Košickí kardiochirurgovia však mysleli aj na túto vekovú skupinu. A podaril sa im unikátny kúsok. Vo Výchoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb použili pri jedinečnej operácii chlopňu povlečenú hovädzím a prasacím osrdcovníkom, ktorá je určená práve pre ľudí vo vyššom veku.

Špeciálna biologická chlopňa u pacientov s poškodenou aortálnou chlopňou bola na Slovensku použitá vôbec po prvý raz. Prvenstvo má táto metóda aj v rámci bývalého Česko-Slovenska a dokonca v strednej a východnej Európe. Chlopňa bola počas necelého mesiaca od zavedenia metódy v kardioústave voperovaná šiestim pacientom z východného Slovenska - štyrom mužom a dvom ženám s vekovým priemerom 72 rokov.

Jedinečnosť chlopne spočíva v materiáli, z ktorého je vyrobená a z jej funkcie. Jej základom je jednoliaty kus titánu potiahnutý vrstvou hovädzieho a sčasti bravčového osrdcovníka. Chlopňa je špeciálne upravená. Chráni prasací a hovädzí perikard pred poškodením a zostarnutím.

Pomôcka pre lepší život dôchodcov na Slovensko prišla spoza oceánu. Vyvinuli ju vedci v Minessote v USA počas desiatich rokov. Na trh bola uvedená vlani na jeseň. "Výhodou chlopne je dlhá trvanlivosť, výborné funkčné vlastnosti, ktoré sa ani vplyvom rokov nemenia, jej dizajn umožňuje napodobniť tok krvi ako cez zdravú chlopňu. Umožňuje vysokú kvalitu života, vhodná je pre pacientov s poškodením aortálnej chlopne po 65. roku života," vysvetľuje prednosta Kliniky srdcovej chirurgie František Sabol, ktorý chlopňu so svojím tímom pacientom voperoval. "Vedeli sme, že na trh prichádza nová biologická protéza, ktorá má veľké výhody. Starším pacientom výrazne skvalitňuje život, nemusia užívať určité lieky, ktoré sú pri ich diagnóze potrebné. V minulosti tieto chlopne nemali takú dlhú životnosť ako tieto. V podstate začína byť vlastnosťami podobná ako mechanická chlopňa, ktorá sa voperuje mladým pacientom."

Operácia podľa MUDr. Sabola netrvá dlhšie ako tri hodiny, vrátane prípravy pacienta, cez jej samotné uskutočnenie až po uloženie pacienta na lôžko. Prednosta oceňuje relatívne rýchle pooperačné uzdravovanie. Ak ide všetko dobre, tak kardioústav môže opustiť už týždeň po zákroku. Odborníci nezabúdajú odporúčať kvalitnú rehabilitáciu v kúpeľoch. Rehabilitačným cvičeniam sa operovaní podrobujú aj v ústave. Aj keď sa môže zdať, že na takýto zákrok majú nárok len boháči, nie je to tak. "Cena chlopne je v USA niekoľkonásobne vyššia. My sme s výrobcom vyjednali cenu nižšiu a hradia ju zdravotné poisťovne."

Obrovským úspechom pre pracovisko je, že implantovaniu chlopne nepredchádzali žiadne zdĺhavé školenia. "Po prvý raz som sa s fungovaním chlopne oboznámil pred mesiacom pri 50. výročí založenia srdcovej kliniky v Zürichu. Stretol som sa tam s top súčasnými kardiochirurgmi. Bola to spoločnosť, v ktorej som načerpal množstvo poznatkov vrátane rôznych operačných metód či nových materiálov. Na tejto akcii prezentovali aj túto novú chlopňu. Vtedy mi však ani nenapadlo, že do mesiaca s ňou zoperujeme prvých pacientov."

Školenie v implantovaní chlopne prebehlo v rekordne krátkom čase. "Ráno som si pozrel video s priebehom operácie a poobede sme už operovali prvého pacienta." Tento nový typ zákroku vníma MUDr. Sabol ako obrovský pokrok. Veľký význam má podľa neho najmä pre pacientov. "Posunuli sme sa niekde úplne inam. Naši seniori dostávajú lepší a kvalitnejší materiál, ktorý hradia naše zdravotné poisťovne."

Mimochodom skúsený kardiochirurg nemal obavy z novej metódy, pretože inovatívne operačné postupy zavádzajú v ústave stále častejšie. "Vzhľadom na to, že máme kvalitné prístrojové vybavenie a kvalitných pracovníkov, mali sme na uskutočnenie tohto zákroku i ďalších veľmi dobré podmienky. Pred niekoľkými rokmi bola naša kardiochirurgia vnímaná ako pracovisko s malým počtom výkonov v porovnaní s európskymi pracoviskami. Uplynulý rok bol pre nás prelomový, dostali sme sa nad európske pomery. Ročne vykonáme tisíc operácií srdca v mimotelovom obehu. Tým sme porazili významné české pracoviská. Ľudia zo zahraničia k nám chodia a sú prekvapení, čo sa tu vybudovalo."

Veľkým pozitívom kardioústavu, ktorého spádová oblasť pokrýva územie celého východu je, že pacienti s problémovým srdiečkom viac nemusia cestovať za operáciami do Bratislavy či do Prahy. "Hovorí sa, že západné krajiny sú v kardiochirurgii preoperované. Naše štatistiky ukazujú, že ľudí chorých na srdce je veľmi veľa."

