Reč je o myškách, škrečkoch, veľkých pavúkoch, obrovských šváboch či hadoch. Doslova niekoľko tisíc ich mohli cez víkend vidieť Košičania v Dome techniky počas predajnej výstavy AkvaTera Košice.

Mal ich na tisíce

Asi ani jeden návštevník neobišiel najmä tri stoly. Pri jednom z nich ležérne postával mladý muž v štýlovom čiernom tričku s ešte štýlovejším bielym pavúkom na hrudi. Nuž, ako inak, prišiel na výstavu s maličkými, ale aj obrovskými pavúkmi s (ne)chutne chlpatými nožičkami.

"Tie, čo tu mám, pochádzajú, dá sa povedať, z celého sveta," pochválil sa Michal "Adi" Adamčák z Prešova. "Prišiel som dnes aj s kamarátmi, ale väčšina pavúkov mi patrí. Tejto záľube sa venujem asi 10 rokov, približne od skončenia základnej školy. Koľko presne ich mám teraz doma, ani netuším, boli obdobia, keď sa dali rátať na tisíce. Keď sa totiž podarí odchov, v jednom kokóne (zámotok s vajíčkami, pozn. red.) môže byť 900 až 1 200 pavúkov. Sú tu v ponuke aj také, ktoré môžu človeku ublížiť, i keď by som nerád hovoril o tom, že pavúky sú pre človeka nebezpečné. Povedzme, že niektoré majú účinnejší jed ako iné. Napríklad druhy pochádzajúce z Afriky sú jedovatejšie ako ich kolegovia z Južnej Ameriky." Dané je to vraj biotopom. Keď pavúk žije v prostredí menej bohatom na potravu, musí mať istotu, že ak uhryzne korisť, určite ju aj zabije a zje. Podľa Michala v Brazílii či Južnej Amerike sú pralesy s hojnosťou veľmi pestrej potravy, takže tam pavúky určite nemajú problém s tým, ako vyžiť.

"Dnes tu mám pavúky vtáčkare, mimochodom, ak ich niekto nazýva tarantuly, nie je to vôbec správne. Tarantula je celkom iný druh živočícha, mal by to byť len nejaký domorodý názov. Ako napríklad východniarčina používa slovo ´maťaš´ pre sojku, tak v púštnych krajinách žijú nejaké bičovce, ktoré tam volajú tarantuly," vysvetľuje skúsený chovateľ. "A či je ťažké chovať pavúky? Záleží to od druhu. Niektoré sú menej, iné viac náročné na chov. Predstavte si však, že iba vtáčkarov bolo len do roku 2006 popísaných 960 druhov. A to sa pritom predpokladá, že ide len asi o dve tretiny odhadovaného počtu druhov. Tých druhov je teda fakt dosť."

Michal svojich miláčikov kŕmi rôznymi dobrôtkami, od mušiek pre malé, milimeter či dva veľké jedince, až po múčne červy, cvrčky, kobylky saranče alebo myších novorodencov. Dajú sa kúpiť na burzách alebo aj odchovať v domácom prostredí. "Odchovať pavúka nie je jednoduché," tvrdí chovateľ. V prvom rade treba mať o tom vedomosti, treba vedieť pavúky spáriť, vykŕmiť samicu, vytvoriť podmienky pre kokón... "Pavúky zháňam od chovateľov, zatiaľ som nebol pre ne nikde v zahraničí, my, východniari, to máme vždy akosi ďalej ako ostatní. Aký je môj chovateľský sen? Nuž, čo ja viem. Máme nejaké jašterice, hady, kamarát chová varany. Takže asi by som chcel tieto. Sú bežne zohnateľné, len varan komodský, pokiaľ viem, sa vraj dá zohnať len ako prezidentský dar."

Mladý Prešovčan ešte niečo podotkol k tomu, čo sa hovorí o pavúčích samičkách. A síce, že keď si s pavúčím krásavcom zasexujú, hneď po akte ho zožerú... "Nerobia to síce všetky druhy, ale je to pravda. Keď je však samica pri chove dosť nažratá, nemusí partnera zabiť, my si potom medzi sebou tie samce posúvame. Ešte šťastie, že zvyk zožrať sexuálneho partnera nemajú aj naše ženy. Bolo by nás asi už teraz dosť málo," zavtipkovali sme si s Michalom.

Prežili by šváby nukleárnu vojnu?

Veľa dospelých i detí sa pristavovalo pri ďalšom stole. A to aj napriek dosť nechutnému zápachu a čomusi, čo sa hmýrilo v kartónoch od vajec, umiestnených v debničke. Vysvitlo, že sú to asi nie každým "obľúbené" šváby rôznych veľkostí. Najväčšie mohli mať možno päť či sedem centimetrov. Miroslavovi Hanáčkovi zo Zvolena však išli na odbyt priam neuveriteľne. Ponúkal ich predovšetkým ako krmivo pre iné živočíchy, ktoré takisto na výstave nechýbali.

"Chovám vodné korytnačky, austrálske jašterice, kŕmny hmyz, ako napríklad šváby, cvrčky," rozhovoril sa tento absolvent prírodných vied, keď si na nás v neuveriteľnom zhone našiel chvíľu času. "Tie korytnačky ešte nemajú slovenský názov, je to tropický druh z Indonézie či severnej Austrálie. V dospelosti sú oranžové, brucho majú červené a držia hlavu nabok. Veľké sú ako známe korytnačky písmenkové, našťastie však nezamoria našu prírodu, lebo sú tropické a v našich zimách nemajú šancu na prežitie."

Po týchto slovách sme sa "prebojovali" k zásobníku plnému švábov, vyslovene určených do potravinového reťazca. Ale vraj sú i takí zákazníci, ktorí si ich kupujú ako domácich miláčikov. Miro ich doma nemá, jeho chovná stanica je na celkom inom mieste. "Sú to šváby argentínske. Je to v podstate najbežnejší kŕmny šváb pre všetky možné hmyzožravé jaštery a podobne," zdôraznil Zvolenčan. "V byte ich nechovám preto, lebo by to tam smrdelo, i keď ani to by nebol problém. Ony totiž zapáchajú len vtedy, ak niektorý z nich zdochne. Inak nie. Nie sú kanibali, nedokážu chodiť po plaste ani skle, teda aspoň čo sa tohto druhu týka. Na množenie potrebujú teplotu 28 °C, čo práve naše slovenské byty nemajú. Čiže v byte s 22 alebo 23° C sa jednoducho nerozmnožia."

V posledných rokoch aj na Slovensko priniesli niektorí gurmáni zvyk, predovšetkým z ázijských krajín, konzumovať rôzny vyprážaný, v karameli alebo čokoláde nakladaný hmyz. Šváby vraj chutia ako jemne opražené lieskové či iné oriešky. "Priznám, že ja som ich ešte nejedol, ťažko teda povedať, ako chutia. Viem však, že sa zvyknú vyprážať cvrčky. No neláka ma ochutnať ich. Tomuto chovateľstvu sa venujem už dosť dlho. Pôvodne som vyštudoval prírodné vedy, ale keďže naša veda neumožňuje ľuďom, aby normálne vyžili, dostal som sa cez všetko možné až k tejto živnosti."

O šváboch sa traduje, že sú také odolné, že by dokázali prežiť celosvetovú nukleárnu vojnu. Je to pravda? "Pridajte k nim ešte škorpióny a potkany," reagoval chovateľ. "Škorpióny totiž znesú veľmi veľa, vrátane rádioaktivity, potkany podobne. Či aj šváby, to neviem. Je ich okolo päťtisíc druhov, takže hádam by jeden z nich prežil..."

Miro má doma iba korytnačky a jašterice, šváby teda chová na inom mieste. No koľko kusov ich má, nevedel povedať. Len v už spomínanom boxe s rozmermi cca 60 x 50 cm ich vraj boli asi dve tisícky. Všetky živočíchy sú z jeho odchovu, niečo zháňa aj cez inzeráty, najmä pri korytnačkách vraj ide väčšinou vždy len po kuriozitách. Na záver pridal pár slov o ďalšej škatuli, v ktorej sa lenivo "preháňali" skutočne veľké slimáky. "Pochádzajú zo subsaharskej Afriky, z teplých a vlhkých tropických oblastí, kde najväčšie druhy dorastú aj do živej hmotnosti pol kilogramu. Patria do jednej zo skupín slimákov určených na konzumáciu."

Sníva o varanoch

Milan Slámka od Trenčína ponúkal na výstave veľhady kráľovské i dúhové, z vlastného chovu užovky červené. Chameleóny mu šli doslova na dračku. "Sú pekné, cenovo prístupné, menia farby. Ja sa tomu venujem od malička, asi od 10 rokov. Začínal som pavúkmi. Rodičia to nechceli dovoliť, ale čo už. Baví ma pozorovanie týchto živočíchov, ako lovia a podobne. Chodím do prírody a na naše burzy. Jedovaté hady nemám, ale aj tie veľhady dokážu poriadne pohrýzť. Našťastie iba tak obranne, to znamená, že skôr ´nepriateľa´ udrú papuľou. Keď však ide o potravu, tam dokážu zahryznúť veru poriadne. Inak je pravda, že silu majú veľkú. Keď sa napríklad netrafí tam, kde chcel, rozbije si aj papuľu o stenu."

Chovných hadov má Milan asi 50 kusov, a to neráta mláďatá. "Manželka si postupne na moju záľubu zvykla, deti by ich najradšej stále chytali. S deckami teda problém nemám, dokonca aj manželka už sem-tam chytí hada do ruky. Mám to všetko v pivnici, takže ak aj príde nejaká návšteva, nič jej nehrozí. Susedia o hadoch vedia, pomáhajú mi, aj keď sa ich niektorí stále boja. Mojím snom je mať malých varanov, tak do jedného metra dĺžky, ale tie stoja tisíce, takže neviem, neviem..."

Mimochodom, Milan vraj potrebuje na jedno nakŕmenie všetkých svojich zverencov približne 60 potkanov. Nemá s tým žiadny problém, chová totiž aj tieto hlodavce. Sú vraj dokonca náročnejšie na starostlivosť ako hady či jašterice. "Osobne si myslím, v súvislosti s mojou záľubou, že je to lepšie ako vysedávať kdesi v krčme..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári