tálne hosťuje najstarší maďarský cirkus Budapest Nagycirkusz. Predstavovanie jednotlivých čísel teraz necháme bokom, nás zaujímalo, ako si cirkusanti nažívajú...

Správkyňa cirkusu Krisztina Ádám nám prezradila, že ona a jej kolegovia tvoria ôsmu generáciu presláveného varieté. Aj preto sa do predstavení snažia prinášať nové produkcie, ktoré sú niečím výnimočné a odlišujú sa od ostatných manéží. Tento rok je hitom americké točiace sa koleso, ktoré na Slovensku ešte nebolo. "Máme medzi sebou dvojročného chlapčeka Brandona Leonarda, ktorý tvorí nastupujúcu generáciu. Veľmi čakáme, ako sa bude vyvíjať jeho kariéra. Veríme, že bude budúcnosťou nášho cirkusu, jeho otec je krotiteľ zvierat," vysvetľuje Krisztina

Podľa nej sa na povolanie krotiteľa musí človek narodiť. "To nemôže robiť hocikto. Nedá sa to naučiť, sú potrebné schopnosti, ten človek to musí cítiť. Je tam potrebná vzájomná koordinácia a rešpekt medzi krotiteľom a zvieraťom. Náš krotiteľ je vychýrený na celom svete, učil sa v Amerike. Predvádza nový štýl krotenia zvierat. Divák v predstavení vidí, že ho zvieratá milujú."

Majú päť hviezdičiek

Cirkus vznikol v roku 1750 a v roku 1990 dostal meno Budapest Nagycirkusz. Predtým sa storočia volal Internacionál a miestni ho familiárne nazývajú Ádám. Okolo cirkusu pracuje veľa ľudí. Každý má rozdelené svoje úlohy a stará sa o to, aby všetko fungovalo. V cirkuse majú 20 artistov, technické zabezpečenie robí ďalších 20 ľudí, ktorí sa starajú o chod a zvieratá. Chov nie je lacnou záležitosťou. "Ťažko povedať, koľko denne investujeme do stravy pre zvieratá, no je to veľmi veľa. Sú hladné a my sa o ne staráme ako o vlastné deti. Sú našou súčasťou a rodinou zároveň."

Fungujú od marca do novembra, cestujú s programom po celej Európe. Tento rok ich čaká Rakúsko, Poľsko a okolité krajiny. V decembri každoročne vystupujú v Paríži, kde nepredvádzajú celé predstavenie, ale len niektoré čísla. Keďže je zima, nestavajú stan. "To nie, vystupujeme v hale podobnej vašej Steel Aréne. Je pre nás cťou, že nás pozývajú na takéto predstavenia a môžeme ukázať, že sme skutoční profesionáli."

Budapest Nagy Cirkusz je najstarším cirkusom v Maďarsku a dozvedeli sme sa, že je označený piatimi hviezdičkami, čo by malo znamenať známku kvality. "Podobne, ako sa hodnotí každý hotel, tak sa kvalitatívne triedia aj cirkusy. Je to pre nás dôležité. Existuje Zväz cirkusantov, ktorý ich udeľuje na základe programu a odozvy divákov."

Prepravujú sa na 50 kamiónoch

Cestovať na predstavenia nie je jednoduché. Presúvajú sa so zvieratami i všetkým zabezpečením. Majú 50 kamiónov, pričom jeden vozí len seno pre ťavy. V ďalšom je mraznička, kde je zmrazené mäso pre divé zvieratá. Dva dni trvá, kým postavia šapitó. "Šapitó už nestaviame ručne, motor ho nadvihuje dohora, čo uľahčuje prácu. Všetko je už zmodernizované. Keď je stan hotový, pol dňa montujeme svetlá, ktoré sú dôležité. Všetko musí byť bezpečné a osvetlenie dotvára ráz predstavenia."

A ako vyzerá život cirkusáka? Obchádzajú rôzne krajiny, zaujímalo nás, či je to všade rovnaké alebo badajú nejaké rozdiely. A čo vlastne robia zamestnanci cirkusu v čase, keď nevystupujú? "Snažíme sa zadeliť si čas tak, aby sme si vedeli pozrieť mesto. Navštívili sme Dóm sv. Alžbety, kde sme strávili pol dňa. Chceme vidieť maximum zaujímavostí, samozrejme, medzitým skúšame, a ak je večer voľno, opäť vyrazíme za poznávaním. Pred pár dňami sme sa vybrali do Poľska pozrieť sa na tamojší cirkus. My sa navzájom poznáme, chceme vidieť, čo robia oni, porozprávať, ako sa majú. Všetko máme naplánované dopredu, vrátane nákupov."

Od šiestej rána sa starajú o zvieratá, treba im dať najesť či napiť. To je alfa a omega, veď zvieratá sú nielen atrakciou, ale aj spestrením ich života. "Neskôr, o 9.30 hodine, majú artisti skúšky, všetko je potrebné opäť precvičiť. Musím však zdôrazniť, zvieratá sú prvoradé. Keď niekam prídeme, okamžite im dáme piť. V jednom z kamiónov máme nádrž na vodu a pokiaľ sa nenapoja, my sa nenajeme. Neexistuje, aby to bolo naopak. Prvoradé je pripojiť sa na zdroj vody. Musíme si nájsť priestor, aby existovala kontinuita. Máme kone, ktoré potrebujú hodinu denne chodiť, vyžadujú si to a my im to musíme splniť. Cirkus nie je len o predstavení, ale žiada si hlavne obrovský servis. Aby to fungovalo."

