Rusom zariadil zlaté medaily, lebo nechal Kovaľčuka odpočívať

Už sa traduje, že na majstrovstvách sveta elitnej kategórie nereprezentujú iba hráči, ale aj rozhodcovia.

Slovensko má tradične kvalitné zastúpenie a naši strážcovia pravidiel patria medzi najlepších. Je to zásluha i Košičana Petra Országa. Ten sa na ostatnom šampionáte predstavil po tretí raz. Najprv zvládol šesť duelov základnej fázy a v skupine o udržanie dostal na starosť semifinále Rusko - Fínsko. Finále sa mu síce nepodarilo zopakovať, ale i tak na toto vrcholné podujatie bude spomínať iba v najlepšom.

Po deviatich rokoch sa 41-ročnému P. Országovi znovu pošťastilo prezentovať na vrcholnej akcii konanej na Slovensku (predtým to boli MS 18 v Piešťanoch). Navyše teraz sa mohol predviesť vo väčšine svojich vystúpení v Košiciach - pred očami svojich známych, kamarátov a rodinných príslušníkov. To sa nestáva každý deň. Aj preto bol uveličený a na rozdiel od slovenských reprezentantov nemal z toho žiadny psychicky balvan. Urobil znovu perfektnú prácu a potvrdil tak, že na svojom poste je špička.

Košický arbiter preskákal už vo svojej kariére naozaj dosť a dalo by sa povedať, že dosiahol skoro všetko. V zbierke "trofejí" mu chýba azda iba to, aby sa dostal medzi zbor v pásikovaných dresoch v NHL a aby viedol finále olympijského turnaja. Dosiaľ však tri razy absolvoval MS A-kategórie, pôsobil na olympiáde vo Vancouveri, kde pískal vo štvrťfinále (po prvý raz sa rozhodcovia IIHF dostali až do play-off). Najväčším triumfom však bolo, že mal na starosť meranie síl o zlato na MS vo Švajčiarsku pred dvoma rokmi medzi Ruskom a Kanadou. Okrem toho získal dva razy Zlatý puk ako najlepší slovenský rozhodca a stal sa dva razy najobľúbenejším rozhodcom aj v slovenskej extralige na základe hlasovania fanúšikov, čo si mimoriadne cení. Lebo obvykle diváci nemajú veľa dobrých slov na adresu tých, čo dbajú nad dodržiavaním pravidiel. "Je rozdiel pískať doma a na medzinárodnom fóre. Kým u nás vládne dosť nervózna atmosféra v hľadisku, ale aj neraz medzi hráčmi či v radoch funkcionárov, čo sa premieta do napnutých nervov a celkovej klímy, vonku je to iné. Tam je väčšia úcta medzi hráčmi a tiež hokejisti majú rešpekt pred rozhodcami. Berú ich ako súčasť hry, autority. Preto sa každému lepšie píska v takejto situácii," pripomenul P. Ország.

Svoj debut na MS zažil pred tromi rokmi v Kanade. Tam sa po prvý raz objavili štyria rozhodcovia - dvaja hlavní a dvaja čiaroví. "Je to lepšie, ako byť iba v trojici. Pri súčasnom trende vedúcemu k rýchlejšej a agresívnejšej hre sa takto dajú ustrážiť skôr priestupky a zachovať duch hry." Inak, náš zástupca absolvoval mnohé akcie v zámorí a aj stáže a mnohí odborníci z IIHF mu povedali, že by sa nestratil ani v NHL. Také slová tešia. V roku 1994 sledoval počínanie iného skvelého slovenského rozhodcu Antona Danka, ktorý viedol finálový súboj v Miláne medzi Kanadou a Fínskom. Vtedy si hovoril, že by bolo krásne, keby sa mu to podarilo niekedy zopakovať. Ubehlo 15 rokov a sen sa stal realitou.

"Na moje finále nikdy nezabudnem. Pripomína mi to tiež medaila, ktorú som od IIHF dostal. Bol to môj strop a veľký zážitok," pripomenul strážca pravidiel, ktorý začínal s píšťalkou v roku 1986 ako čiarový. Z regionálnych súťaží sa dostal až do najvyššej. V rokoch 1988-1993 však musel prerušiť kariéru na päť rokov, lebo študoval na vysokej škole v Rusku. Po návrate si vybojoval pozíciu, ktorú mal predtým. Neskôr zvládol odborný seminár v Kanade a potom prišli štarty na MS do 18 (tiež v tejto kategórii pískal finále) i 20 rokov a seniorské MS.

