I keď kdekto (a pritom ani nemusí byť v parlamente) si je svojou nenahraditeľnosťou tiež istý, treba skromne skloniť hlavu, lebo naše poslanie nie je až také dôležité pre ľudstvo ako to, ktoré mali naši praprapra...rodičia. A tak ľudia skláňajú a skláňali hlavy, a hoci ešte pred chvíľkou žili, zomierajú, aby ich raz objavili archeológovia. Vďaka tejto profesii sme si istí, že hoci prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230, ľudia sa v našej Košickej kotline vyskytovali už dávno predtým.
Ich najstaršie obydlia, ktorých pozostatky boli odhalené, sú v Barci. Podľa datovania rádiokarbónovou metódou sa zistilo, že majú asi 40-tisíc rokov (plus mínus dva dni). Tento vek už naznačuje, že išlo o staršiu dobu kamennú, v ktorej žili aj slávni Flinstonovci. Všetko, čo mohlo byť, bolo teda z kameňa. Nástroje i zbrane. Takéto sa našli nielen v Barci, ale aj v Poľove, Myslave, Šebastovciach a Šaci. (Hoci to boli voľakedy samostatné osady, teraz sú už pričlenené ako mestské časti ku Košiciam). V ďalších dobách, zvaných bronzová či železná, sa nálezy vyskytli, dokonca aj na miestach, kam chodíme teraz nakupovať - OC Optima i OC Cassovia.
Našim predkom sa Košická kotlina na bývanie dosť pozdávala. Bola výhodná strategicky, lebo ju obklopovali kopce, prechádzala ňou výdatná rieka a na jej brehoch bola úrodná pôda. Takým praľuďom sa najlepšie bývalo v jaskyniach. Napr. aj na západ od dnešných Košíc pri Turnianskom Podhradí, pri Jasove a Ružíne, ako aj v jaskyni Domica. Okrem toho (a aj preto, že proces výstavby nových jaskýň bol ešte pomalší než proces výstavby niektorých socialistických sídlisk) niektorí museli obývať aj akési zemľanky prikryté konármi a kožami, ktoré boli prichytené kameňmi. Tie sa postupne zdokonaľovali a praľudkovia pohodlneli. Aby nemuseli len loviť, chovali si také kozy, ovce a hovädá, ktoré netušili, čo ich čaká v živote po živote, a tak im neutiekli. Medzitým, keď už do príchodu Krista zostávalo len niekoľko tisícročí, ľudia sa začali od rozkoše aj zdobiť. Povešali si na niektoré svoje „výtrčky" čosi drevené, kostené alebo kovové. Aby bolo čo zobliekať, aj odev sa stával rafinovanejším.
Vzrušujúco sa však dajú odkrývať nielen šaty, ale i vykopávky a v nich napr. aj kostry, a nemusíte byť ani nekrofil. Napríklad aj v 19. storočí sa našli mamutie kosti (už neživé) pri Ťahanovciach v koryte Hornádu. S tým súvisí aj to, že v Dóme sv. Alžbety roky visela jedna nevyriešená záhada. Mala podobu obrovského zuba (36 x 14 cm), aký by sa človeku do hlavy nevpratal (nieto ešte do úst). Preto komusi „logicky" napadlo, že patril nejakému obrovi. Zub našli v roku 1734 pri Hornáde, umiestnili ho do dómu, aby ho uctievali ako sakrálny predmet (kosti svätcov a obrov). Časom, ako sa výskum a vzdelanie rozšírili, prišlo sa na to, že pochádza z mamuta. Pri rekonštrukcii dómu v roku 1890 megazub odovzdali do Východoslovenského múzea.
Ďalšie pozoruhodné nálezy sú v Archeologickom múzeu v Nižnej Myšli, iba 15 km vzdialenej od Košíc. V dobe bronzovej tam bol komplex opevnených osád a pohrebiská (na snímke). V osadách sú odkryté ulice, základy domov a v nich hlinené pece a mnohé predmety z kameňa, bronzu, zlata a kostí. Archeológom sa najlepšie hľadalo v tzv. smetiskových jamách (nie kvôli ich platu). Ide o to, že všetko, čo obyvatelia vyhodili, sa tam zakonzervovalo a objaví sa ako nový nález. V iných jamách zasa našli pohodené časti ľudí či celých zviazaných ľudí, ktorí boli určite takýmto spôsobom obetovaní.
Okrem tohto svetoznámeho náleziska archeológovia už čiastočne preskúmali aj Košický hrad, areál dominikánskeho kostola a kláštora a počas komplexnej rekonštrukcie Hlavnú ulicu a aj niektoré bočné uličky. A stále sa odkrývajú nové a nové nálezy v Barci, Šebastovciach, Krásnej nad Hornádom či Nižnej Myšli. Veď územím Košíc a okolia sa už prehnali Skýti, Kelti, Dákovia, Vandali, Kvádi, Góti, Avari, Huni, ba dokonca aj my Slovania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