Nové čísla väčšinou robia ľudia, ktorí v cirkuse hosťujú. Snažia sa vždy priniesť niečo nové. Existujú právnici či manažéri zaoberajúci sa touto brandžou, ktorí vedia o pohyboch ľudí či čísel medzi jednotlivými cirkusmi. "Ako som povedala, cirkusantom nemôže byť každý. Aby to niekto dokázal, musí sa pre to narodiť. Aj preto angažujeme stále nových ľudí, ktorí zvyčajne dva-tri roky hosťujú. Chodíme na cirkusové festivaly, ale aj na výbery umelcov, aby sme obmieňali predstavenie. Musíme meniť jeho choreografiu, lebo ak sa vrátime po čase na to isté miesto, divák si ihneď všimne, či je niečo nové. Ak nie, viac už nepríde."

Aj samotná Krisztina vystupuje. Je voltižérkou na koni, točí okolo seba tri obruče. Teda okrem správy cirkusu sa musí angažovať aj v tejto oblasti. Narodila sa do cirkusantskej rodiny. To, že sa pohybuje v tomto biznise a brázdi celý svet, neznamená, že nemá stále sídlo, kde sa počas zimy, keď nie je sezóna, vracia. "Máme veľký dom blízko Budapešti, kde sa radi vraciame. Jeho súčasťou je farma, v podstate stále sme v blízkosti zvierat. Keď nevystupujeme, staráme sa o svoju zver. Svet cirkusu pozostáva z rôznych maličkostí. Pre nás je najväčším úspechom, keď v jednom čísle vystúpi naraz niekoľko generácií. Už na tvárach je možné vidieť, že artisti sú šťastní, ak sa číslo podarí."

Luxus v prívese

Na cestách žijú v prívesoch, ktoré nahradili kedysi používané maringotky. Ide v podstate o obytné domy na kolesách, ktoré poskytujú maximálny komfort a jedinou menšou nevýhodou je možno stiesnenosť. Nič im tam však nechýba. "Doviezli sme si príves z Ameriky. Tam žije veľa ľudí v prívesoch celoročne, preto to nepovažujem za niečo výnimočné. Mám tu všetko, čo potrebujem. Pestujem muškáty, vnútri máme televízor, chladničku, práčku. Dá sa na to rýchlo zvyknúť a musím povedať, že radšej som tu, ako doma. Dokonca sa Brandon narodil v auguste počas sezóny, keď sme boli na cestách. Žil s nami v prívese, keď sme sa v novembri vrátili domov, bol nepokojný. Stále sa pýtal do prívesu."

Dva roky strávili v Amerike, prešli všetky jej štáty, všade sa predstavili. Hoc im hovorili, že tamojší ľudia na cirkus kašlú, nebola to pravda. "Boli sme prekvapení, ale obecenstvo bolo spontánne, bavili sa, my sme problém nemali. Všetci boli milí, mali sme tam veľký úspech. Američania milujú cirkus. V lete sme boli v Arizone a ľudia stáli hodiny pred predstaveniami v rade, aby si vedeli kúpiť lístky," vysvetľuje Krisztina a na otázku, kde sa im najlepšie vystupuje, odvetila: "To neviem povedať. Teraz sme v Košiciach, je tu super publikum, podobne ako inde. Sme obyčajní ľudia, podobne ako tí, čo chodia do práce, ale je to okorenené tým, že sme stále v inej krajine. Spoznávame veľa ľudí, máme väčšie možnosti. Ten život akoby bol o niečo bohatší."

Hosťujúci Česi

V cirkuse si ako artisti našli prácu aj Karel a Jana Navrátilovci. Hovoria, že chodia po celom svete a zhodou okolností teraz pracujú pre cirkus v Maďarsku. "Predtým sme robili 20 rokov v Taliansku. Bolo tam krásne, no chceli sme prísť na chvíľu domov," vraví Karel, ktorý dodáva, že s manželkou Janou nikdy v živote nič iné nerobili. Sú artisti celým svojím telom. "Nie je to luxus, ale na takýto život sa dá zvyknúť. Cestujeme z mesta do mesta. Žijeme, ako sa dá, varíme si tu, perieme, ak sa mení miesto vystúpení, tak sa presunieme. Je to naša obživa, dá sa z toho vyžiť, nepopieram," povedal nám Karel.

Počas zimy chodia na zimné angažmány, a tak sú celý rok spojení s cirkusom. Na otázku, kedy sa s manželkou zdržia na jednom mieste dlhšie, Karel odvetil: "Až budeme na dôchodku. No je s tým problém, vláda zmenila zákon a umelci majú ísť do dôchodku v 65 rokoch. Neviem si predstaviť robiť artistické čísla v tomto veku."

Jana dodáva, že v januári chodia domov, aby si splnili svoje povinnosti s papierovačkami s úradmi. Medzitým im manažér hľadá angažmán a pokračujú. "Vystupovali sme v talianskych, francúzskych, anglických, švédskych cirkusoch. Prejazdili sme 57 štátov, preto ich už nevieme spočítať. Každý cirkus je svojou podstatou originál, má svoj štýl."

Podľa nich má cirkus budúcnosť aj napriek internetu a iným zábavkám pre deti: "Iste, živé predstavenie má svoje čaro, to sa nedá ničím nahradiť. To musí človek prežiť vo svojom vnútri." Ako artisti už boli viackrát zranení a ako hovoria, vystupujú, pokiaľ to ide. Ak nejde o nič vážne, musia bolesť prekonať, ak áno, vyhľadajú lekára. Jana okrem vystupovania šije vlastné kostýmy a v cirkusantskom dôchodku by chcela učiť deti umeniu, ktoré ovláda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári