Archeologické nálezy pri Seni siahajú do doby bronzovej

Archeologické nálezisko pri Seni obsahuje nálezy z viacerých historických ér, najstaršie pochádzajú z doby bronzovej.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Počas rozsiahleho archeologického výskumu pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R4 Košice – Milhosť sa podarilo objaviť unikátny nález kostrového hrobu skrčenca – ženy.

KOŠICE. Hrob, ktorý je pravdepodobne z doby bronzovej, je len nepatrnou časťou nálezu, pretože do dnešného dňa sa archeológom podarilo odkryť 102 objektov.

Skúmaná lokalita sa nachádza v strede územia, ktoré už bolo zdokumentované. Na severe sú to Šebastovce, Barca, Krásna nad Hornádom, smerom na východ Čaňa, Trstená pri Hornáde, Ždaňa a hlavne Nižná Myšľa, kde sa už desaťročia robí výskum odkrytého sídliska aj pohrebiska so stovkami hrobov.

Na juhu je to Kechnec a Perín, kde sa už predtým v rámci výstavby priemyselného parku a prekládky cesty preskumávali objekty z obdobia eneolitu.

Vzácne poznatky

„Nálezy, ktoré sa tu našli už predtým, patria k veľmi dôležitým k spoznaniu vývoja mikroregiónu. Našli sme nálezy z obdobia, ktoré doteraz neboli veľmi preskúmané. V roku 2003 boli zdokumentované kostrové hroby a možno to súvisí s našou skrčenkyňou. V jednom z odkrytých objektov sa našli aj železné predmety. Keďže je všetko v štádiu skúmania, prevažnú väčšinu objektov datujeme do doby železnej,“ povedala archeologička Lýdia Gačková zo spoločnosti Archeológia Zemplín.

K unikátom patrí aj tzv. rabicová spona na opasok, čo by posunulo výskyt západnej keltskej kultúry až na východ Slovenska.

Zatiaľ jediný kostrový nález priraďujú archeológovia do obdobia staršej doby bronzovej. Už v strednej dobe bronzovej začínajú žiarové hroby.

Poloha poukazuje na ženu

„Žiaľ, nálezy, ktoré by nám oveľa viac povedali, sme pri kostre nenašli, takže nám musí vystačiť uloženie v skrčenej polohe. V Nižnej Myšli sa pri hroboch nachádzali aj celé nádoby, bronzové predmety a dokonca aj zlaté. My máme len zopár čriepkov. Čo sa týka uloženia, existuje viac teórií. Jedna hovorí o tom, že zosnulých ukladali do hrobu v polohe, v akej odpočívali. Bolo tam tiež pravidlo, že muži ležali na pravom a ženy na ľavom boku. Podľa neho tam bola pochovaná žena,“ dodala archeologička.

V trase budúcej komunikácie objavili archeológovia päť lokalít. V troch už pokračujú stavbári v prácach a dve sú predmetom ďalšieho výskumu.

Keďže lokalita Pri lánoch v Seni je najbohatšia na nálezy, archeológovia predpokladajú, že budú potrebovať ešte šesť až sedem mesiacov. Takéto zdržanie by nemalo ovplyvniť harmonogram výstavby.

Skúmajú aj na ďalších náleziskách

V lokalite Seňa sa nachádzajú ešte dve ďalšie náleziská Repiská I a II. Na úseku Repiská I zachytili a následne preskúmali tri archeologické objekty z obdobia praveku a novoveku.

V úseku Repiská II počas prekládky sietí lokalizovali zatiaľ sedem archeologických objektov a je vysoký predpoklad, že počas prác objavia ďalšie.

V lokalite Milhosť (Lenčov) objavili archeológovia časť sídliska z doby bronzovej. Celkovo preskúmali 36 objektov z tohto obdobia.

V lokalite Sokoľany (Kradinab) bolo zachytených zatiaľ 12 archeologických objektov (prevažne žiarové hroby) z mladšieho praveku až včasnej doby dejinnej, ktoré v súčasnosti skúmajú.

Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť s dĺžkou 14,175 km je súčasťou základného komunikačného systému Slovenskej republiky a je zaradená do siete diaľnic a rýchlostných ciest SR pod označením R4.

Zároveň patrí do medzinárodného koridoru v smere od poľského mesta Rzeszow cez Košice, maďarský Debrecen až po Oradeu v Rumunsku. Dielo v hodnote približne 78 miliónov eur realizuje spoločnosť Skanska SK.

sita