodenie mesta i náznak, že sa budeme ešte viac kamarátiť aj v budúcnosti.

V divadle vraj nebolo všetko prudko oficiálne. Podľa poviedky Dušana Šimka oživením tam bola cigánska hudba pripravená zahrať československú hymnu, lebo žiadna iná kapela neprežila vojnu bez ujmy. Keď sa prezident uprostred prejavu chcel napiť, Cigáni si pomysleli, že je už koniec a spustili čardášový remix našej hymny.
Po programe v divadle sa prezident ubytoval v Jakabovom paláci, ktorý sa razom mohol cítiť ako pražské Hradčany. Pred jeho vchodom postávala čestná stráž exoticky odetá dokonca aj v anglických prilbách.

Nasledujúci deň papaláši strávili tak, že prezident vymenoval novú vládu. Kňaza Mons. Jána Šrámka, ktorý sa ubytoval v biskupskom paláci a bol dovtedy premiérom, nahradil Zdeněk Fierlinger. Ministrom priemyslu sa stal Bohumil Laušman, ministrom vnútra Václav Nosek, ministrom národnej obrany budúci prezident Ludvík Svoboda... Po Košiciach začali chodiť aj Vavro Šrobár - jeden z predsedov Slovenskej národnej rady, budúci prezident Gustáv Husák, Václav Kopecký, Jaroslav Stránský, Rudolf Slánský a aj iní...

Ešte rýchlejšie než oni sa v Košiciach zaktivizovala Slovenská národná rada, ktorá do mesta prišla z Trebišova už 30. januára, lebo vetrila koniec čechoslovakizmu. Snažili sa aj slovenskí komunisti, ktorí zas zatušili, že po vojne by už konečne mohla nastať (ich) diktatúra robotníkov. Už 28. februára a 1. marca si v dome na rohu Štúrovej ulice a Dávida Feju zorganizovali prvú konferenciu na oslobodenom území.

Omnoho viac sa o období, keď Košice boli de facto hlavným mestom celého Československa, dozviete na tohtovíkendovej pešej potulke mestom. Vstúpite aj do nádhernej siene, kde vtedy zasadávala československá vláda. Sprievodcovia vám tiež rozpovedia o rokoch 1918 a 1919, keď sme o tento titul takmer „zavadili". Dozviete sa aj prečo Košice volali hlavným mestom Horného Uhorska, pre ktorého spisovateľa sme hlavným mestom Európy alebo že podľa alternatívneho knižného sprievodcu sme hlavným mestom gadžovstva.

Túto sobotu sa potulky s M. Kolcunom začínajú o 10.30, 12.00, 14.00, 15.30, 17.00 (17.00 slovensko-anglicky). S Betkou Czimovou o 14.30 po slovensky a o 16.00 po maďarsky. V nedeľu sú potulky s M. Kolcunom o 14.00, 15.30 a 17.00. S A. Czimovou o 14.30 po slovensky a o 16.00 po maďarsky. Začiatok je zakaždým pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná 10, Košice). Viac informácií je na www.potulka.sk.