Pani Oľga sa spolu s manželom Ľubomírom počas všetkých 4 dní trvania zúčastní besied i autorského čítania. Pred jej príchodom do Košíc sme s pani Olinkou prehodili pár viet o festivale, knihách i jej recepte na to, ako ku knihám prilákať najmladšiu generáciu.
Podujatie Číta celá rodina svojou účasťou podporíte nielen vy s manželom, ale aj vaša dcéra Katka...
- Na podujatia v súvislosti s knihami chodíme na východné Slovensko už niekoľko rokov. Doteraz to bývalo v Prešove, teraz po prvýkrát v Košiciach. Kedysi ma oslovila riaditeľka prešovskej knižnice pani Iveta Hurná. Na východe som predtým nikdy nebola, dala som sa nahovoriť a neoľutovala som. Získal si ma nielen východ, ale aj pani riaditeľka. S oboma som sa skamarátila, a tak kvetnato a nadšene som svoju návštevu opísala manželovi, že už na druhý rok sa vybral so mnou a odvtedy sa to stalo pre moju rodinu rituálom. Tohto roku sa už budeme kamarátiť nielen s Ivetkou Hurnou (riaditeľkou Knižnice pre mládež Košice, pozn. red.), ale aj s Košicami.
Koľko času trávite s knihou v ruke?
- Väčšinu dňa. Už ráno si predstavím, čo by som mala urobiť v domácnosti, vybaviť v meste. Aby som zahnala tieto škaredé predstavy, rýchlo siahnem po knihe a hneď som v inom, príjemnejšom svete.
Pamätáte si na svoju obľúbenú detskú knihu?
- Bolo ich niekoľko. Moja mama, učiteľka, chcela zo mňa vychovať jemnú, citlivú osobu, a tak mi dávala čítať knihy, ktoré zase môj otec volal gýče. Boli to hlavne knihy ruskej spisovateľky Čárskej. (Sibirôčka, Bez mamičky...) Väčšinou v nich išlo o siroty, alebo dievčatká, ktoré mali chudé, pehavé a prísne vychovávateľky, prevažne Nemky. Každú z tých kníh som zmáčala slzami. Otec sa na mamu hneval, že mi kazí vkus a zásoboval ma úžasnými knihami. Jedna z prvých bola od poľského spisovateľa Brzechvu, Akadémia pána Machuľu. Tú knihu som tak milovala, že som ju neskôr, ako dospelá, znova preložila do slovenčiny.
Máte v rodine nejaké čítacie rituály?
- Najčastejšie čítame v posteli. Keď môj manžel, alebo ja, natrafíme na pekný odstavec, alebo len vetu, prečítame to tomu druhému. A tak každý z nás číta dve knihy naraz.
Čo vám knihy ponúkajú?
- Všetko, čo mi nemôže ponúknuť televízia, ani vylihovanie na pláži v Chorvátsku.
Neboríte sa ani pri najmladšej generácii vo vašej rodine s problémom, že by deti nerady čítali?
- Na vnúčatách uplatňujem osvedčenú metódu, ktorú som vyskúšala na vlastných deťoch. Začnem im čítať napínavú rozprávku a v tom najnapínavejšom preruším a vyhovorím sa na neodkladnú prácu. Zvedavé sú, ako sa to skončí, a dočítajú si to do konca samy. Inokedy im poviem, aby si začali čítať, a len čo sa uvoľním, že im rozprávku dočítam. Väčšinou nemajú trpezlivosť čakať a zase si to dočítajú až do konca. Takto som už v rodine vychovala niekoľko náruživých čitateľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
