KOŠICE. Jedno z najkrušnejších období zažila metropola východu po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Slovensko-maďarský spor o južné územia Slovenska vyústil do ich odstúpení Maďarsku, v roku 1938 vstúpila maďarská armáda Miklósa Horthyho do Košíc.
Obdobie mapuje Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý v týchto dňoch natáča svedectvá v Košiciach. „Ide o projekt Slovenský juh v rokoch 1938 až 1945. Primárne sa ešte snažíme zachytiť svedectvá posledných žijúcich pamätníkov od Senca až po Košice,“ vysvetľuje Ján Mitáč zo sekcie vedeckého výskumu ÚPN.
5 minút po dvanástej
Pamätníci pomaly vymierajú. „Zaznamenávame svedectvá päť minút po dvanástej. Škoda, že historici sa posledných 20 rokov tomu až tak nevenovali,“ hovorí Mitáč.
Minulý týždeň natáčali s košickým rodákom a známym historikom profesorom Ladislavom Tajtákom. Spomienka na obdobie Hortyho režimu ho aj po rokoch rozcitlivela. „Mal som vtedy 17 rokov. Udalosti som prežíval ako študent so svojimi spolužiakmi, zo školy sme museli ísť vítať regenta Hortyho, takže sme chtiac-nechtiac boli vtiahnutí do tohto procesu prežívania.“
Najviac mu utkvela spomienka, keď stál pri soche terajšieho maratónca. „Stáli sme tam s hlúčikom ľudí a sledovali sme odchod československého vojska. Keď som prišiel domov, rozplakal som sa. Považoval som to za tragédiu národa. Bol to utlačovateľský nedemokratický režim, siahajúci aj po šovinizme. Jeho súčasťou bolo brutálne žandárske vyšetrovanie, fackovanie, bitky.“
Profesor považuje za paradoxné, že tento krutý režim prišiel po demokratickej prvej republike. „To, aké práva dala menšinám, to nebolo nikde inde v strednej Európe.“
Z materiálu, ktorý štáb natočil, by mal vzniknúť dokumentárny film.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
