Aj tak nás však vždy znova a znova pobaví zistenie, že akási podivná relativita pri nazeraní na skutočnosť naozaj funguje na každom rohu.

Pred rokmi som napríklad mala fázu fintenia a moje inak večne nakrátko ostrihané nechty dosiahli úctyhodné vypestované rozmery. Na mňa úplne nezvyklo som si ich nalakovala krvavočerveným lakom a spokojne sa pri pohľade na ne vyškierala. Až kým ku mne na návšteve neprišlo trojročné dievčatko s hráškom z mrazničky, aby som si ho dala na ruky, keď mám také veľké „bibi“.

Rovnako si túto relativitu uvedomujem v kabínkach butikov. Zatiaľ čo ma chytajú stavy zúfalstva z toho, že aj najmenšia konfekčná veľkosť mi odstáva a vmestili by sme sa do nej pomaly dve, pri zrkadle čítam v očiach skúšajúcich trápiacich sa s prebytočnými kilami nenávistné: Tebe sa žije, ty vychudnutá krava.

Keď sa užierame „najväčším“ problémom na svete, ktorý nás mení na hysterky, pri pohľade na hrôzostrašné osudy ľudí z Modrého z neba sa odrazu červenáme. Keď míňame dych vyrážajúce sumy za luxusné handry a naša láska nám zašepká, že sme najkrajšie v rozťahanom tričku z výpredaja, vyčítame si márnivosť.

Koľko ľudí, toľko pohľadov na svet a veci i vecičky v ňom. Asi preto je však taký krásny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári