Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 1. apríl, 2023 | Meniny má Hugo

Najprv sa starala o 210 detí, teraz pomáha dcére s vnúčatami

Nedávno si všetky mamy pripomenuli svoj sviatok, Deň matiek. Pri tejto príležitosti ocenilo občianske združenie Haliganda šesť výnimočných matiek, ktoré boli navrhnuté príbuznými, susedmi či známymi na ocenenie za výnimočné materstvo. Jednou z nich je Koš

Zľava pani Božena, vnučka Janka, dcéra Jana a vnučka Lenka.Zľava pani Božena, vnučka Janka, dcéra Jana a vnučka Lenka.

ičanka Božena Albertiová, ktorá celý život zasvätila pomoci iným. Pracovala ako zdravotná sestra v ústave pre telesne postihnutých, neskôr dochovala svokru a dnes pomáha dcére na invalidnom dôchodku a dvom vnúčatám - polosirotám.

Pani Božena má 65 rokov. „Narodila som sa v Kecerovskom Lipovci," spomína. "To je malá dedinka neďaleko Košíc. Keď som mala päť rokov, presťahovali sme sa do Rankoviec, dedinky blízko Herlian. Tam som prežila detstvo. Mám staršiu sestru, s ktorou sme žili sami s mamkou. Otecko nám zomrel v roku 1948. Mamka pochádzala z Čiech. Hoci nás vychovávala sama, snažila sa nám umožniť vzdelávať sa. Sestra vyštudovala pedagogickú školu, ja zdravotnícku školu."

Mladá Boženka chcela byť lekárkou, avšak skorá smrť jej matky tieto plány zmarila. „Ukončila som stredoškolské vzdelanie a po maturite som nastúpila do vojenskej nemocnice. Najprv na interné oddelenie a po troch mesiacoch na chirurgiu, kde som ostala pracovať až do roku 1968. Práca na chirurgii ma bavila. Najprv som bola na oddelení a potom ako inštrumentárka na operačnej sále. Táto práca mi dala veľa skúseností a vedomostí, ktoré mi pomohli, keď som po materskej dovolenke nastúpila do ústavu pre telesne postihnuté deti."

Pracovala na jednu zmenu, keďže manžel bol zamestnaný a pri dvoch deťoch by nemohla chodiť na tri zmeny. „Nastúpila som v roku 1971 a vôbec som nemala potuchy, do čoho idem. Myslela som si, že pokiaľ mám prax na chirurgii, nemôže to byť zvlášť hrozné. Skutočnosť bola iná. Od začiatku som mala čo robiť, aby som to zvládla. Bola to totiž veľmi veľká psychická záťaž. Vidieť toľko postihnutých detí pokope chcelo trošku času vyrovnať sa s tým a začať sa na ne dívať ako na každého iného človeka."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Mala 210 detí...

Zvládať toho musela dosť, hlavne vyše 200 detí vo veku od 3 do 18 rokov s rôznymi postihnutiami. Po mozgovej obrne, po detskej obrne, s vrodenými chybami ako rázštepy chrbtice, ochorenia pohybového aparátu, znížený rast kostí, degeneratívne ochorenia, poúrazové stavy i deti, ktoré prekonali vnútorné ochorenia a niesli si následky ďalej. Boli tam aj deti dialyzované, deti, ktoré boli pripravované na transplantáciu a mnohé iné prípady. „Mali sme detičky-škôlkarov, ktoré sme podchytávali v ranom veku, aby sa čím skôr s nimi začalo rehabilitovať. Mali potom omnoho lepšie výsledky ako deti, ktoré prišli až v školskom veku. V ústave bolo vybudované rehabilitačné oddelenie, bazén i telocvičňa a bol tam veľmi dobrý personál. Bola zabezpečená kompletná starostlivosť. Mali sme troch lekárov - pediatra, ortopéda a rehabilitačného lekára na plný úväzok. Raz týždenne dochádzal aj neurológ a zubári."

