Je otcom dvoch synov, Myka a Marka a na Slovensko ho tentoraz pritiahol košický festival dokumentárnych filmov DOCsk.
KOŠICE. Na tom sa so synom Mykom zúčastnil aj premietania svojej snímky Home movie - domáce kinečko o dome a domove. Je to film zostrihaný z jeho rodinných záznamov. Zdanlivo je o bežných veciach - autenticky zachytáva vzťah s najbližšou osobou, deti, lásku i smrť. Diváci sa smiali i zažili katarziu. A to všetko len pomocou zostrihaných rodinných archívov.
Home movie ukazuje napohľad všedné veci. V skutočnosti je veľmi intímny. Odhaľuje veľa nielen z vášho života, ale aj z vás...
Tento film vznikol z vnútornej potreby vyrovnať sa s otázkou vlastnej identity. Najlepšie to zrejme vyjadruje slovná hračka - domáce kinečko o dome a domove. Kým dom nám symbolizuje nejakú budovu, domov je duševný priestor, vnútorné rozpoloženie. Totožnosť pritom nie je vopred daná, je to sieť vzťahov a väzieb. Film som venoval svojmu prvorodenému synovi Mykovi, pretože tie väzby vznikajú práve cez moje deti.
Aby ste prišli na Slovensko, museli ste preletieť pol zemegule. Čím vás zlákali na košický festival?
Zlákali ma ambície tohto mladého festivalu a nadšenie ľudí, ktorí ho pripravujú. Som rád, že môžem skonštatovať, že slovenskému dokumentu nechýbajú mladí ambiciózni ľudia a že dokumentárna tvorba je tu vo veľmi dobrom stave. A to aj napriek tomu, že tu chýbajú fóra a miesta pre prezentáciu. Najsmutnejšie je, že sa mladým dokumentaristom otočila chrbtom Slovenská televízia. To je trestuhodné! Našťastie je slovenský dokument veľmi zdravý. Na pevných nohách stojí nepochybne aj vďaka silnej tradícii, ktorá vychádza z tvorby i pedagogickej práce staršej generácie, ktorú reprezentujú Martin Slivka, či Dušan Hanák, z mladších Peter Kerekes či Marek Šulík. Teraz by to už chcelo iba jediné - aby sa STV netvárila, že sa jej to netýka.
Zdá sa, že dokument na Slovensku prežíva istú renesanciu, čoraz viac sa o ňom hovorí aj medzi širšou verejnosťou, teší sa záujmu i mladých ľudí...
Dozaista je to aj istým hladom po nekomerčnej kultúre. Navyše je dokument spôsobom spoločenskej sebareflexie. Ak má spoločnosť potrebu sebapoznania, je to nielen veľmi zdravý jav a automaticky sa tým otvára priestor pre tvorbu tohto druhu. Na Slovensku je mnoho tém, či už je to holokaust, rómska tematika, emigrantstvo, ktoré sa predtým nedali otvárať. Tvorcov, ktorí sú o tom ochotní hovoriť, tu máme, ich latka kvality je postavená veľmi vysoko, záleží už len na divákoch, či sú na to pripravení.
Čo vás na festivale najmilšie prekvapilo?
Že sa dokumentu chytajú mladí šikovní ľudia. A to aj napriek tomu, že sa z toho nedá veľmi vyžiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