"Mal som možnosť pôsobiť na ľade s mnohými vynikajúcimi kolegami. Od viacerých som sa všeličomu priučil. Napríklad na kolegoch, čo sú v NHL, oceňujem ich prehľad, vystupovanie, suverénnosť a nadhľad. Ten si zachovávajú v každej situácii. Veľkou školou pre mňa bolo, že som mal možnosť byť v akcii po boku legendy Paula Devorského, ktorý zvládol najviac duelov v play-off v zámorskej profilige. No vychádzam veľmi dobre s viacerými borcami - napríklad Fínom Rönnom, Rusom Bulanovom či Nemcom Piechaczkom. Základom úspešnej spolupráce je to, aby sa rozhodcovia vedeli naladiť na jednu strunu, nasadili rovnaký meter a dobre spolupracovali na ľade." Pravdaže, vyskytnú sa i ošemetné a menej prehľadné situácie, pričom názor tých, čo riadia duel, sa môže odlišovať. "Ale všetko treba ukočírovať. Je nutné vydebatovať si niektoré technické priestupky, trebárs vystrelenie puku z ľadovej plochy alebo zákroky, po ktorých došlo k zraneniu hráča. Preto pred každým zápolením sme inštruovaní, čo si máme všímať - ide hlavne o zákroky na hlavu a krk, nebezpečné situácie pri mantineloch."

Niekedy si musí rozhodca pomôcť aj videozáznamom. Na to je podľa pravidiel určených sedem situácií (žiadna iná sa nesmie uplatniť) a P. Ország si myslí, že tento počet je dostačujúci, lebo keby bolo viac variantov, každú chvíľu by sa musel radiť s videorozhodcom. Zápas by potom trval aj päť hodín.... "Treba brať do úvahy vždy ľudský faktor a v tom je tiež atraktivita hokeja. Niektorí nabádajú, aby video rozlúštilo záhady postavenia či nepostavenia hráča v bránkovisku pri dosiahnutí gólu, ale myslím si, že na to stačí posúdenie rozhodcu. Všetko sa odvíja od toho, ako sa to rieši v zámorí, lebo v Kanade je najdlhšia história hokeja. Keď video nepotrebujú tam, musíme si to vyriešiť podobne aj my v Európe."

K činnosti arbitra patria neodmysliteľne i krušné chvíle. Od slovných atakov až po fyzické kontakty a inzultácie. "Ja som nemal až taký prípad ako Rudo Lauff, ale bežné strkačky som zažil. Sú hráči, ktorí sú búrliváci a treba si dať na nich väčší pozor, lebo nikdy neviete, čo vyparatia. Je zaužívané, že takým nezbedníkom je Miro Lažo v extralige. Cením si, že je nesmierny srdciar, bojovník a hoci zavše vystrája, predsa si vážime jeden druhého. Stane sa, že rozhodca je hromozvod, vypočuje si aj nadávky, ale vieme, že šport je o emóciách, nasadení, napätí a mnohí hráči si neskôr uvedomia, že prestrelili. Nemám však so žiadnym aktérom niečo nevyjasnené, že by sme na seba krivo zazerali kvôli dajakým konfliktom či nedorozumeniam. Keď som bol mladý rozhodca, tak zo strany trénerov boli tiež niekedy spochybňované moje schopnosti a verdikty, ale postupne sme si to vysvetlili a naladili sa na jednu nôtu. Každý máme predsa svoje povinnosti."

Najvyššou sankciou pre hráča je trest v hre (s následným odobratím registračky) a stop na ďalšie vystúpenia po verdikte disciplinárky. "Pri svojej premiére na svetovom šampionáte som udelil dva takéto tresty a tiež dva razy som vylúčil toho istého hráča do konca duelu - Kovaľčuka. Ten potom v semifinále pauzoval, ale vo finále vystrieľal zbornej zlato. Preto s úsmevom hovorím, že Rusom som to zariadil ja, lebo som nechal Kovaľčuka odpočívať."

Pri otázke, koľko vlastne doteraz absolvoval stretnutí, sa košický rozhodcovský reprezentant trošku zarazil, lebo presnú evidenciu si robí iba v ostatných sezónach. V priemere počas sezóny zvládne 80-90 duelov. Takže dokopy nie menej ako tisíc súbojov určite odpískal. Veková hranica v zápoleniach IIHF bola 45 rokov (ale už sa posúva smerom hore), doma o päť rokov viac, takže ešte nejaké stovky mu určite pribudnú. "Nerobím rozdiel, či vediem zápas žiakov, alebo finále majstrovstiev sveta. Vždy mám dobrý pocit, keď mi zápas vyjde a dostanem dobré ocenenia od inštruktora, supervízora alebo dobré slovo stratia fanúšikovia. To sa mi prihodilo i v Bratislave, kde ma ľudia zastavovali na ulici a prihovárali sa. To bolo milé. Pre toto sa tiež vyplatí byť rozhodcom," dodal Peter Ország.