novú knihu s názvom Fulmaya, ktorú vydala vo vydavateľstve Evitapress. Akcia sa o 20.00 hod. začne v klube Zembra na Hlavnej 22.
D. Nvotová už niekoľko rokov žije striedavo v nepálskom Káthmandu a v Bratislave, zhruba pol roka trávi v jednej krajine a druhý polrok v druhej. V Nepále sa stará o turistov, ktorí prichádzajú trekovať Himaláje, a aj o deti v detskom domove v Káthmandu. Keď je v Nepále obdobie dažďov, prichádza na Slovensko, koncertuje a nakrúca filmy. Tento rok pribudlo aj vydanie knihy, Fulmaya (Kvet lásky) vyšla začiatkom mája. "Obsahom, príbehom, formou ani štýlom písania sa nehodí medzi tradičné Evitovky. Veď ani D. Nvotová sa vo všeobecnosti nehodí do žiadneho šuplíčka, je jednoducho Dorka," vraví Eva Bacigalová z vydavateľstva Evitapress. "Aj preto vychádza ako celkom špeciálna kniha s atypickým obalom, provokujúcou fotografiou na titulke a s množstvom fotografií, ktoré sú súčasťou knižky."
O D. Nvotovej je známe, že píše dlho. V istom časopise má svoj vlastný stĺček. Kto ju "donútil" napísať knihu? "Kamaráti a známi, ktorí čítajú moje články mi už dávno hovorili, že by som ich mala dať dokopy a urobiť knihu. Vždy som ich však odmietala," tvrdí. "Vravela som im, nech mi dajú pokoj, veď kreativitu si musím šetriť. Tak som k tomu aj stále pristupovala, že možno raz, keď sa mi bude chcieť, tak knihu napíšem. Potom sa mi však ozvala Evita, že už je najvyšší čas a že by som ju mala napísať pre ňu. Odpovedala som jej tiež vlažne – vrátim sa z Nepálu a uvidíme. Mne sa totiž principiálne písať nechce. Keď už sedím pri počítači, tak to ide, ale neviem si k nemu sadnúť. Je to ako s tým známym umývaním riadov – problém je začať, no keď už sú umyté tri hrnčeky, rozbehne sa to. Keď však vidíte len kopu riadov, vravíte si ježišmária, toto nie!..."
Výsledok by autorka nazvala osobným cestopisom. "Nie je o nakrúcaní filmov ani o showbiznise. No kniha je natoľko osobná, že je ťažko nazvať ju jednoducho cestopisom," tvrdí D. Nvotová. "Zhruba takú predstavu som mala ešte skôr, než som písať začala, no netušila som, kam sa až dostanem. Veľa vecí, ktoré v knihe sú, som pôvodne chcela plánovane zamlčať, no pri písaní mi bolo jasné že to bude ´odrbávanie´, že veľa ďalších vecí by v takom prípade nedávalo zmysel. Nebolo to pre mňa príjemné, hlavne ak to, čo zverejňujem, zasahuje do života iných ľudí, hlavne mužov. Cítila som sa trápne, že to môže vyzerať tak, že predávam naše historky. Ale, ´kurnik´, ak mám napísať úprimnú knihu, tak potom karty na stôl a ´všetky cecky ven´!..."
Kniha je teda Nvotovej osobná terapia. I jej psychiater ju vraj varoval, že má byť opatrná, lebo ísť s kožou na trh nie je len tak. "Smiala som sa mu, že veď si už osem rokov v týždni píšem verejný denník, som na to zvyknutá. Čo už mne môže ublížiť? Často ma varoval predo mnou samou, robí to tak celý môj život a celkom úspešne. Tentoraz som ho však neposlúchla, uvidíme, čo z toho bude...."
Mimochodom, v knihe sa spomína aj Whisky, za ktorého bola vydatá viac ako päť rokov. D. Nvotová si myslí, že pre ňu je každá skúsenosť dobrá a aj po rozvode tvrdí, že manželstvo bolo super. Malo svoje miesto v jej živote, malo hodnotu a potom sa to jednoducho skončilo. "Tak sa na to pozerám. Nemám obdobia v živote, ktoré by som ľutovala, aj keď boli často vyhrotené. Práve tie hroty ma veľa vecí naučili a dnes aj vďaka nim chápem veci v súvislostiach..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
