KOŠICE. Známy košický kardiochirurg a riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb vstáva každý deň skoro ráno a už o šiestej ráno odchádza do ústavu.
Nepatrí k ľuďom, ktorí radi dlho vyspávajú. Po príchode do práce si splní riaditeľské povinnosti a následne ide operovať. Domov odchádza po piatej či šiestej hodine večer. Nezvyčajné nie sú jeho ranné návštevy nemocnice počas víkendov.
„Do práce chodievam počas víkendov skoro ráno. Voľno cez víkendy sa snažím venovať rodine, pretože počas týždňa sa vídame len zriedka. Hovorím o sebe ako o „tieňovom“ otcovi, pretože výchovu detí má na starosti manželka,“ vysvetľuje otec troch dcér a jedného syna.
Športová rodina
Rýchle životné tempo Sabolovi vyhovuje. „Takto pracovať som sa naučil počas pobytov na zahraničných pracoviskách, keď som sa priúčal kardiochirurgii. Práca vonku je náročná a ťažká a aj ja som sa musel tomu prispôsobiť. V období po dobudovaní nášho ústavu som tempo trochu zmiernil, snažím sa byť doma častejšie, našiel som si čas na šport. Tri razy do týždňa hrávam tenis, čo mi robí veľmi dobre.“
Riaditeľ o sebe prezrádza, že v mladosti patril medzi vynikajúcich športovcov. „Na základnej škole v Prahe som získal zlatý odznak zdatnosti, čo svedčilo o športovej všestrannosti.“ Súťažne sa venoval futbalu, neskôr basketbalu, dotiahol to až do mládežníckych reprezentácií. Športové tréningy a najmä súťažné zápasy mu podľa neho pomohli byť húževnatým, trpezlivým a odhodlaným ísť si za cieľom.
Športu holdujú i jeho deti. Okrem najmladšieho 9-mesačného synčeka, ktorý sa teraz stavia na nohy a športový talent sa u neho zatiaľ neprejavil, sa tri staršie dcéry venujú pohybovým aktivitám. „Všetky tri veľmi dobre plávu, lyžujú, korčuľujú, hrajú tenis, skrátka, sú pohybovo nadané.“ Ani syna neobchádza športový duch, oco ho už od malička vedie k športu, zatiaľ len pred televízorom - naposledy spolu sledovali hokejový šampionát.
Večierkom neholduje
Sabol je síce známa košická persóna, ale na spoločenské akcie veľmi nechodieva. „Niektorí si myslia, že som arogantný, ak odmietam pozvania na veľký počet akcií a nechodím na večierky. Nemám však na to čas, keď viem, že na druhý deň ma čakajú operácie. Je to veľká zodpovednosť, musím byť fyzicky v dobrej kondícii a musím mať čistú hlavu. Veľa ľudí ma oslovuje so žiadosťou o pomoc pri rôznych problémoch so srdcom. Telefón mi neustále vyzváňa, aj počas operácií na operačnej sále.“
Ak si riaditeľ berie v práci voľno, nikdy to nie je dlhšie ako na 8 až 10 dní. „Dlhšiu dovolenku som nemal od roku 1991. Chodievame na obľúbené a odskúšané miesta, v lete na Sardíniu, v zime lyžovať do Rakúska. Oddychujem tak, ako aj pracujem, teda naplno. Preto mi stačia kratšie dovolenky. Ak je na to čas, veľmi rád cestujem. Páči sa mi Praha či Barcelona, Francúzska riviéra. Pravidelne s priateľmi chodíme do Londýna na futbalové zápasy, obľúbeným klubom je Arsenal Londýn s prekrásnym štadiónom. Nadšený som bol atmosférou na olympiáde vo Vancouveri, najmä kvôli našim hokejistom.“
Medzi ďalšie druhy jeho relaxu patrí dobrá hudba. Je odchovancom funky. Obľubuje najmä koncerty. V jeho súkromnom zozname figurujú vystúpenia Phila Collinsa, Stinga, Madonny, Barryho Whitea, Brucea Springsteena, Jamiroquaia a teraz sa chystá na Bon Joviho. „Hudbu mám veľmi rád. V aute ju počúvam dosť nahlas. Minule sa kamarát preľakol, keď otvoril dvere a vyvalila sa na neho hudba. Nemám vyslovene vyhranený hudobný žáner, ale čo nemusím, je dychovka a techno. Vypočujem si napríklad aj Rytmusa, ak ide v rádiu. Rozhodne ho neprepínam.“
Hlce knihy
Medzi jeho „neresti“ patrí čítanie. Mesačne prečíta aj 5 či 6 kníh. Určite nejde len o odbornú literatúru. V knihovničke má čestné miesto Hellerova „Hlava XXII.“ a „Nemusí byť vždy kaviár“ od Simmela. „Ku knihám mám veľmi blízko vďaka rodičom, ktorí ich mne a bratovi na Vianoce či iné sviatky pravidelne kupovali.“
Iní hľadajú oddych v prírode, on ho nachádza v posedení s priateľmi. „Brat hovorí, že príroda je pre zvieratká, kaviarne sú pre ľudí. Takže ja si tiež rád posedím v okruhu známych. Som skôr mestský typ. Nevyhľadávam prechádzky v prírode.“
Sabol nezamýšľa opustiť Košice. „Opakovane som odmietol manažérske a odborné ponuky z renomovaných zahraničných pracovísk. Som lokálpatriot. Východniarsky humor a srdečnosť vo svete chýba. Pôsobil som na viacerých zahraničných pracoviskách, zahraničia som si už užil. Takže teraz som rád, že mám pokoj, zázemie, priateľov a rodinu. Pochádzam totiž z rodiny, kde všetci držia spolu a často sa vzájomne stretávame.“
Má rád hudbu. Helena Vondráčková spievala na 4. výročí založenia kardioústavu. Foto: archív F. S.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
