Sčítanie ľudu v niekoľkých obciach kazí nedostatok hárkov.
Fakty Počet hárkov
vytlačili viac ako 9,5 milióna hárkov v slovenskom jazyku, v jazykoch národnostných menšín ich bolo 1,15 milióna, tlačili sa v maďarskom, rómskom, rusínskom a ukrajinskom jazyku.
KOŠICE. Východoslovenské Komárovce majú štyristo obyvateľov a približne polovica sa hlási k maďarskej národnosti. Obyvateľke neveľkej dediny doručili domov hárky v maďarčine.
Keď sa na obecnom úrade dožadovala formulárov v slovenčine, poskytli jej slovenský vzor, podľa ktorého mala vyplniť hárky vytlačené v maďarčine.
„Povedali mi, že dostali len päťdesiat slovenských a tristopäťdesiat maďarských hárkov. Viem síce rozprávať po maďarsky, ale hlásim sa k slovenskej národnosti. Nemám nič proti Maďarom, spolu tu žijeme, ale ide o princíp,“ hovorí rozhorčene.
Starosta nakoniec zohnal formuláre v štátnom jazyku na Štatistickom úrade.
Slovenský problém Nebola to jediná obec, ktorá riešila takýto problém, na východe ich bolo 25. „Formuláre v slovenčine už momentálne nemáme. Možno sa ešte nájdu na Štatistickom úrade,“ hovorila Marta Maková z Obvodného úradu Košice – okolie.
„Dostali sme formuláre zo štatistiky aj s údajmi o národnostnom zložení obyvateľov obcí, podľa ktorých sme ich distribuovali. Tie čísla zrejme nesedia,“ vysvetľuje.
„Formuláre v jazykoch národnostných menšín boli distribuované do obcí s dvadsať a viacpercentným podielom obyvateľov hlásiacich sa k národnostnej menšine,“ vysvetľuje Zuzana Štukovská zo Štatistického úradu. Vychádzali zo sčítania v roku 2001.
Štukovská pripúšťa, že problémy mohli vzniknúť v distribúcii. „Formulárov je dosť, sme pripravení problém riešiť.“
Do miest s počtom obyvateľov nad 10-tisíc ich napriamo distribuovala spoločnosť Patria I., ktorá formuláre aj vytlačila. Obciam doručili formuláre obvodné úrady.
Nedostatkom slovenských tlačív sa včera zaoberali na Štatistickom úrade v Bratislave.
„Práve to preberáme, každý krčí ramenami. Tento problém sa týka celého Slovenska. Už dvakrát sme robili dotlač a obvodné úrady i obce sa stále na nás obracajú s novými požiadavkami,“ hovorí riaditeľ Štatistického úradu v Košiciach Juraj Horkay.
Zlyhali podľa neho obce, ktoré s formulármi narábajú nehospodárne.
Maďarský problém V Moldave nad Bodvou však vôbec nedorazili hárky v maďarčine, hoci túto národnosť tam má viac než 40 percent obyvateľov.
„Požiadali sme o pomoc obvodný úrad. Päťtisíc slovenských hárkov nám vymenili za maďarské,“ hovorí garantka sčítania Timea Župčanová z mestského úradu.
Do Moldavy distribuovala hárky spoločnosť Patria I. „Dostali sme rozdeľovník pre mestá priamo zo Štatistického úradu. Riadili sme sa presne podľa neho,“ povedala finančná riaditeľka spoločnosti Ľudmila Selepová.
Problém je aj so sčítacími hárkami v rómskom jazyku, ktoré zrejme ostanú na sklade. Napríklad v Kecerovciach, kde žije v troch osadách približne 2900 obyvateľov, či na košickom sídlisku Lunik IX s viac ako 5–tisíc Rómami bol záujem o formuláre minimálny. Na požiadanie obecných úradov ich museli vymeniť za slovenské.
„Problémom sa dalo predísť vydaním dvojjazyčných tlačív,“ myslí si Maková z Obvodného úradu Košice – okolie.
Žena z Keceroviec spomína, že pomer slovenských a maďarských hárkov pri poslednom sčítaní bol opačný.
„Viem o tom, lebo som pracovala na úrade. Rozdali sa slovenské, a keď niekto mal záujem, dostal maďarské. Tak by to malo byť. Veď všetci žijeme na Slovensku.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
