KOŠICE. Ochrannú ruku nad nimi držal a cenné rady pri tvorbe modelov na tému Minulosť a budúcnosť poskytol výtvarník Helmut Bistika. Prezradil nám, že študenti boli občas "na nervy", no pretromfli to obrovským zápalom pre projekt.

Módnej prehliadke totiž predchádzal týždňový workshop, kedy sa nie vždy všetko ideálne darilo. "Mnohí z nich pochopili až dnes, o čo vlastne išlo. To je stále tak. Najprv je to pre nich práca, myslia si, že sú v škole, takže nuda... A tiež je rozhodujúce, že odrazu robia s materiálom, s ktorým doposiaľ nikdy nerobili, čo ich zaráža. Odrazu nevedia, čo s tým," povedal Helmut Bistika, ktorý pred svojich zverencov postavil papier, alobal, mikroténové vrecúška, ale i kúrenárske rúrky.

Spotrebovaný papier nespočítali

"Celkovo to bol pre všetkých obrovský zážitok. Asi som sa im však páčil, lebo sa ma dnes pýtali, či k nim nejdem učiť. A čoby nie. Veď to sú také baby, že človek z nich môže byť hotový. Každá z nich je krásna," nešetril pochvalami. Úplne najviac bol však "paf" z hendikepovaných detí. "Dojalo ma, že oni chcú. Sú pripravené od začiatku štýlom Venuj sa mi, rob so mnou, chcem. Kdežto normálni študenti nie. Pri nich je výrazný moment Motivuj ma a ja uvidím." Za pravdu mu dala aj Peťa z ArtEstu, ktorá nám však prezradila, že by nikdy nechcela byť modelkou. Vraj sa veľmi hanbila. Vytváranie modelu si však pochvaľovala.

Koľko papiera študenti na svoje kreácie spotrebovali, to vraj nik nespočítal. "Zohnal som kvantum materiálu a s ním sa pracovalo. Keď nám niečo chýbalo, tak sme improvizovali. Je ľahké pracovať, keď máte všetko, ale tvoriť s tým najväčším odpadom, to je umenie." H. Bistika veľmi ocenil aj skutočnosť, že napokon brali všetci projekt maximálne zodpovedne. "To nadšenie je neskutočné. Deti sú také rozrušené, hoci je v obecenstve len máličko ľudí, akoby to bolo naozaj. A keď sa budú učiť, že každá malá vec je ako naozaj, vtedy pochopia, že má zmysel pracovať."

Dávidovi by chalani závideli

Medzi množstvom dievčat sa vynímal aj Dávid Bolcso zo SOŠ Gemerská. "Najlepšie na tom všetkom bolo, že sa dalo vďaka atypickému materiálu robiť sochársku prácu. Mohol som skrátka robiť veci, ktoré by som s textilom neurobil. A užíval som si to. Mnohí muži by mi závideli, samé baby okolo... Od začiatku som do toho išiel s entuziazmom," povedal nám.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári