Nie je bez zaujímavosti, že dokonca aj starý otec herečky Angeliny Jolie pochádza z nášho mesta. Dnes budeme v zozname osobností, spätých s Košicami, pokračovať.
Košice ako rodisko má aj László Sziklay (1912-1987), ktorý prekladal slovenskú literatúru do maďarčiny a v Budapešti založil Katedru slovenského jazyka a literatúry (1949). Tá sa o 6 rokov presťahovala do Szegedu. Takisto z Košíc je aj letecký konštruktér Sándor Svachulay (1875 - 1954), strojca prvého vetroňa a tiež Jozef Psotka (1934-1984), ktorý ako prvý československý občan vyliezol na najvyšší bod planéty vo veku takmer 50 rokov. Stal sa jej najstarším pokoriteľom, aj keď cestou dolu na druhý deň zomrel. V tomto meste pôsobil a 93-ročný zomrel chirurg a prvý dekan Lekárskej fakulty v Košiciach Ján Kňazovický (1893-1987), ktorý operoval do svojich 90 rokov. V Košiciach sa narodil aj operný spevák Štefan Margita (1956) a speváci Waldemar Matuška (1932) a Gabriela Hermelyová (1932).
Najväčšia koncentrácia osobností spätých nielen s Košicami, ale aj s celým regiónom sa vyskytuje v Urbanovej veži v podobe prvého a (stále) jediného múzea voskových figurín. Je ich tam 21. Široko-ďaleko najznámejší z nich je majster pop-artu Andy Warhol (1928-1987), ktorého rodičia emigrovali z dedinky Miková do Ameriky. Nechýba patrónka mesta, farnosti a katedrály sv. Alžbeta Uhorská (1207-1231), staviteľ jej chrámu kamenár Štefan, ktorého pravdepodobný Dom majstra Štefana je na Alžbetinej ulici, cestovatelia, panovníci Matej Korvín (1443-1490), Žigmund Luxemburský (1368-1437), ale aj povstalci František Rákoczi II. (Rákoci) (1676-1735), pochovaný v Rákocziho krypte, Gabriel Bethlen (Betlen) (1580-1629) a jeho žena Katarína Brandenburská (1602-1644), zosobášení v Levočskom dome, 1. košický biskup Ondrej Szabó (1738-1819), hrdina košického maratónu a dvojnásobný olympijský víťaz, ktorý ho v r. 1961 bežal bosý a aj vyhral, Abebe Bikila (1932-1973) z Etiópie.
Jednej podobizni v Urbanovej veži nevieme prísť na meno. Predstavuje pútnika, akých do Košíc v stredoveku chodievali tisíce. Bolo to počnúc 14. stor., keď sa v meste udial zázrak Kristovej krvi. Nedbanlivý kňaz počas omše rozlial kalich s premeneným vínom, čiže už Kristovou krvou. Obraz, ktorý tak vznikol, pripomínal telo trpiaceho Ježiša. Onedlho sa návšteva Dómu sv. Alžbety, čo sa týka odpustkov, rovnala putovaniu do Chrámu sv. Marka v Benátkach alebo Porciunkuly v Assisi. Aj vďaka týmto pútnikom (i odpustkom) mesto nabralo na význame už v stredoveku.
Pretože Košice neboli na zahodenie, prichádzali sem na návštevy ďalšie osobnosti. Neobišli ho slávni cestovatelia uhorský Simplicisimus a (možno) aj Turek Evlia Čelebi, pôsobil tu ako richtár Bocatius (1569-1621), prišiel sem vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Leonard Coxe, pár dní sa v budove radnice zdržal maršál Michail Illarionovič Kutuzov (1745-1813), ktorý neskôr porazil Napoleona, na starobylej univerzite v r. 1785-1787 študoval zakladateľ a prvý rektor petrohradskej univerzity, východoslovenský rodák Michal Baluďanský, v Čiernom orli býval maďarský básnik a revolucionár Sándor Petőfi (1823-1849), nie dlho pri oslobodení aj Leonid Iľjič Brežnev (1906-1982), mesto navštívil aj najslávnejší futbalista Pelé (1940) z Brazílie a syn Charlesa Chaplina Eugéne Chaplin.
Návštevou milénia bol pobyt Svätého otca Jána Pavla II. (1920-2005) v Košiciach (2. júl 1995). Je to aj preto, že do tohto mesta nikdy predtým nezavítal žiaden pápež. Počas omše na letisku vyhlásil troch blahoslavených mučeníkov Štefana Pongrácza (1582 al. 1583-1619), Melichara Grodieckeho (pravdepodobne 1584-1619) a Marka Križina (1588 al. 1589-1619) za svätých (oltár košických mučeníkov je v Dóme) a povýšil košické biskupstvo na arcibiskupstvo, takže odvtedy je už arcibiskup nielen v Trnave. V deň, keď bol v Košiciach, zostávalo pápežovi do konca života ešte presne 9 rokov a 9 mesiacov. Jeho nástupca Benedikt XVI. podpísal dekrét, ktorým 17. septembra 2006 blahorečil Sáru Salkaházi (1899-1944) pannu a mučenicu, členku mníšskeho rádu Sociálne sestry, ktorý tiež založila Košičanka a teraz pôsobí na troch kontinentoch.
Najnovší VIP hostia dostanú už len za to, že sa "terigali" okrem Bratislavy aj do Košíc, dlaždičku pri Dóme. Bežný človek by si ju musel kúpiť za 3 000 korún. No oni sú príliš bohatí na to, aby niečo zaplatili. A ešte ich aj majú z kvalitnejšieho kameňa. Medzi neplatičmi sú: švédsky kráľ Karol XVI. Gustav (1946), spevák Luciano Pavarotti (1935), pán, ktorý by nám vládol, keby sme boli stále Rakúsko-Uhorskom, Otto von Habsburg (1912), kongresman slovenského pôvodu John Mica, najväčší svetový výrobca topánok Tomáš Baťa (1914), prezidenti a im podobní.
Úplne každý, hocijaká osobnosť to je, v prach sa obráti. Zatiaľ proti tomu nič iné nevymysleli, iba náhrobné kamene, ktorým to trvá dlhšie než ľudským hnátom. Niektoré zo starších náhrobkov sú v lapidáriu Urbanovej veže, novšie na cintoríne Rozália, ďalšie, ktoré už rozkradli, môžete neuvidieť na evanjelickom cintoríne alebo na iných cintorínoch. No okrem nápisu na hrobe je hádam najlepšie a nadlho sa zviditeľniť v histórii nejakým po sebe zanechaným dielom. A nemusia to byť práve (či len) deti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
