dôraz kládol na eleganciu tvarov, ale najdôležitejšie bolo, aby stavba plnila čo najlepšie svoju funkciu. Preto sú pre tento štýl typické napríklad rady pomerne veľkých okien, aby prepustili čo najviac prirodzeného svetla dovnútra.
Azda najväčšiu koncentráciu funkcionalizmu nájdeme v našom meste na Rázusovej ulici. V jednom z nich (na Rázusovej č. 13) dokonca mali aj zvláštny výťah len na jedlá i unikátny transport uhlia. Reč je o vile, ktorú postavil architekt Lajos Oelschläger (1896-1984) pre svojho brata. Oelschläger v našom meste ešte navrhol kino Slovan (terajšiu veľkú sálu Historickej radnice) či ortodoxnú synagógu na Puškinovej ulici (zvonku i zvnútra si ju môžete prehliadnuť s výkladom sprievodcov na potulke 3. júla). Neskôr v mene funkcionalizmu zanechal monumentalitu aj ozdoby. Už bez nich navrhol vtedy najmodernejšie Hasičské kasárne, letné kúpalisko (1936) (známe pod názvom ČH - Červená hviezda alebo čéháčko) a tiež vďaka filmu košického mladého režiséra Petra Kerekesa 66 sezón), Katafalkovňu na cintoríne (1938) a Obchodný dom Ignáca Rotha na Pribinovej (1938), z ktorého je teraz pobočka banky.
V Oelschlägerovom dome na Rázusovej ulici bol Generálny konzulát Českej republiky i České centrum, ktoré ukončilo svoju činnosť len nedávno. Zamiešal sa aj medzi architektov, ktorí projektovali pavilóny počas výstavy Košice 1938, keď Československo oslavovalo svoje 20. výročie. Už vtedy mysleli na to, že raz z nich budú budovy Vysokej školy technickej. Na Hlavnej ulici, kde je teraz hrajúca fontána, v tom období vztýčili vysoký pylón.
Funkcionalizmus súvisel aj s ekonomickosťou, lebo sa ním fakt aj ušetrilo, keďže nemuseli naň lepiť žiadne umenie a ani sochy naň vymýšľať. Lacné domy pre sociálne slabších postavili jeden ako druhý do radu, ktorý vytvoril predĺženie Rázusovej ulice a tiež na Platanovej a Lipovej ulici (1928). Všetky sú len prízemné, jednopodlažné.
Na druhej strane (aj zemegule) sa však v tom období začínali stavať i mrakodrapy. Tie si na ozdoby nepotrpeli už aj preto, že len malé percento obyvateľstva je také veľmi ďalekozraké. Prvý košický „mrakodrap" (na rohu Hlavnej a Pribinovej) radšej volali len „osemposchoďák". Spomeňme si však, že ako vysoké domy sa na Slovensku vtedy tvárili nanajvýš trojposchodové, odmyslime si paneláky a hotel Doubletree by Hilton. A tak „osemposchoďáku" konkuroval akurát Dóm a ďalšie kostolné veže. Bolo to najlepšie dielo architekta Alexandra Skuteckého (1883–1944).
Nik nie je dokonalý. Ani ten, čo robí všetko preto, aby bol úplne funkčný, a dúfa, že krása z tej funkčnosti už nejako vyplynie. Proti funkcionalizmu sa vyťahuje, že teplo zo stavieb unikalo (veľkými oknami z prehriatych interiérov) a voda vnikala (rovnými zatekajúcimi strechami). Ďalej že (vraj) sa nehodí k historickej zástavbe... (kto môže za to, že tá tam stojí?) a nerešpektuje tých obyvateľov, ktorí by predsa len nejaké „čačky" okolo seba uvítali. (Ja byť upratovačkou, tak pri umývaní funkcionalistických okien som tiež proti tomuto štýlu.)
Aj keď už na funkcionalistických budovách žiadne ozdoby neboli, tvary sa vynechať nedali, takže sú nanajvýš elegantné. Nikde krivky a často len hladká biela omietka. V jednoduchosti je krása. Týmto spôsobom milovníci rôznych (i alternatívnych) krás dokážu objaviť čaro aj vo funkcionalizme. Jeho vrcholom bola v našej krajine jedna vila v Brne. Naprojektoval ju Nemec Ludvig Mies van der Rohe (1886-1969) pre bohatú rodinu Tugendhatovcov (1929). Vilu napokon zaradili do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je z nej múzeum. Ju i ďalšie funkcionalistické budovy stavali, keď Taliansko a Nemecko sa už rysovali byť fašistické, a kto mal dačo v hlave, radšej odtiaľ odišiel. Tak sa Československo pred začiatkom 2. svetovej vojny zaradilo na čelo stavebného umenia v Európe a Košice s ním.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
