Prešovský kolega Michal Frank nedávno písal o tom, ako do Košíc chodili a chodia hrať kapely, ktoré sa u nich neukážu. Pravda, no prešovskí muzikanti o chlp viac držia pri sebe, je ich viac aj početne a čo je najdôležitejšie, disponujú väčšou invenciou. Nápaditosť tamojšej scény je neuveriteľná, veď má z čoho čerpať – prinajmenej z folklóru.
Košičania sa nevedia akosi prinútiť vytvoriť niečo svojské a originálne. Niekedy mám pocit, že v Košiciach je málo hudobne nadaných ľudí a viac ich žije na Spiši alebo Zemplíne.
Akokoľvek sa môžeme vysmievať z Bratislavčanov, sú talentom jednoducho pred nami. Chýba tu snaha o experimentovanie a originalitu, aj za cenu strápnenia sa v očiach verejnosti. Mám pocit, že 97 % košických umelcov stavia na osvedčených receptúrach.
Výnimky? Skutočnou alternatívou k ostatnému svetu je Kolowrat a Jelly Belly, zopár ďalších by sa možno tiež našlo. Časy revolucionárov zo Xibalby, Selfcaged či Caress, kráčajúcich progresívnym chodníčkom, však zrejme nadobro skončili.
Zaspávame na vavrínoch. Košice sa môžu pýšiť Adamcom, budú hlavným mestom kultúry a chodia sem hudobníci z Balkánu, Ázie, Ameriky i Ruska. No to samo osebe nie je známkou väčšej vyspelosti. Skôr je to taká umelo nafúknutá bublina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