Časy sa menia a aj spoločnosť sa rokmi inak díva na ľudí s telesnými chybami. Vždy sa však nájdu takí, ktorí musia reagovať negatívne na ľudí, ktorí sú iní. Aj deti z ústavu si neraz museli vytrpieť pohľady okoloidúcich. „Keď sme išli s deťmi na prechádzku, ľudia sa na nás dívali, akoby videli čosi, čo nie je normálne. Dívali sa na nich ako na chudáčikov. Ťažko bolo ľuďom vysvetľovať, že sú to deti, ktoré sa takisto potrebujú pripraviť do života, žiť napriek tomu, že sú postihnuté."

O rôzne zážitky v tomto smere nie je teda núdza. Pani Božena ich má dosť. „Raz sa stalo, že sme šli s deťmi na očné vyšetrenie. Čakali sme pred poliklinikou Juh, kde po nás malo prísť auto a mali sme ísť späť do ústavu. Pristavila sa pri nás babička a pýtala sa, či sú to moje deti. Odpovedala som, že áno. Asi sedem som ich tam vtedy mala. A ona mi na to hovorí: A máte ešte ďalšie deti? Ja som povedala, že áno, mám. Ona: A to všetky sú také? Odpovedala som: Áno, skoro všetky. Ona: A koľko ich máte? Ja, že 210," smeje sa pani Božena. „Tým som babku úplne odrovnala..."

V inom prípade ju však zamrzel prístup ľudí v autobuse. „Nastupovala som s deťmi pri bytovom podniku a nikto v autobuse im neuvoľnil miesto. Sedeli tam prevažne mladí ľudia. Bolo to nepríjemné. Vodič bol našťastie iný. Na nasledujúcej zastávke zastal a pekne upozornil mladých, aby vstali a uvoľnili miesto. Reakcie ľudí boli teda všelijaké..."

SkryťVypnúť reklamu

Aj tak ostala....

Pani Božena priznáva, že kvôli práci pociťovala menšiu profesionálnu deformáciu. „Mala som tendenciu doma kontrolovať deti, či sú v poriadku. Nebohý manžel mi vždy hovoril, že keď si myslím, že prácu psychicky nezvládam, aby som ju nechala. Zvládala som, no raz sa mi stalo niečo, po čom som takmer skončila. Priniesli nám dievčatko od Starej Ľubovne. Bola veľmi pekná, s dvoma vrkôčikmi, na ktorých mala mašličky. Mohla mať asi 6 rokov. Myslela som si, že dievčatko má niečo so srdiečkom, na prvý pohľad vôbec nebolo badať, že by mohlo byť postihnuté. Mala som ho odvážiť. Matka ho povyzliekala a opýtala sa ma: S protézkou alebo bez protézky. Až vtedy som sa na ňu lepšie pozrela a všimla som si to. Dievčatko malo namiesto nožičky protézu, lebo spadlo pod vlak..."

Nezvládla to a rozplakala sa. „Mama totho dievčatka ma utešovala a ja som nedokázala pochopiť, čo sa také niečo mohlo stať. Mamička mi na to povedala: Sestrička, ja mám doma ešte jednu postihnutú..." Rodičia vo všeobecnosti boli veľmi silní, hoci to zvládali rôzne. "Neraz sa rodiny aj rozpadli, no nikoho netreba odsudzovať, lebo toto sú ťažké životné skúšky." Pani Božena v tých časoch psychický tlak znášala ťažko, uvažovala dokonca o výpovedi. „Doktor mi však povedal, že aj tak ostanem. Mal pravdu. Ostala som..."

Oplatilo sa ostať nielen kvôli všetkému, čo lekársky a zdravotnícky personál dokázal, ale aj pre mnohé maličkosti, ktoré deti sestry naučili. „Mali sme chlapčeka, ktorý k nám prišiel a bol stále zamračený. Nerozprával. Mal srdcovú chybu a nevyvinuté pľúcka. Keď ležal, mal veľmi sploštený hrudník. Prvé, čo sme ho naučili, bolo vyplazovať jazyk," smeje sa pani Božena pri spomienke na malého pacienta. „Potom už bol veľmi rozkošný. Tlieskal rúčkami, smial sa. Vedel dať najavo radosť."

