Strana zastupujúca Rusínov kritizuje desaťročný odklad na vznik nových dvojjazyčných obcí.
KOŠICE/PREŠOV. Politická strana Náš kraj, ktorá má v programe obhajobu záujmov rusínskej a ukrajinskej menšiny, nie je spokojná s prijatou novelou zákona o používaní jazykov národností.
Nesúhlasí najmä s tým, že hranica na používanie jazyka menšiny v úradnom styku klesne z 20 na 15 percent až o desať rokov. Podmienku, že dvojjazyčnnosť obec získa až vtedy, ak v nej nižšie percento menšinového obyvateľstva potvrdia dve sčítania ľudu za sebou, presadil nezávislý poslanec Igor Matovič zo združenia Obyčajná ľudia.
Signál o tolerancii
„Daná novela môže prehĺbiť demokraciu a vyslať signály do sveta o tolerantnom slovenskom národe k svojim menšinám, ale len v tom prípade, ak sa uplatní teraz a tu, po oznámení sčítania obyvateľov roku 2011, a nie až po ďalšom sčítaní v roku 2021,“ povedala Ľuba Kráľová, predsedníčka strany Náš kraj.
Podľa nej by okamžité uplatnenie 15–percentného kvóra vyhovovalo práve rusínskej menšine. Predpokladá, že možnosť používať vlastný jazyk by tým získalo viac obcí, kde žijú obyvatelia tejto národnosti, ako obcí s maďarskou menšinou.
Kráľová: Ústretovosť za lojalitu
„Rusíni vždy patrili k lojálnym občanom Slovenskej republiky, preto by 15–percentnú hranicu na používanie materinského jazyka v oficiálnom kontakte považovali za ústretový krok majoritného slovenského národa, ktorého to nijako neohrozuje ani neobmedzuje,“ pokračuje Kráľová.
Novelu z dielne podpredsedu vlády Rudolfa Chmela z Mostu-Híd schválil parlament v oklieštenej podobe minulý týždeň. Do platnosti vstúpi, ak ju podpíše prezident Ivan Gašparovič.
Na Slovensku má dnes dvojjazyčný názov 68 obcí s rusínskou menšinou. Pri zníženom kvóre by ich mohlo byť 113.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
