dza.
KOŠICE. Hoci ho podľa jeho slov na Slovensku neuznávajú a v zahraničí velebia, predsa len v týchto dňoch vystavuje v košickom Dome umenia. Jeho obrazy, ktoré vlastnia poprední športovci, politici či šejkovia a ktoré sa údajne predávajú aj za vyše 30-tisíc eur, si na vlastné oči môžete pozrieť do 24. mája.
O svojich obrazoch hovoríte, že sú čisté, nevykalkulované a vychádzajú z podvedomia. Na druhej strane máte presne prešpekulované a do detailov dotiahnuté PR. Ako sa dá byť súčasne umelcom i manažérom? Nebýva to zvykom.
- Tak potom som iný prototyp umelca. Dnes je extrémne dôležitá aj reklama umenia, bez nej to nejde. Keď chce človek niečo robiť na úrovni, tak jednoducho musia byť tieto dve zložky vyvážené.
S vašou osobou sa spájajú rôzne kontroverzné vyjadrenia na našu výtvarnú scénu, na cenu Oskara Čepana... Je to tiež súčasť PR?
- Sú to skrátka normálne veci podložené faktami. Jednoducho ide o to, že keď máte na konte ocenenia, ktoré rešpektujú v celom zahraničí a na druhej strane cenu, ktorú rešpektuje len úzka skupinka ľudí, tak sa rozhodnete. Buď budete tu na Slovensku liezť do zadku niekomu úzko vyvolenému, alebo sa vrhnete na krutý a tvrdý biznis s umením, zachováte si svoju tvár a získate slobodu. Ako sa vám bude dariť a koľko peňazí si zarobíte, to bude len a len na vás. Nikto nad vami nie je, nik vás nebuzeruje, nekočíruje. Idete a ukážete, či ste dobrý.
Spomenuli ste termín krutý biznis s umením. Zrejme sa mu nevyhýbajú ani nekalé praktiky...
- Umenie sa dnes stalo normálnym biznisom, takže aj nekalé praktiky sú normálne... Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Ľudia kupujú umenie nielen kvôli tomu, že sa im páči, lebo to si môžu kúpiť aj niečo v Diele za 20 eur. Kupujú ho ako investíciu a boli by hlúpi, keby to nerobili. Samozrejme, že nie je umenie ako umenie. Na Slovensku je možno 3-tisíc výtvarníkov a okrem mňa predávajú sotva nejakí traja. Aj tí majú nad 80 rokov.
Všeobecne tvrdíte, že na Slovensku nemáte priazeň verejnosti. Prečo teda vystavujete v Košiciach, keď máte oveľa väčší úspech v zahraničí? Veď sa vám to neoplatí.
- Ja nekalkulujem. Prídem, získam cez moje kontakty ďalšie nové... A tie peniaze... Asi sa už až tak na ne nepozerám.
Ste namyslený? V 33 rokoch a pri tom, čo máte za sebou, by to ani nebolo divné...
- Povedal by som, že som hrdý. Človek môže byť hrdý a stále ostať skromný. Idem touto cestou.
Čiže tvrdíte, že ste skromný?
- Snažím sa. Od môjho otca a starkého som sa naučil diplomacii. Pohádať sa a byť nahnevaný je veľmi ľahká vec, ale udržať obchodný či umelecký vzťah je veľmi náročné a tomu sa treba učiť.
Ocenení máte naozaj veľa. Ktoré je pre vás to naj?
- Naj je pre mňa to, keď ľudia prídu na výstavu a povedia, že ich moje obrazy zaujali. Nehrám sa na ruského generála s medailami a viac ako ocenenia ma povznesie, keď si získam niekoho pozornosť. Sú aj ľudia, čo prídu, za 20 sekúnd odídu a nič to v nich nezanechá. Tí však nie sú citliví a majú problémy sami so sebou. Nevnímajú tento svet, len predýchajú a potom zomrú. Nezaujímajú ma. Zameriavam sa na inú skupinu ľudí. Bohatí kúpia, chudobní pozerajú, to je jedno. A mladý výtvarník zistí, že by chcel dosiahnuť, čo som dosiahol ja. Je to však tvrdá práca. Moje výstavy však nie sú len o obrazoch, ale o dôstojnosti umenia.
Vaše obrazy majú mnohí známi ľudia. Kto by vás napríklad kúpou potešil?
- Majú ich známi hokejisti, futbalisti, vysoko postavení politici, podnikatelia.. Neviem. Mňa poteší, keď si môj obraz kúpi človek na úrovni.
A keď si ho kúpi človek nie na úrovni, ale zaplatí? To vás neteší?
- V tomto sa zhodujem so Saudkom. Keď krstil knihu svojich fotografií, moderátorka sa ho pýtala, prečo ju predáva za 33-tisíc českých korún, že bežní ľudia si to nemôžu dovoliť. A on odpovedal, nech si našetria. A mal pravdu. Bohatší si kúpi hneď, chudobnejší nech si našetrí. Ale vždy bude mať pocit, že získal niečo hodnotné od človeka, ktorý v živote niečo dosiahol.
Keď sa už teda bavíme o peniazoch, na internete sa píše, že váš doposiaľ najdrahší predaný obraz stál v bývalej mene 750-tisíc korún. Tromfli ste to už?
- (Smiech.) Nerád sa bavím o peniazoch. Mám aj oveľa vyššie odporučené sumy, ako je táto. Ceny išli hore a veľké obrazy, ktoré visia v istých firmách, sú určite drahšie.
Profil
Narodil sa v roku 1978 v Lučenci.
V rokoch 1996 až 2001 študoval na Katedre výtvarných umení Umiverzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Patrí do prúdu avantgardného neosurrealizmu.
Dominantnou výtvarnou technikou je uňho dekalk.
Je držiteľom Európskej medaily Franza Kafku, Purpurovej medaily, Svetovej ceny Salvadora Dalího, Zlatého plátna a mnohých iných ocenení.
Vystavoval napríklad aj vo VIP priestoroch futbalového štadióna Wembley v Londýne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