Všetci teda robili pre deti všetko. „Chceli sme im vytvoriť podmienky domova, vzdelania, liečenia. Rástli nám tam od materskej školy až po ukončenie štúdia. Niektoré deti nám dokonca skončili strednú ekonomickú školu, ktorú sme tam mali. Iné zas učilište, kde sa učili za obuvníkov a výšivkárky. Keď deti odchádzali, mali sme vždy pocit, ako by sme sa lúčili s vlastnými. Deti nám veľmi prirástli k srdcu. Toto povolanie sa nedá robiť pre peniaze. Ja som síce už v dochodku, ale v mojej práci pokračuje staršia dcéra Monika a vnučka Monika."

SkryťVypnúť reklamu

Pomáha dcére

Z tejto práce odišla pani Božena do dôchodku v roku 2000. Mohla si užiť pokoj v kruhu rodiny, ale osud jej karty zamiešal inak. „V roku 1991 mi na rakovinu pankreasu zomrel manžel. Vtedy sa začalo také naše zlé obdobie. Keď som odišla do dôchodku, pôvodne som mala odísť do Lučenca. Žila tam svokra, ktorá bola odkázaná sama na seba. Mala Alzheimera i cukrovku a teda nemohla ostať sama. Mala som ísť k nej, aby som sa o ňu postarala. Osud sa však s nami zahral a manžel zomrel aj dcérke Janke. Išlo o náhle úmrtie kvôli zápalu podžalúdkovej žľazy s krvácaním do brušnej dutiny. Mali dve deti. Jedno malo štyri roky, druhé rok a pol."

Plán sa teda úplne zmenil. „Nemohla som ju tu nechať samu s dvoma deťmi. Práve jej končila materská, potrebovala ísť do práce. Preto sme to riešili tak, že kým ešte bola na materskej, šla som na týždeň-dva k babke do Lučenca. Natrvalo som tam však nemohla odísť. Babičku sme teda presťahovali k nám, do Košíc."

Osud však nedal rodine vydýchnuť a doniesol ďalšiu tragédiu. „Janka nastúpila do práce, na oddelenie plastickej chirurgie. Pracovala asi týždeň, keď ju seklo v chrbte. Začal sa kolotoč - ortopédia, neurológia, neurochirurgia... Po vyšetreniach sa zistilo, že je nutná operácia. V roku 2001 teda absolvovala prvú a pred dvoma mesiacmi už šiestu. Päťkrát mala operované kríže a raz krčnú chrbticu..."

Po prvých dvoch operáciách absolvovala dcéra Jana kúpeľnú liečbu a následne nastúpila znovu do práce. No po tretej operácii sa jej stav už neupravil a bola nútená ostať na invalidnom dôchodku. „Lekári jej vedia pomôcť odstrániť bolesť a riešiť príznaky, no nevedia však príčinu ochorenia. Janka nikdy nevie, kedy bude znova nútená podstúpiť ďalšiu operáciu. Vonku chodí s paličkou. Do práce sa už vrátiť nemôže. A keďže korunky sa vždy zídu, vzala som v bloku miesto domovníčky. Susedia ma poznajú. Aj im pomáham, či okolo domu, alebo keď napríklad potrebujú pichať injekcie, či poradiť."

Ako pani Božena hovorí, vôbec nemá pocit, že je na dôchodku. „Ráno, keď začnem, som celý deň v jednom kolotoči. Nepremýšľala som, že sa nám toho toľko nakopilo. Vždy som si hovorila, že sú aj ľudia, čo sú na tom ešte horšie. Bola som rada, že som mohla dochovať svokru a že nebola odkázaná na domov dôchodcov. Vnučky rastú. Jedna je ôsmačka, druhá prváčka na gymnáziu. Som rada, že mám ešte toľko sily, že viem pomáhať. Človek má pri tom pocit, že nežije nadarmo."

Navrhla ju suseda

Prístup a obetavosť v kombinácii s neľahkým životným osudom vyniesli pani Božene nielen úctu okolia a rodiny, ale na Deň matiek aj veľmi pekné ocenenie za výnimočné materstvo. Navrhla ju Ing. Mária Semanová, podnikateľka, poslankyňa miestneho zastupiteľstva na Sídlisku nad jazerom, ktorá je zároveň aj jej susedkou. „Keď mi z Haligandy volali, bola som veľmi prekvapená. Hneď mi napadla tá suseda, ale ona sa k tomu nechcela priznať," smeje sa. "Nepovažujem sa za osobu, ktorá by mala byť nejako zviditeľňovaná. Som za to však veľmi vďačná. Cez to všetko si však myslím, že sú matky, ktoré dokážu viac," dodáva Božena Albertiová.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Deti v letných táboroch budú pomáhať strážiť roboty
  2. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur.
  3. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať?
  4. Profesionálny šéfkuchár radí: Použitý olej nikdy nevylievajte
  5. Vyberáme si najkrajšiu obnovenú pamiatku, hlasuje sa online
  6. Dopestujte si vlastné potraviny. Toto poteší nielen záhradkárov
  7. Fellner je 6 týždňov bez internetu, ako reaguje BUBO?
  8. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  1. Deti v letných táboroch budú pomáhať strážiť roboty
  2. MetLife prináša novinky v skupinovom poistení pre zamestnancov
  3. Prihlás sa do programu She's Next na podporu žien-podnikateliek
  4. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať?
  5. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur.
  6. Unilabs Slovensko otvára v Boroch najmodernejšie laboratórium
  7. Istota nízkeho úroku. Krásne bývanie s hypotékou za 1,49 %
  8. Profesionálny šéfkuchár radí: Použitý olej nikdy nevylievajte
  1. Profesionálny šéfkuchár radí: Použitý olej nikdy nevylievajte 32 414
  2. Fellner je 6 týždňov bez internetu, ako reaguje BUBO? 22 288
  3. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur. 14 565
  4. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu 11 337
  5. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch 6 116
  6. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať? 4 384
  7. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu? 4 299
  8. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve 3 424

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Vynárajúci sa psík... 2022
  2. Peter Kollega: Vo voľbách získam 33,75%
  3. Tomáš Dérer: O pastieroch, ovciach a aktivistoch (1.časť)
  4. Medard Slovík: Metallica a ich 72 sezón
  5. Ján Valchár: (Edit): Nemôžem sa prestať smiať (ako si pripomenúť deň bláznov jedným ultrabláznom)
  6. Radko Mačuha: Ulica bez duše (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Jozef Drahovský: Verejná doprava zadarmo
  8. Štefan Vidlár: Bílý tíň
  1. Ján Šeďo: Ľudia, kupujte konzervy a borovičku, raketa pôjde do Bratislavy. 46 269
  2. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 24 965
  3. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 9 752
  4. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Opäť doplatia CHUDOBNÍ na BOHATÝCH? Na stole je novelizácia novelizácie druhého piliera 9 239
  5. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 5 836
  6. Ján Šeďo: Medveď s telemetrickým obojkom trhá človeka ohľaduplne ! 4 655
  7. Ján Valchár: Začal som sa báť o výsledok vojny... 4 143
  8. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte 3 682
  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  3. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  4. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  5. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  8. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Vynárajúci sa psík... 2022
  2. Peter Kollega: Vo voľbách získam 33,75%
  3. Tomáš Dérer: O pastieroch, ovciach a aktivistoch (1.časť)
  4. Medard Slovík: Metallica a ich 72 sezón
  5. Ján Valchár: (Edit): Nemôžem sa prestať smiať (ako si pripomenúť deň bláznov jedným ultrabláznom)
  6. Radko Mačuha: Ulica bez duše (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Jozef Drahovský: Verejná doprava zadarmo
  8. Štefan Vidlár: Bílý tíň
  1. Ján Šeďo: Ľudia, kupujte konzervy a borovičku, raketa pôjde do Bratislavy. 46 269
  2. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 24 965
  3. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 9 752
  4. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Opäť doplatia CHUDOBNÍ na BOHATÝCH? Na stole je novelizácia novelizácie druhého piliera 9 239
  5. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 5 836
  6. Ján Šeďo: Medveď s telemetrickým obojkom trhá človeka ohľaduplne ! 4 655
  7. Ján Valchár: Začal som sa báť o výsledok vojny... 4 143
  8. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte 3 682
  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  3. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  4. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  5. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  8. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu