medzi hroby. Potápači vlezú do rúry s priemerom jeden meter a hoci majú dýchacie masky, dusia sa. To nie sú filmové hororové scenáre, ale spisy inšpektorov práce.
Takmer 50 smrteľných pracovných úrazov a 157 pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví riešili vlani slovenskí inšpektori práce. Ľudia pri práci najčastejšie zomreli v priemyselnej výrobe, doprave a obchode. Pre hospodársku krízu a pokles stavebnej činnosti výrazne ubudol počet smrteľných úrazov v stavebníctve, aj napriek tomu však stavbári a robotníci stále patria k najrizikovejším profesiám.
Z ôsmich minuloročných smrteľných pracovných úrazov v Košickom kraji sa priamo v meste Košice stal jediný, v decembri 2010. Skúsený košický železničiar (48), posunovač, ktorý pre Železnice Slovenskej republiky pracoval 15 rokov, sa v rušňovom depe na košickej stanici najprv zviezol rušňom, potom nešťastnou náhodou zoskočil priamo pred iný rušeň, ktorý prichádzal súbežne s ním, a ten ho prešiel. Muž pri nehode utrpel zranenia, ktorým okamžite podľahol. Alkohol u zamestnancov ani rušňovodiča nezistili. "Ak by vyšetrovanie ukázalo, že zamestnávateľ porušil bezpečnostné predpisy, inšpektorát práce by mu mohol uložiť pokutu až do výšky 100-tisíc eur. V tomto prípade však nebolo zistené porušenie povinností zamestnávateľa, preto ani nebola uložená žiadna pokuta," hovorí šéf košického inšpektorátu práce Miroslav Ondruš.
Asi najmedializovanejšou vlaňajšou tragédiou v kraji je prípad zo spišskonovoveskej železničnej stanice, kde prišli o život až traja ľudia. Tesne pred veľkonočnými sviatkami vrazil zozadu do stojaceho osobného vlaku, smerujúceho z Popradu do Košíc, rušeň spoločnosti Cargo. Ten testovali po oprave bŕzd a bolo v ňom šesť ľudí, z ktorých zahynul programátor, rušňovodič i pracovník firmy z Dubnice, ďalší ich kolega sa zranil veľmi ťažko a 18 cestujúcich z osobného vlaku ľahko. Náraz bol taký silný, že rušeň sa zaboril zhruba dva metre do posledného vagóna stojaceho „osobáku".
Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia i Železniciam Slovenskej republiky uložil inšpektorát práce pre nesprávnu organizáciu práce pokutu 69-, resp. 49-tisíc eur. „Oba subjekty sa odvolali, prípad nie je právoplatne ukončený, nemožno teda uviesť bližšie podrobnosti," vraví M. Ondruš. Polícia obvinila pre zločin všeobecného ohrozenia výpravcu, ktorý podľa nej v rozpore s predpismi umožnil vykonať skúšobnú jazdu v priestoroch stanice. Zamestnávateľ výpravcu obhajuje, tvrdí, že jeho postup pri zabezpečovaní posunu rušňa bol v súlade s predpismi.
V celoslovenských správach sa vlani objavil aj prípad z Nacinej Vsi, kde sa pri rekonštrukcii základnej školy zrútila stena a niekoľko podlaží a pod troskami ostali traja robotníci, z ktorých jeden to neprežil. Inšpektorát práce konštatoval, že stavbári pri rekonštrukcii nepochybili. Podľa posudku bola škola z 50. rokov zle postavená. „Stavala sa svojpomocne v rámci akcie Z. Posudok naznačuje, že dôvodom zrútenia bol nekvalitný betón," komentoval riaditeľ košického inšpektorátu. Podľa znaleckého posudku vtedy pri stavbe použili zlý štrk a málo cementu. Medzitým už celú školu zbúrali. „My zisťujeme, či zamestnávateľ porušil bezpečnostné predpisy. Ak ich porušil niekto iný, napríklad statik alebo projektant, to už je kompetencia polície."
16 úrazov v U.S. Steele
V januári 2010 v Trebišove utrpel smrteľný pracovný úraz pilčík pri orezávaní stromu na cintoríne. Jeho zamestnávateľ, mestské technické služby dostali pokutu, ale pochybil aj pilčík, mal v krvi alkohol. Počas bežnej údržby cintorína pracovná čata technických služieb vyrubovala stromy v areáli. Pilčík mal odstrániť tuju s viacerými korunami, stratil však rovnováhu a spadol z výšky 5 metrov medzi hroby. S ťažkými zraneniami ho previezli do nemocnice, kde zomrel.
Podľa inšpektorátu zamestnávateľ porušil pravidlá bezpečnosti pri práci nesprávnou organizáciou, lebo pilčík robil namiesto plošiny na rebríku, nemal príslušnú odbornú spôsobilosť a ešte mal aj vypité, v krvi mu namerali 2,8 promile. Napriek tomu bol jeho úraz uznaný ako pracovný, no alkohol môže mať vplyv na výšku odškodnenia pre pozostalých. Keby to neboli také smutné tragédie, aj niektoré slovenské pracovné úrazy by mohli byť nominované na svetovú Darwinovu cenu za absurdné úmrtia...
„Zamestnávateľ je povinný určiť bezpečný pracovný postup, napríklad, ak robotník pracuje na streche, musí byť istený popruhom," tvrdí šéf košického inšpektorátu. "Môže sa to stať predmetom dokazovania. Bol prípad, že z balkóna spadol zamestnanec stavebnej firmy, ktorá ho mala proti pádu zabezpečiť. Zamestnávateľ tvrdil, že zamestnanec nemal vyliezť na balkón, ale mal pracovať z lávky. Museli sme preukazovať, že zamestnanci chodili po balkónoch často a s vedomím zamestnávateľa."
Tragédia otriasla aj Ižkovcami v Michalovskom okrese, kde v nefunkčnom potrubí s priemerom 1,2 metra zahynuli, udusili sa dvaja profesionálni potápači. Inšpektori kvôli objasneniu okolností museli vstúpiť do potrubia z druhej strany. Na mieste nešťastia nenašli žiadne zariadenie, ktoré by potápačom indikovalo atmosféru v potrubí. Našli tam kyslíkové fľaše potápačov a ich ústne masky. Podľa bezpečnostných predpisov však mali mať celotvárové masky, a permanentne nasadené. „V tomto prípade sme ako príčinu úrazu určili nesprávnu organizáciu práce," uviedol Ondruš.
Z pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví v uplynulých rokoch riešil košický inšpektorát napríklad prípad z U. S. Steelu, keď zamestnancovi tvár a pravé oko poranili časti nazeracieho okna kabíny klopenia konvertora, v ktorom došlo k explózii pri nalievaní surového železa. Iný pracovník železiarní prišiel o dva články prstov na ľavej ruke, ktorú mu pritlačilo medzi zarážku a koncový snímač na vozíku rýchlovýmeny valcov. „Hoci v U. S. Steele venujú bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci veľkú pozornosť, v rokoch 2009 a 2010 sme tam vyšetrovali 16 závažných pracovných úrazov. Zodpovednosť zamestnávateľa konštatoval inšpektorát práce v troch prípadoch a uložil i sankciu," informoval M. Ondruš.
V roľníckom družstve vo Veľkých Kapušanoch si zas traktorista zlomil panvu, keď pri nastavovaní pluhu na orbu ho zozadu pritlačil druhý traktorista a spadol na koleso pluhu. A v Spišskej Novej Vsi pracovníkovi firmy amputovalo predlaktie, lebo si po vypnutí rozmetacej píly neuvedomil, že pre zotrvačnosť musí chvíľu počkať, kým sa zastaví.
„Kontrole dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci budeme aj tento rok venovať intenzívnu pozornosť. Naším prioritným cieľom je znižovanie rizík u zamestnávateľov, ktoré môžu viesť k smrteľným pracovným úrazom a úrazom s ťažkou ujmou na zdraví," uviedla generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Jana Popovičová. Inšpekcia práce tento rok uskutoční viacero celoslovenských mimoriadnych kontrol v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na inšpektorátoch pokračuje projekt bezplatných prednášok, od začiatku roka sa ich zúčastnilo už takmer 1500 zamestnávateľov.
V rokoch 2008, 2009 a 2010 bolo na Slovensku 46 smrteľných úrazov na stavbách, ale mali klesajúcu tendenciu (2008 - 25, 2009 - 14, 2010 - 7). Trend sleduje pokles stavebnej činnosti pre krízu. Kedže tá doznieva a stavebníctvo ožíva, je vhodný čas na výkon kontrol v tejto oblasti, posilňuje sa tak preventívny účinok. Okrem smrteľných úrazov sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 stalo v 450 stavebných organizáciách 821 ťažkých úrazov.
Najintenzívnejšia výstavba je v bratislavskom regióne, a ten vedie aj štatistiku pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví i v počte smrteľných pracovných úrazov. Počet smrteľných úrazov je v tomto najmenšom kraji približne dvakrát vyšší, ako je priemer v ostatných krajoch. Najvýraznejší nárast počtu smrteľných úrazov vlani zaznamenali inšpektori práce v Košickom kraji (predvlani 4, vlani 8).
Robotníci a pády z výšky
K najčastejším príčinám smrteľných pracovných úrazov podľa zistení inšpekcie práce dlhodobo patrí zlá organizácia práce, používanie nebezpečných pracovných postupov či ohrozenie inými osobami na pracovisku. Zdrojmi úrazu boli najčastejšie dopravné prostriedky (26 prípadov) a pády osôb (cesty, schody, rebríky a pod. desať prípadov).
Inšpekcia práce vyšetruje pri smrteľných pracovných úrazoch okolnosti úrazov, cieľom je určiť príčiny ich vzniku. Ak sa preukáže, že pod smrteľný pracovný úraz sa podpísalo zanedbanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa, hrozí mu pokuta až do výšky 100 000 eur, pričom minimálna pokuta je 33 000 eur.
Počet pracovných úrazov, pri ktorých zamestnanci utrpeli ťažkú ujmu na zdraví, ostal vlani na približne rovnakej úrovni ako v roku 2009. Najviac vážnych pracovných úrazov vzniká dlhodobo v oblasti priemyselnej výroby. Inšpekcia práce nevyšetruje všetky smrteľné pracovné úrazy. Napríklad smrteľné úrazy pri dobývaní ložísk vyšetrujú banské úrady. Čo sa týka autonehôd, tie bežné spravidla vyšetruje polícia, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o pracovný úraz, napríklad, ak havaruje kamionista a je tam podozrenie z porušenia predpisov o bezpečnostných prestávkach.
Stáva sa, že po pracovnom úraze alebo pri podozrení z pochybenia zamestnávateľa danú firmu navštívia a zistia nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným pracovným úrazom. „Aj tie sa však uvádzajú do protokolu a možno za ne uložiť pokutu."
Po zmene legislatívy už inšpektorát práce nevyšetruje pracovné úrazy s práceneschopnosťou nad 42 dní, ale len pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví. „Najrizikovejšími úrazmi sú pády z výšok. Chodíme napríklad kontrolovať lešenia firiem, ktoré vykonávajú zatepľovacie práce."
Ak inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu, ten sa ešte môže odvolať. O odvolaní však už právoplatne rozhodne Národný inšpektorát práce. Potom možno rozhodnutie a pokutu napadnúť len žalobou na súde. „Za posledné roky sme mali dva súdne spory pre smrteľné pracovné úrazy. Zamestnávatelia pokuty neakceptovali, ale oba súdne spory sme vyhrali," dodal na záver M. Ondruš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári