Angličtina? Ta čo si! Policajt veselo "pi....l"

Byť zahraničným turistom nie je ľahké. A to veru ani počas majstrovstiev sveta v hokeji. My sme sa zahrali na švédskych fanúšikov. Zisťovali sme, či nám vôbec bude niekto rozumieť, nieto ešte poradí, kadiaľ ísť, a či sa nás taxikári pokúsia okradnúť.

KOŠICE. So švédskou čiapkou a s ruksakom na chrbte sme ako prvých doslova vystrašili dopravných policajtov pri Starej radnici na Hviezdoslavovej. "How can we get to the Hotel Hilton?" (ako sa dostaneme do Hiltonu?) pýtam sa mladšieho z dvojice. "Uhm, Hilton? Ty si zdatný v angličtine?" pýta sa jeden druhého. "Ta čo si," znie odpoveď. Snažíme sa ukazovať rukami a používať výrazy left a right, čo policajti už viac chápu, lebo na oba nám odpovedia yes. "Tak proste pôjdete rovno po Moyzesovej a potom doľava," vysvetľujú po slovensky a potom nám aspoň posunkovou rečou naznačia smer.

Policajt: Kde do pi** je hotel?

Ich kolegovia pri Hiltone si naše nasmerovanie do Yasminu zavolali aj posily. Polohu hotela si museli pozrieť na mape. Keď sme sa ich spýtali, či sú z Košíc, dozvedeli sme sa, že nie. A keď tam boli už štyria a cieľ našej cesty stále nevedeli nájsť, zamyslel sa jeden. "Kde do p*** je ten Yasmin?". Našťastie prišiel asi ich veliteľ, keďže na uniforme mal pred menom Mgr. Hoci z neho vyšlo, že no english, chcel nám pomôcť. Ukázal nám na služobné auto a po slovensky hovorí: "Zoberiem vás tam". Dosť dlho sme ho potom v angličtine museli presviedčať, že do hotela nepotrebujeme ísť už tak skoro.

Na železničnej stanici sme trochu zaskočili zrejme dispečera v infobuse DPMK s "netradičnou" požiadavkou, akým dopravným prostriedkom sa dostaneme do Yasminu. "Fúu, choďte šestkou," chcel nás v slovenčine zrejme pozvať na takmer polhodinovú vyhliadkovú cestu Terasou. Potom vytiahol mapu a prehodil "bus 16 alebo 27 a potom sa už spýtate". Na náš nechápavý pohľad nám ukázal číslo a poslal k správnej zastávke.

Taxikári chceli za 500 metrov aj 5 eur

Taxikári na stanici neprekypovali jazykovými znalosťami. Potešil nás jeden, že "ingliš no, dojč trochu". To trocha sa obmedzilo na "nein", keď sme sa ho spýtali, či je zo stanice ďaleko k Hiltonu. Ku cti mu aj kolegovi slúži, že nás nechceli oklamať a za odvezenie si vypýtali 4 eurá, čo bolo minimum ich taxislužby. Druhý nám cenu ukázal na prstoch, keď si jeden skryl. Obaja nám Hilton aj ukázali, vraj môžeme ísť aj peši. Vybitejší boli z inej taxislužby pri "malom" Tescu, keď sme chceli hodiť asi 500 metrov so Yasminu. Cenové ponuky troch z tej istej taxislužby boli 4 eurá, 2,5 a 5. Milý bol aj ujo, ktorému sme podstrčili 10-eurovku, či to bude stačiť na zvezenie. Podľa jeho súhlasného prikývnutia by sa nad nami aj zľutoval.

Z Hiltonu do Yasminu je vraj najbližšie cez Mc'Donald

U troch dvojíc mestských policajtov sme mali rôzne skúsenosti. Čakali sme, že aspoň jeden vytiahne "slávnu" kartičku s pár anglickými a nemeckými frázami, no nestalo sa. Jedni nás od Hiltonu k Yasminu posielali pešo okolo McDonaldu a potom po Gorkého. Keď sme sa chceli uistiť, že či naozaj chcú, aby sme ich trasu išli "walking", trochu zneisteli, no aj na následnú otázku, či nie je lepšie ísť cez mesto, nám povedali, nech ideme tak, ako nám povedali. Ďalší nám správnu trasu lámanou angličtinou s menšími problémami vysvetlili, no vzdialenosti im trochu robili problém. Medzi oboma hotelmi totiž ani náhodou nie je 300 metrov.

Pri malom Tescu sme stretli inú dvojicu. "Steel Aréna? Ta to problém," hovorí nám slovensky starší mestský policajt. "A problem?" neveriaco krútime hlavami. S kolegom nám berú mapu, ukazujú i kreslia, ako sa tam dostaneme z Námestia osloboditeľov a hovoria o akejsi street. Keď sa ich spýtame, či sme naozaj na tomto námestí, zbystria pozornosť a hovoria, "aha, tak to musíte ináč". K Steel Aréne nás poslali cez Zbrojničnú a Moyzesovu. Ich jediné anglické slovo bolo yes, keď sme sa spýtali, či pôjdeme po parku.

"Ja som ešte žiadnej neplatil za sex"

Najpozitívnejšiu skúsenosť sme mali s "obsluhou" informačného kiosku pri Dolnej bráne. Najprv sa síce našej angličtiny zľakla jedna asi tridsiatnička, no potom k nám poslala kolegov. Tí boli jazykovo naozaj zdatní a odpovedali na všetky záludné otázky. Zaujímalo nás napríklad, kde stretneme najkrajšie slečny v Košiciach. "Musíte ísť na diskotéku do Ibizy, tam sú." A čo ženy ľahších mravov? "To sa musíte spýtať taxikárov, oni vás tam odvezú. Ja som ešte žiadnej neplatil za sex," ospravedlňoval sa mladík z kiosku. Napokon si spomenul, že v centre je jeden podnik a blízko diskotéka. Tú nám neodporučil, lebo tam vraj chodia len 15- či 16-ročné. "Be careful," poradil nám opatrnosť.