Má rada ruskú klasiku, je teplomil, no mora sa ako zlý plavec bojí. V kuchyni sa vie obracať a má slabosť na zvieratá.
Pôvodným povolaním je Děkanovská učiteľkou. „Učila som 11 rokov a bavilo ma to. Prišla však Nežná revolúcia a tá zásadne zmenila môj život,“ spomína pani Eva.
Režisér Marcel Děkanovský, hneď začiatkom 90. rokov založil producentskú spoločnosť. Do tej o 2 roky prestúpila aj ona.
„Televízia bola vďaka manželovej profesii mojím životom už aj v predošlých rokoch, takže sa mi nezdalo, že to bude taká radikálna zmena. Napriek tomu som sa prvýkrát dostala do kontaktu s tým, ako v praxi funguje televízny biznis. Na druhej strane sme ako jedni z mála mali možnosť stáť pri niečom takom, ako je budovanie televízie od základov. A to dokonca až trikrát!“
Rada sa vracia k ruskej klasike
Rok pred vznikom lokálnej televízie sa v Košiciach zrodil aj Zlatý žobrák. Ten je už 17 rokov na jednej strane záväzkom voči lokálnym televíziám, na druhej i radosťou pani Evy. „Jeden ročník sa uzatvára a na ďalšom sa už pracuje. Je to však niečo, čo mám naozaj rada,“ prezdrádza E. Děkanovská.
Okrem toho si vo voľnom čase rada pozrie dobrý film alebo prečíta knihu. „V poslednom období sa rada vraciam k ruskej klasike, kde si viem vždy nájsť niečo, čo som ako mladšia prehliadala alebo vôbec nevnímala.“
Zimu si kráti pár dňami v teple
Hoci nedávno jej k pracovným povinnostiam pribudol aj srbský honorárny konzulát, ktorý v Košiciach vedie, každý rok si nájde čas na niekoľkodňový oddych v zahraničí.
„Som teplomil, takže už pravidelne si zimu skracujem tým, že začiatkom roka na pár dní odletím na Tenerife. Túto destináciu mám rada – je tam počas našich studených mesiacov príjemne teplo a nie je to až tak ďaleko. Vždy sa tam za pár dní dobijem pozitívnou energiou, z ktorej čerpám po zbytok našej zimy.“
V lete to pani Evu k moru neláka. „Vtedy chodievam skôr do hôr. A počas celého leta máme s kamarátkami rituál, že si ráno zájdeme na trh, na kávičku a potom sa rozpŕchneme za povinnosťami.“
Najďalej bola E. Děkanovská na Havajských ostrovoch. „Boli sme na lodnom výlete, počas ktorého sa v noci cestovalo a cez deň sme spoznávali ostrovy. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. Pre naše európske oči je ich príroda uchvacujúca svojou inakosťou. Kvety, ktoré my pestujeme v byte, majú oni vonku mnohonásobne väčšie a rastú tam ako burina. Naozaj zaujímavé.“
More má rada natoľko, že ak by mala možnosť, rada by v niektorej z prímorských krajín aj žila. „Strašne sa ho však bojím, pretože som zlý plavec, ale veľmi rada sa naň pozerám.“
V kuchyni sa nebráni experimentom
Šéfka TV Naša sa vraj, ak jej to čas dovolí, rada postaví aj za sporák. „Som klasická kuchárka, ale nebránim sa experimentom. Dnes je všade plno relácií o varení, odvšadiaľ sa človek dostane k zaujímavým receptom, takže občas niečo nové vyskúšam. Nikdy však nie recepty, ktoré by si vyžadovali dlhé hodiny za sporákom.“
Jej obľúbenou kuchyňou je stredozemná - plná rýb, morských príšeriek a zeleniny. „Tieto jedlá na Slovensku ešte stále v reštaurácii veľmi pripraviť nevedia, takže si ich robievam sama. Navyše je do varenia fanatik aj môj syn, takže občas navarí jeden, potom druhý a vzájomne sa potom pozývame.“
Doma má malú zoo
Slabosť má vraj Děkanovská iba na zvieratá. „Mám doma dvoch labradorov, jedného kocúra a rybičky a všetci žijú vo vzájomnej harmónii. Ak psy niečo začujú a rozbehnú sa, kocúr zježí chlpy a už beží s nimi,“ smeje sa pani Eva, ktorá si aj kvôli štvornohým miláčikom musela kúpiť väčšie auto.
Momentálne jazdí na Toyote RAV 4. „Potrebovala som auto, kam by sa zmestili oba moj psy, pretože s nimi často chodievam von za mesto. Navyše sa tam musí zmestiť kvantum vecí, ktoré treba počas festivalu prevážať. Auto je však pre mňa v prvom rade približovadlo, nemám slabosť na nejaké značky a príliš málo sa orientujem v technických parametroch na to, aby som nad niektorým vzdychala.“
Čím viac vecí človeku chýba, tým viac môže snívať
Pani Eva si svoj domov nevie predstaviť bez pravidelných zmien. „Nemám nič také, čo by mi v byte nesmelo chýbať. Ba naopak, čím viac vecí človeku chýba, tým viac priestoru je na snívanie a postupné plnenie si želaní. Keď už mám pocit, že mám všetko, vždy si vymyslím nejakú zmenu. Ale nepotrpím si napríklad na obrazy majstrov. Mám akurát rada príjemný útulný byt – nie minimalistický štýl, som skôr rada obklopená vecami, ktoré mi niečo pripomínajú.“
Z bytu do bytu s ňou vraj chodí najmä jeden kus nábytku – pianino, na ktorom hrala ešte ako dieťa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
