Kdesi sa v nej však nájde miesto aj na to, čo treba kúpiť na večeru, kedy stihnúť termín u zubára a vyzdvihnúť sako z čistiarne, vymyslieť neteri darček k narodeninám či zaplatiť šeky za domácnosť.

Nečudo potom, že nám z toho z času na čas začne preskakovať. Mozgové závity začnú dymiť a starosti sú na svete. Pozorujem to na sebe dennodenne. Namiesto citrónovej šťavy som pred časom zaliala rybku sirupom. Chutila divne, no keďže bol zhodou okolností tiež citrónový, brala som to ako nečakané ozvláštnenie receptu.

Skutočnosť, že u rodičov pchám kľúčik do ovládacieho systému výťahu, už ani nepovažujem za čosi výnimočné. Skôr som prekvapená, ak kľúče netasím už vo vestibule, ale až pred ich dverami. Rovnako nie je ničím zvláštnym, keď adresujem kamarátkam v rámci telefonovania pri rozlúčke sladké ľúbim ťa. Už si zvykli, veď čo iné im ostávalo.

Moje pošmyknutia sú však nič oproti prešľapom mojich blízkych. Uznajte sami. Vybrali sme sa totiž nedávno niečo vybavovať a pred nasadnutím do auta som zabehla vyniesť smeti. Ako som však čoskoro zistila, bola to obrovská chyba. Sypúc odpadky do kontajnera som totiž periférne zazrela fujazdiť autíčko kade ľahšie. Vrátilo sa o 5 minút z polcesty. Až tam začalo prázdne sedadlo spolujazdca vysielať vodičovi signály, že niečo nie je v poriadku. Vlastne to pripomínalo film Sám doma, no tam bol aspoň Kevin z mnohodetnej rodiny, kým ja som len jedna. Nič to. Keďže treba brať veci pozitívne, povedala som si, aspoň sa po mňa vrátil. Problém to bude až vtedy, keď sa tak nestane.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári