Slovenská speváčka a herečka Lucia Šoralová by v sebe prijala gény z cigánskych predkov

Pre milovníkov muzikálov je slovenská herečka a speváčka Lucia Šoralová zárukou kvality. Naposledy očarila ako Marianna v Robinovi Hoodovi aj košické publikum. Drobné žieňa s veľkým talentom pochádza z Bratislavy, no aj ona patrí k slovenským umelcom, kto

rým sa viac darí v Česku.

Krehká postavička, veľké oči, tmavá kučeravá hriva... Lucia už na prvý pohľad upúta exotickým vzhľadom, vďaka ktorému stále zažíva zaujímavé príhody. „Keď som v Španielsku, hovoria na mňa rovno po španielsky. V Taliansku hovoria, že som ich, rovnako to tvrdia v Izraeli. V arabskej časti som pokojne Arabka. A keď mi raz kolega Bob Klepl vysvetľoval svoje ruské korene, tak o mamičke Arménke povedal, že vyzerá presne ako ja," smeje sa muzikálová hviezda.

Krvá skutočne slušne zmixovanú. „Z otcovej strany bola jedna prababička maďarská Židovka, druhá spolovice Turkyňa a z maminej mám tiež maďarské korene. Ona sama má oči, akoby vypadla Cigánom z voza. Lenže to celá rodina popiera, pritom ja by som to tak chcela." Lucia miluje rómsku kultúru. "Páčilo by sa mi, keby som jej v sebe kúsok mala. Aj keď v srdci ju mám. Keď som spievala v Lúčnici, hovorili mi naši rómski muzikanti: ´Aj tak si ty naša.´"

Každopádne má Lucia aspoň rovnaký temperament a priznáva, že niekedy jej to vyhovuje, no inokedy to spôsobuje problémy. „Na pódiu je to dosť dobré. A tiež medzi ľuďmi, čo bývajú väčšinou času upnutí, takzvaní kravaťáci. Oni milujú, čo sami nemajú. Ale inak býva môj temperament aj na škodu, napríklad pri jednaní s nadriadenými, keď slovo z človeka vyjde rýchlejšie, než ho stihne domyslieť. A tak sa už aspoň miliónkrát stalo, že som prestrelila," prezrádza svoje slabiny.

Javisko je Luciinou doménou nielen preto, že na ňom môže vybúriť svoj temperament. Na doskách, ktoré znamenajú svet, sa cíti ako doma. „Tam som to ja. Uvoľnená a slobodná. Ja som totiž vo vnútri taký podivný mix niekoho totálne otvoreného a emotívneho s niekým veľmi nesebavedomým a ustrašeným. Divadlo je pre mňa terapiou. Tam opadne panika, je tam presne dohovorené, čo sa bude diať. Nikto sa ma nemôže inak dotknúť, než je to narežírované," necháva nahliadnuť do svojho vnútra.

To poodhalí aj na svojom treťom cédečku, ktoré práve pripravuje. Lucia totiž, okrem toho, že vynikajúco zvláda libretá v muzikáloch, miluje aj šansón. Má kapelu La Alma a hráva vlastné šansóny na texty Michala Horáčka: „On dal pred časom do pléna Villonské balady, nech ich zhudobní, kto chce a má chuť. A to ma inšpirovalo. Baví ma to, ja za slovami, keď sa mi páčia, počujem muziku. To je pre mňa momentálne najviac - písať muziku."

No okrem vydarenej profesionálnej kariéry či skvelých muzikálových úloh, napríklad v Drakulovi, Krysařovi, Hamletovi, Johanke z Arku a iných, je však 34-ročná Lucia v Česku vďačným sústom klebiet, kvôli jej vzťahu so 60-ročným skladateľom Ondřejom Soukupom. Ten totiž ani po rokoch odlúčenia nie je rozvedený s textárkou a porotkyňou v nedávnej SuperStar Gábinou Osvaldovou. Ako sa však zdá, oni sú s tým vysporiadaní.

„Mne to neprislúcha komentovať," tvrdí Lucia. "To je ich vec. Možno je v tom i kus pohodlnosti. A asi by sme sa všetci dostali na čas do stredu pozornosti médií, a to nie je príjemné. Tak prečo to robiť? Jasne, že som si nepredstavovala, že príde ženatý princ a budeme žiť 'na hromádke'. Ale keď vidím okolo seba ľudí, ktorí sami ani neveria, že niekoho stretnú, tak si hovorím, aké je to medzi nami s Ondrejom vzácne. Podstatný je obsah, nie forma. Ja potrebujem k svojmu mužovi vzhliadať a nasledovať ho. Iného by som ani nemohla mať, pretože by som ho zapudila."