Uskutoční sa za účasti švajčiarskeho režiséra anglického pôvodu Jacoba Bergera, ktorý nakrútil Julie Lescautovú a bol nominovaný aj na Oscara.
S Jacobom Bergerom sme sa rozprávali v predstihu na diaľku. Zaujímalo ma, aké to je pracovať vo vyhrotených vojnových situáciách, ktoré často zobrazuje. Napríklad jeho film Les renards de Kaboul (Kábulské líšky). Snímka vznikla v hlavnom meste Afganistanu priamo počas občianskej vojny medzi mudžahedínskymi frakciami, predtým, ako sa moci zmocnil Taliban.
Vo vašej tvorbe sa často objavujú ťažké politické témy. Čím vás priťahujú?
"Vyrastal som v politicky orientovanej rodine. Môj otec bol známym anglickým marxistickým spisovateľom, moja mama prekladala do angličtiny knihy Georga Lukacza, Waltera Benjamina, Ernsta Fichera, Wilhelma Reicha, takže vlastne pochádzam z takého politicko-umeleckého mixu. I keď som zvolil „umeleckú“ kariéru, stále sa politicky angažujem - či už ako filmár alebo občan."
Čo to znamená pre filmára zobrazovať tieto zlomové situácie?
"Nikdy som nerobil spravodajstvo. Lepšie povedané nezaoberal som sa správami ako takými, ale skôr tým, čo po nich nasledovalo. Fikcia a prelomové udalosti sú samozrejme dve rozdielne veci, aspoň na plátne. Točiť dokumenty v zlomovej situácii si vyžaduje rešpekt. Tu nie ste režisérom vy. To Boh alebo nejaký lokálny veliteľ drží opraty, rozhodne nie vy. V strižni filmár opäť nadobúda svoje sily a obe profesie sa stávajú podobnými. To preto, lebo aj keď sú obsadenie a prostredie reálne, v dielni s nimi pracujete ako s fiktívnymi. Snažíte sa držať pri zemi, ale pritom nezredukovať film na kópiu reality. Budujete príbeh. A podľa toho k nemu treba pristupovať."
Nezvádza to k tomu aby ste manipulovali skutočnosť? Ako si pri práci na takomto náročnom dokumente vyberáte z množstva informácií tie dôveryhodné?
"To záleží od toho, či máte na mysli daný moment v reáli alebo všeobecne. Všeobecne využívam tie isté prostriedky ako novinári. Zdroje si samozrejme preverujem. V reáli sa snažím dôverovať svojej politickej intuícii. A skúsenostiam, prirodzene. No musím uznať, že hoci aj je nejaká informácia nedôveryhodná, môže byť ešte vždy hodná sfilmovania. To je tým, že všelijaké výmysly, legendy, či dokonca obyčajné lži, ktorým sa ľudia rozhodnú uveriť sú rovnako dôležité, ako samotná realita. To ma naučila psychoanalýza: akonáhle sa čosi vysloví, stáva sa to realitou, alebo sa to aspoň stáva časťou pravdy na určitej subjektívnej úrovni.
Dokonca ak niekto otvorene klame, jeho klamstvá o ňom hovoria rovnako ako keby rozprával pravdivo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