Kardioústav je štátnou akciovou spoločnosťou od roku 2006. Jeho vznik má v regióne opodstatnenie. Východ je charakteristický tým, že tu ľudia najčastejšie umierajú na kardiovaskulárne ochorenia. Ročne prejdú bránami tejto nemocnice desiatky tisíc pacientov. Okrem starších pacientov vo veku 60 až 80 rokov operujú i mladých 20-ročných ľudí.

Dva skutočné príbehy pacientov, ktorých srdce bude fungovať s pomocou zvieracieho osrdcovníka

Srdce s chlopňou v tele športovca

Jedným z prvých pacientov je 79-ročný Kežmarčan Michal Šoltýs. Verejnosti je známy ako bývalý československý reprezentant v zjazdovom lyžovaní. V športových šľapajach pokračovala jeho dcéra Jana Gantnerová-Šoltýsová i vnučka Jana Gantnerová. Obe sú známe reprezentovaním Slovenska na olympiádach.

Posledný polrok prežil pán Michal so zdravotnými problémami. Športové srdce prestalo poslúchať, často bol unavený, veľa oddychoval. Aj keď sa nikdy pred rodinou nesťažoval, aj oni si všimli, že s ním nie je všetko v poriadku. Následné vyšetrenia u kardiológa ukázali, že srdcová chlopňa nepracuje správne. Tak prišiel návrh, aby sa podrobil operácii, počas ktorej mu lekári voperovali špeciálnu biologickú chlopňu.

Už dva dni po operácii bol bývalý profesionálny zjazdár veľmi čulý. Vnímal okolie, komunikoval a nemal výrazné bolesti. "Svoje srdce som dal športu a teraz bolo potrebné operovať ho. Tento kardioústav má v logu srdce, vidno ho hneď pri vstupe. Je však pravda, že to nie je len vizuálny prvok. Ľudia, čo tu pracujú, srdcom naozaj aj konajú. Takže vďaka patrí celému kolektívu, ktorý sa o mňa stará."

Ako priznala dcéra J. Gantnerová, obavy pred zákrokom boli najmä zo strany rodiny. Posledné slovo však mal pán Michal a ten bol o nevyhnutnosti a pozitívnom dôsledku zákroku presvedčený od začiatku. "Otec je vďaka aktívnemu športu veľmi vitálny. Cvičí na stacionárnom bicykli a posilňuje a postupne vládal stále menej. On má obrovskú chuť do života a chcel bojovať. Jeho vnútorná sila a viera v dobrý výsledok operácie ho priviedli do tohto ústavu. Keďže svoje telo naozaj športom opotreboval, viem, že si aj novú chlopňu užije."

Pacient sa počas našej návštevy v nemocnici nevedel dočkať, kedy bude doma. Samozrejme, že aj v domácom prostredí si ešte odpočinie a nebude sa namáhať.


Necíti, že má v tele niečo cudzie

Asi 10 rokov má zdravotné problémy so srdiečkom 74-ročná Adela Horanská z Hrabušíc pri Spišskej Novej Vsi. Kvôli zdravotným ťažkostiam brala dlhodobo lieky. Ťažkosti sa stupňovali, vyjsť po schodoch či rýchlejšia chôdza jej robila probémy, dýchalo sa jej stále horšie.

"Naposledy mi prišlo veľmi zle pred Veľkou nocou," spomína. "Nevedela som dýchať a skončila som v nemocnici. Na internom mi povedali, že najlepšie by bolo nechať sa vyšetriť a operovať v kardioústave. Pamätám si lekárove slová, že buď pôjdem domov alebo do ústavu. Ale že nemám čo odkladať, pretože raz to srdce zase nebude poslúchať a potom bude naozaj zle."

Podľa vlastných slov pani Adela nemala na výber, preto poslúchla rady odborníkov. Podrobila sa operácii a s novou chlopňou sa pomaly učí žiť. "Nie je v tom rozdiel oproti mojej vlastnej chlopni. Necítim, že by som mala niečo cudzie v tele. Mám trochu bolesti, ale postupne to prechádza. Potom bude už len dobre."

Pacientka býva so synom, ktorý jej k domu pristaval izbu, aby mala vlastný priestor. Predtým žila sama v domčeku, ale keď sa jej pokazila plynová pec, rozhodla sa presťahovať k synovi.

Pani Adela priznáva, že sa pred operáciou dosť bála, ale verila, že všetko dobre dopadne. "Som rada, že som dostala druhú šancu. Za to sa musím poďakovať. Už len počítam dni, kedy ma pustia domov. Nechystám sa robiť nič výnimočné, budem veľa oddychovať. Pozriem si vnúčatá, tie mladšie troj- a sedemročné ma už doma čakajú. S novou chlopňou sa určite dožijem aj pravnúčaťa. Najstarší vnuk má 22 rokov, ten by sa mohol oženiť a potom sa dočkám pravnuka," smeje sa babička, ktorá dlhé roky pracovala v Tatrasvite. "Robila som pri pančuchách. Tie sme naťahovali na železné nohy. Každý deň som chodila viac ráz pešo na piate poschodie a prenášali sme tie železné figuríny. Tam som si presilila ruku i krčnú chrbticu a ktovie, či odvtedy nemám problémy aj so srdcom. Po tej operácii mi už bude snáď len lepšie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári