Nepovažovala som to za niečo mimoriadne, kým do mňa moja milá kolegyňa v pravidelných intervaloch nezačala „hustiť“ svoje údivy nad tým, ako sa mi to či ono podarilo. Keď jedno ráno došla s návrhom, že sa ku mne zapíše do kurzu, začala som vážne uvažovať nad tým, v čom tkvie tajomstvo úspechu...
A ako to už chodí, keď sa nad niečím začnete zamýšľať, odpoveď si vás nájde úplne sama. Bolo klasické sobotné ráno. Rovnako ako desiatky ľudí bývajúcich v našom okolí som sa vybrala do neďalekého obchodu, ktorý mám natoľko rada, že mi neprekáža ani nutnosť odstáť si 20 minút, kým sa dostanem k pani pokladníčke. Stála som v rade, listovala si časopis a bola som už takmer vo finále, keď sa ku mne šumom dostalo, že v obchode od rána nefunguje terminál na platobnú kartu. Niekoľko ľudí, ktorí sa pol hodinku lopotili po obchode, kým si všetko vyškrtali zo zoznamu a ďalšiu štvrťhodinku stáli v rade, sa najprv bezradne obzeralo, potom prekutrávalo vrecká, akú hotovosť v nich nájde a podľa toho vracalo veci späť do regálov. Niektorí to vzdali úplne. Nie však ja.
Vyčkala som a pani pokladníčku poprosila, nech mi nákup nablokuje, položí tašky nabok a ja sa po ne vrátim s hotovosťou. Čuduj sa svete (teda, ja som sa nedivila), nezjedla ma! Všetko bez reptania nablokovala a ja som sa o pár minút vrátila s peniazmi. Z obchodu ma vyprevádzala s ospravedlnením (koniec koncov, ak mali chybu od rána, mohli o nej zákazníkov informovať papierom na dverách, však?) a prianím pekného víkendu.
A vtedy som do prvej lekcie pre svoju kolegyňu napísala: Pekne popros a milo trvaj na svojom!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
