So sestrou sme mali doma v mini trojizbáku takmer všetko a vždy to malo riadny náznak úletu a recesie.
Páčili sa nám motýle? V prírode sme si nachytali húsenice, v knižkách naštudovali, čo papajú, pozatvárali ich do fľaštičiek a pod stolom v desiatkach ich nových provizórnych domčekov sledovali jedinečný proces od zakuklenia po vyliahnutie.
Chceli sme korytnačky? Z akvaristiky sme si vybrali dve najúbohejšie, rozumej jedna nemala nôžku a druhá bola slepá, takže ju bolo nutné kŕmiť pinzetou, no milovali sme ich nadovšetko.
Mali sme i bielu myšku, ktorá večne ušla a bývala v zemiakoch, jašteričky vyliahnuté z nájdených vajíčok, o ktorých sme len pevne dúfali, že nie sú hadie...
Chovali sme andulky, troch kanárikov a 11 zebričiek, kým sa neukázalo, že jeden kanárik je vrah, preďobal stenu vo voliére a zebričky mu za noc padli za obeť.
Mali sme aj morské prasiatko a troch škrečkov, z ktorých bolo po chvíli deväť a tatko musel rázne zasiahnuť.
V 300–litrovom akváriu nám plávali Janko a Marienka, teda dve gigantické cichlidy, ktoré sa už kvôli svojim rozmerom nedokázali ani otočiť a ktoré hltali celé dážďovky nachytané tatkom na chodníku pred blokom.
A mali sme Agrišku, neopakovateľného pekinéza s výzorom gremlinsa, ktorá z lenivosti odmietala chodiť a chrápala ako starý dedo, no bola nesmierne fajn.
No hlavne sme so sestrou mali a máme skvelých rodičov, ktorí toto všetko ochotne pretrpeli s cieľom vypestovať v nás lásku ku všetkému živému a naučiť nás byť za niekoho zodpovedné. Prečo mi teda večne hynú kvety, keďže ich zabúdam polievať, to už je naozaj záhadou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
